Angel of Apocalypse

#19.5

,,Vlastne sme tu ako jej ochranka. Už keď sem dorazila, zistila, že sme tu. Tak nás využila a povedala nám, že nemáme nikomu hovoriť na akej izbe je. Pre teba však, daj mi päť dolárov na bagetu a poviem ti to!" povedal mu chlapec.

,,Nepotrebuješ jesť!" zarazil sa Sam.

,,A ty asi nepotrebuješ to číslo izby!"

,,Fajn!"

Sam si podvolene vzdychol a vytiahol peňaženku. Zobral z nej päť dolárov a podal ich chlapcovi, ktorý si ich s radosťou prevzal. Potom mu veľmi ochotne povedal číslo Sofiinej izby. Sam sa mu poďakoval i keď z tohto nemal dobrý pocit. Démoni. Sofia by ich mala na mieste zabiť. Tak prečo ich nechala na žive?

Zahnal tieto myšlienky a vybral sa ku schodom. Vystúpil na piate poschodie a zamieril k izbe s číslom 66. Zastavil sa pred dverami z tmavého dreva. Chvíľu len tak stál a potom sa rozhodol zaklopať. Natiahol ruku. No jeho ruka sa ešte ani nedotýkala dreva dvier, keď sa dvere nehlučne otvorili a objavila sa v nich Sofia. Vlasy mala ščesané do copu a pod červenými očami mala tmavé kruhy. Vyzerala akoby už niekoľko dní nespala. Na sebe mala čiernu nočnú košeľu a župan. Netvárila sa práve dvakrát nadšene, že vidí Sama.

,,Ahoj!" pozdravil ju Sam.

,,Čo tu chceš?" spýtala sa ho ostro a on si všimol, že v ruke držala dýku.

Asi si myslela, že s ním príde aj Ruby, aby ju mohla na mieste zavraždiť.

,,Prišiel som sa porozprávať! Môžem ísť dnu?" spýtal sa jej Sam.

Sofia mu ustúpila z cesty a Sam okolo nej prešiel do jednoduchej izby. Ale mal čo robiť, aby ju medzi dverami neschytil a nezačal bozkávať. Lebo len čo mu otvorila dvere, všetka jeho zlosť vyfučala z hlavy. Zanechala po sebe len nepatrný náznak. I keď sa naňho hnevala.

Sofia ešte vykukla na chodbu či niekde neuvidí toho uškŕňajúceho sa démona. Ale chodba bola ľudoprázdna. Tak sa stiahla naspäť do izby a zatvorila za sebou dvere.
Podišla ku stolu a oprela sa oň. Ruky si založila na prsiach a zamračila sa na Sama, ktorý si stihol sadnúť na posteľ a prezerať si jej rozhodené papiere, čo sa snažila lúštiť tú prekliatu latinskú knihu. Ale na rovinu si priznala, že latinčina nie je jej jazyk a že by rozhodne potrebovala pomoc.

,,Tak? Čo si chcel prebrať?" opýtala sa ho Sofia, ,,Vážne som po desiatich dňoch nečakala takéto rodinné stretnutie!"

,,Sofia, ja... Chcem ti to všetko vysvetliť! A chcem sa ubezpečiť, že si v poriadku!" povedal jej Sam a trochu sa usmial.

Možno inokedy by sa nad tým úsmevom roztopila ale teraz? Lomcoval ňou hnev. Cítila jeho energiu v žilách.

,,Som vporiadku! To už vieš! Čo je ďalšie? Povieš mi, že s Ruby to ťaháš už od vtedy, čo som ju vzkriesila?" štekla naňho Sofia.

Sam sa postavil. Zamračil sa na ňu a rozhodne povedal:
,,S Ruby nič nemám!"

Sofia si odfŕkla. Ju už neoklame.
,,Sam, videla som ťa tam! Užíval si si to! Nie som slepá! Ale teraz ti poviem niečo ja! Vážne by mi nevadilo keby máš niečo s tou prekliatou démonkou! Pokiaľ by som na to neprišla. Viem byť tolerantná ale toto je už veľa!" povedala mu ostro.

,,Ja s ňou nič nemám, Sofia! To je pre teba také ťažké to pochopiť?" skríkol na ňu Sam.

,,Počkaj, pouvažujem..."

,,Sofia, nemám náladu na zábavu!"

,,Prečo nie? Keby som Ruby, mal by si ju?"

,,Sofia!"