Angel of Apocalypse

#24.1

   Reconciliationis

Pár dní pred štedrým večerom mali v nemocniciach nával ľudí aký sa len tak nevidel. Sestry aj lekári behali po nemocniciach ako mravce a snažili sa každému pacientovi vyhovieť. Medzi lekármi bola aj nová lekárka, ktorá pracovala nadčasy, aby bola schopná zaplatiť nájom na byte. Už tu bola týždeň a dohromady naspala len niečo cez desať hodín a ani Gina, sestra z traumatológie a jej kamarátka, ju nedokázala presvedčiť, aby šla domov a vyspala sa. Alebo si vzala voľno.

Lekárku poriadne ani nikto nepoznal. Zdráhala sa spoznávať s novými ľuďmi a spoznávala sa len ak to bolo nevihnutné. Chcela sa tak chrániť. Dávala si dobrý pozor na to, čo robila a s kým sa rozprávala. Nechcela sa nikomu prezradiť. Dokonca si vymyslela aj lož, ktorá bola po pár dňoch jej pravou. A nikto ju nepodozrieval. Všetci ju tam brali takú aká sa im zdala byť. A to bola len pretvárka a klamstvo. No muselo to byť i keď sa jej to priečilo.

,,Jacqueline!" zatriasla ňou Gina, aby sa prebrala.

Jacqueline sa mykla, len naozaj nerada odlepila oči a unavene sa pozrela na kamarátku.

,,Gina, čo sa deje?" zívla si.

Mladá blondínka sa zamračila a založila si ruky v bok.
,,Toto už preháňaš, Jaci!" povedala jej, ,,O dva dni sú Vianoce a ty sa ničíš! Takto tu skôr skolabuješ!"

,,Gina, neboj sa o mňa. Som v poriadku!" odvetila jej a skoro znova zaspala.
Vážne si potrebovala odpočinúť aj keď si to nechcela priznať. Potrebovala peniaze.

Gina ňou zatriasla a znova sa prebrala.
,,To vidím. Zaspávaš počas šichty. Však len teraz tu spíš už niečo cez tri hodiny!" povedala jej.

,,Tri hodiny? Pre Kristove rany, sestričky ma mali zobudiť po tridsiatich minútach!" zhíkla Jacqueline.

Vstávala z postele v jednej voľnej izbe, kde jej dovolili sestričky prespať. Chcela si len trochu oddýchnuť. Sestričky ju mali po skončení prestávky zobudiť. Nestalo sa tak a ona si prespala štvrť šichty.

Obliekla si plášť, trochu si upravila vlasy a mejkap, aby pacientov nevystrašila svojím vzhľadom. Už chcel výjsť na chodbu, keď ju Gina chytila za ruku.

,,Nikam nepôjdeš! Len domov. Jaci, ten byt je aj môj a niečo mám našetrené. Tento mesiac môžem zaplatiť nájom ja!" povedala jej s malým úsmevom.

Gina bola veľkorysá a skoro stále za ňu niečo platila, keď na to Jaci, ako ju zvykli všetci prežúvať, nemala. Jacqueline ju mala rada pre jej dobrosrdečnosť a ochotu. Vždy jej bola ochotná pomôcť. Ale trochu to ona so svojej strany vnímala tak, ako keby ju len využívala. A to nechcela. Nechcela, aby si jej kamarátka myslela, že nemá peniaze a že sa na nej priživuje. Veď ako by dopadli?

,,Nie, Gina. Už si platila minulý mesiac. Nemôžeš sa pripraviť o všetky peniaze, ktoré máš!" protestovala Jacqueline.

,,Ale ani ty nemáš veľa. Všetko, čo dostaneš, ide na pomoc chudobným alebo obnovu našej nemocnice. Teraz máš aj tak málo. Zaplatím to a nabudúce zaplatíš ty. A nechcem sa hádať. Teraz pôjdeš domov!" protestovala Gina.

Spolu vyšli na chodbu a hadajúc sa prešli pár poschodiami, keď sa zastavili na sestrestve, kde jej jedna sestrička dala kávu a druhá podala fascikel papierov.

Sestričky na ňu boli obzvlášť milé. Robili si tak láskavosti. Ona ich nenahlásila ak si predĺžili prestávku alebo ich sem-tam niekde zastúpila a ony jej to oplácali kávou, niečím sladkým na povzbudenie alebo tým, že jej radili pancientov od tých najzávažnejších až po tie najjednoduchšie poranenia.