Angel of Apocalypse

#17.3

       ,,Na nič si nespomínam!"

Mladý doktor Rich zaviedol Bobyho a Gabriela, ktorý už lízal asi tretie lízatko za pár minút. Boby sa čudoval. Vedel, že Gabriel bol podvodník a sladké potreboval ako človek vzduch ale teraz to trochu preháňal. Už len za desať minút zlízal dve lízanky a ešte aj niekoľko cukríkov. Boby mal pocit, že šušťanie obalov od sladkostí bolo proti srsti aj doktorovi.

Ten sa neustále otáčal a zastavil sa až na Castielovej izbe. Otočil sa na Bobyho a Gabriela a otvoril Castielovu kartu.

,,Môj pacient, James Novák, má pár rezných rán, ktoré nie sú závažné. A jednu bodnú ranu. Našťastie, bodná rana nezasiahla žiadny dôležitý orgán. Okrem pár modrín už nemal žiadne zranenia. Stratil trochu viac krvi ale tú sme rýchlo doplnili," povedal im ako to s Jamesom je.

,,A?" opýtal sa Gabriel.

,,Teraz spí, dali sme mu sedatíva, aby ho zranenia neboleli. Mal by sa zobudiť zajtra ráno. Ak nenastanú komplikácie, pustíme ho už o týždeň domov!" odpovedal mu Rich.

,,A môžme ho vidieť?" opýtal sa Boby.

,,Samozrejme. Ale vážne len chvíľu. Už je po návštevných hodinách a druhý deň. Ak s ním budete chcieť byť aj neskôr, príďte okolo jednej a budete tu môcť byť až do piatej!" povedal mu a odišiel.

Boby sa pozrel na Gabriela. Na tvári mal ustarostený výraz. Mal Castielovi pomôcť. Teraz si to vyčítal. Mal tam byť už skôr. Mal ho sledovať ako on sledoval Sofiu. Nemal zmiznúť.

,,Gabe, Castiel sa z toho dostane. A ak mu pomôžeš, dostane sa z toho určite!" povedal mu Boby a povzbudivo mu stlačil rameno.

Gabriel naňho vďačne pozrel. I keď sa inokedy snažil svoju bolesť zakryť vtipmi a smiechom, teraz sa mu to nedalo. Vzdychol si. Hovoril si, že Cas sa z toho dostane.

Chytil kľučku a pohol ňou. Dvere s číslom 45 sa otovorili. Boby a Gabriel vstúpili do izby. Pohľad na Castiela Gabrielovi vohnal slzy do očí. Jeho brat bol doudieraný, tvár mal posiatu modrinami. Už nebol anjelom. Bol človekom. Ale to bolo jedno. Hlavné teraz bolo aby sa z toho Castiel dostal.

,,Pane Bože, pomáhaj im, obom!" povedal Boby a chytil sa za hlavu.

,,Castiel, dostaneš sa z toho!" povedal mu Gabriel, keď pristúpil k jeho posteli.

Chytil ho za ruku. Potom, keď mu vyhŕkli slzy, vystrel ruku nad brata a vyšlo mu z nej biele liečivé svetlo, ktoré hojilo všetky zranenia. Až mu neostalo žiadne. Teraz to už len vyzeralo, že spokojne spí.

,,Dostaneš sa z toho!" povedal mu.

,,Určite!" povedal mu Boby a pozrel sa na Castiela.

Bez tých zranení vyzeral lepšie. Len škoda, že to nemohlo fungovať aj pri Sofii. Tá také šťastie mať nemohla.

,,Mali by sme upozorniť lekára. Mal by vedieť, že sa stal zázrak!" povedal mu Boby.

,,To si všimne aj ráno!" odpovedal mu Gabriel.

,,Chlapče, ráno už je!"

,,To je jedno! Nepotrebujem, aby ma tu niekto vypočúval!"

,,Dobre. Ako chceš!"

Boby si sadol na stoličku pri okne a Gabriel ma stoličku vedľa postele.

,,Nahnal si nám strach!" povedal Boby Castielovi.

,,A to riadny!" dodal Gabriel a otvoril si už asi štvrté lízatko.

Sám Boby sa čudoval, že mu to ešte počítal.

,,Škoda, že rovnako nemôžem pomôcť aj jej!" povedal Gabriel po chvíli.

,,Ona sa z toho dostane. Je silnejšia ako vyzerá!" povedal Boby a v očiach sa mu zaleskol otcovský strach.
Chcel tým slovám dôverovať. Veľmi.

Aspoň trochu nechceli užijete, lebo škola nám náladu pokazí🤣
Ďakujem za všetky hviezdičky a komentáre 🥰❤️😘