Angel of Apocalypse

#9.2

                       Seattle's trap

Sofia si s Ruby urobili malú zastávku na odpočívadle, kde si na hodinku pospali. Asi po troch hodinách šoférovania sa Sofii začali zatvárať oči a Ruby by volant svojho auta nedala do rúk. Preto zastali.

Odpočívadlo nebolo veľké, také akurát. Bola tam jedna malá benzínka a obchodík, v ktorom si mohli doplniť zásoby. Našťastie, Ruby nemohla újsť, lebo pod sedadlom spolujazdca bola nakreslená diablova pasca. Ruby si už na toto opatrenie zvykla. Také isté mával aj Boby, keď ju mával na krku (nechcene). Síce jej to ešte liezlo na nervy. Lebo sa nemohla natiahnúť.

Keď si trochu zdriemli, Sofia potom trochu zmazala diablovu pascu a dovolila Ruby natiahnúť si stuhnuté údy. Ruby to urobila a vzápätí sa obom ozval žalúdok. Keď odišli od Bobyho, nejedli. A Sofia nejedla a nespala už dva dni. Len sa babrala s prípadmi od Crowleyho.

Obe zašli do malého obchodíku. Prechádzali regálmi, ktoré boli plné vôd, sladkostí a jedla s hračkami. Zastavili sa pri pečive a obe siahli po rovnakom pečive. Kakaovom.

,,Máme niečo spoločné!" zasmiala sa Ruby nad tým ako obec siahli po kakaových osích hniezdach.

Pod kožu sa Sofii dostávala naozaj ťažko. No mala pár trikov v rukáve. A to jej stačilo len to, že jej prehrabala denník s ochrannou runou. Takto, ak by sa jej niečo nepozdávalo, mohla to na Sofiu vytiahnúť. Aj keby to zistila Sofia, určite by ju zabila. A už by aj ignorovala fakt, že je jej kotvou.

Sofia pretočila očami. S Ruby nemala nič spoločné. Jedine to, že bola z polovice démonom.

,,Jasné! Len to, že sa poznáme so Samom a Deanom!" odvrkla jej.
A zívla si. Mala by si konečne pospať. Riadne. Spánok by už uvítala. A rozhodla sa, že keď dôjdu do Seattlu, Ruby hodí na krk Castielovi. Ten by sa o ňu dokázal postarať. Aj Nick. Veď sú obaja anjeli. Ona sa vážne potrebuje vyspať.

,,Nechceš, aby som šoférovala?" spýtala sa jej Ruby, keď videl, že Sofia je riadne unavená.

,,Nie! Netuším či pracuješ pre Azazela. Nie som hlúpa aby som ti verila! Ešte ma odvezieš niekde na kraj Ameriky a zistím, že si po celú dobu spolupracovala s Azazelom!" odvrkla jej Sofia s nahnevaným tónom.

Ruby si priložila ruku na srdce a zatvárila sa dosť bolestne.
,,Slová bolia, Sofi!" zakňučala.

,,To ma nemrzí!" odvrkla jej.
Sofia si vzala ešte vodu a náhlila sa ku pokladni. Položila tam pečivo i vodu, Ruby urobila to isté.

Za pokladňou sedel dvadsaťročný chalan, ktorý mal na sebe vystrašený výraz. Veľkými hnedými očami za veľkými hrubými okuliarmi sledoval dve ženy, ktoré po sebe hádzali vražedné pohľady. Červenú vestu mal špinavú od kečupu a čierne vlasy mal strapaté. Asi už pracoval cez čas.

,,Platí ona!" ukázala Sofia hneď na Ruby a od pokladne sa vzdialila.

Ruby na ňu hodila vražedný pohľad a priala si, aby pohľad vedel zabíjať. To by už Sofiu zavraždila asi niekoľkokrát.

Potom ten istý zabijácky pohľad uprela na pokladníka, ktorý mohol mať dvadsať rokov. Vystrašil sa jej a ihneď začal čosi písať do obrazovky.

,,B - bude t - to tri, dvadsať!" koktal.
Rubyinho vražedného pohľadu sa naozaj zľakol. Typovala, že naštvanú ženu ešte nevidel.

,,Tu sú peniaze!" hodila mu drobné, vzala jedlo a vyrazila za Sofiou.
Ani nečakala kým jej to nablokuje. Chcela sa odtiaľ už dostať a vlastnoručne chcela zabiť Sofiu.