Angel of Apocalypse

Prológ

,,Crowley," oslovila kráľa pekla so strachom v očiach, no rozhodnutá chrániť svoju rodinu a najmä svojho syna pred úkladmi démonov.
Zdvihla sa zo zaprášenej zeme od zakrvaveného syna, ktorému sa krv valila z roztrhnutej pery a podišla ku kráľovi pekla. Všade okolo nich boli démoni, vnímala ich prítomnosť. Boli nimi obkľúčení. Crowley si so sebou priniesol celú armádu. Musel sa lovcov vážne obávať.
,,Som pripravená!" dodala, keď sa postavila vedľa neho.
,,Č - čože?" nechápal starší z Winchesterovcov.
Zdvihol zrak od svojho mladšieho brata, ktorý sa spamätával po dobre mierenej rane na hlavu.
,,Ona vám to nepovedala?!" zasmial sa Crowley šťastne až to Sofii prišlo, že sa z jeho nevedomosti vážne teší.
Potom sa kráľ pekla otočil na ňu a už dotknuto jej povedal:
,,Tajila si to dlhšie ako som čakal! Vážne to nik nevie?"
Sofia sa pozrela na zaprášenú zem, na ktorej stáli, a ktorá bola jej posledná, na ktorej dnes stála. Pred dvanástimi rokmi totiž uzavrela dohodu s Crowleyim. Mal ochraňovať jej syna dokiaľ nebude dospelý a včase jeho plnoletosti si po ňu príde. Vedela, že bratia a Castiel by jej syna uchránili. Ale nemohla sa im s ním hodiť na krk. A tou dohodou mala potvrdené, že všetci démoni, ktorých Crowley riadi, jej synovi neublížia. Však už po uzatvorení vedela, že urobila najväčšiu chybu svojho života. Ešte horšiu ako keď tehotná utekala pred Winchesterovcami s Castielom v pätách.
Nikto to nevedel. Nikomu to nepovedala. Až na jedného človeka. Prinútila sa naňho pozrieť, lebo sa nachádzal v opustenej polozdemolovanej budove. Pozrela sa mu do modrých očí. Pre ňu to bol len okamih, ktorý si však všimol aj Crowley. Priložil si prsty k brade a pobevene povedal:
,,Nie! Vážne?"
Sofii sa zdalo, že sa vážne zabával.
,,Nehovor mi, že si to nepovedala otcovi svojho dieťaťa, ale anjelovi si to povedala!"
,,Crowley!" skríkla naňho, no hlas sa jej triasol a oči mala červené od zadržovaných sĺz.
,,Fajn. Ty vieš pokaziť zábavu. Ako je možné, že ťa i cez to Sam miluje?"
Pri jeho slovách sa trhla. Sam ju miluje? I cez to všetko čo napáchala? I cez to, že oživila Azazela, ktorý má na svedomí ich otca a mamu? Dean ju, keď to zistil, išiel roztrhnúť od jedu.
Obaja Winchesterovci, anjel Castiel a Nick sa pozerali na kráľa pekla a na ženu, ktorá mala odísť s ním a už sa na tento svet nevrátiť. Nikto tomu nerozumel. A keď Crowley vyslovil tie slová - vážne si to nepovedala otcovi svojho dieťaťa, ale anjelovi si to povedala - bol na nohách už aj Sam, ktorý bol do tej doby v mrákotách. A Dean sa len na okamih pozrel na Castiela pohľadom, ktorý veštil, že im má toho dosť povedať. Ak sa odtiaľto dostanú živí.
,,Crowley, prisahám, že ak jej niečo urobíš..."
,,Typické výhražky. Sam, ešte sa vám to nepodarilo. A je len na mne, čo so Sofiou urobím. Jej duša už patrí mne!" skočil mu do reči Crowley už mierne netrpezlivý.
,,Ako to? Veď s tebou nikto nijakú zmluvu neuzavieral!" chytil sa slova Dean.
Museli sa z tejto šlamastiky nejako dostať. Museli všetci. A on bol rozhodnutý zachrániť aj Sofiu. Už patrila do rodiny, nemohli ju nechať len tak samú.
Crowley sa opäť otočil na Sofiu, ktorej sa už slzy kotúľali po tvári. Už chcela, aby sa to skončilo. Čím dlhšie to buď Crowley, alebo bratia Winchesterovci odďaľovali, tým viac ona trpela. Nechcela sa pozerať na svojho syna, ktorý vystrašene mykal očami z nej na Crowleyho a dával si dohromady skladačku, zdržiac zbraň na démonov, ktorí dnes majú jej syna zabiť. Tohto dňa sa nechcela dožiť. Už toľko ráz sa chcela z tej dohody vyvliecť, že normálne do včerajška, keď riešila s Winchesterovcami prípad, ktorý ju zaviedol až sem a až teraz pochopili, že to bola pasca, si myslela, že Crowley od dohody ustúpil. Dúfala, že ustúpil z dôvodu, že lovkyňa menom Sofia Wagnerová nie je preňho dôležitá. Ale mýlila sa. Crowley sa jej duše držal zubami - nechtami.
,,Ako dlho si im to tajila?!" spýtal sa dotknuto Crowley, aby prerušil to dlhé ticho, ktoré medzi nimi nastalo.
,,Sofi, čo si tajila?!" zahľadel sa na ňu Sam.
Ona svoj zrak uprela do zeme. Už sa na nich nedokázala pozrieť. Nie po tom, čo urobila. Nechcela, aby to vedeli. Stačilo, že to vedel Castiel, ktorý na to prišiel hneď, len čo sa zjavila vo dverách a Boby mu povedal čo sa stalo uň ho.
,,Dvanásť rokov a jednu hodinu. Presne!" zavzlykala.
Už chcela, aby sa to skončilo. Prinútila sa pozrieť na syna. Nechápavo stál vedľa Sama a Deana a skál očami raz na ňu a raz na Crowleyho. Nechápal čo sa tam dialo.
Šedé oči sa zabodli do tých jeho. Teraz nebola nadšená z toho, že ich prepojenie, ktoré fungovalo len na dotyk, nefungovalo aj ináč. Žeby to pochopil iba z toho jej pohľadu. Jej sĺz. Uvedomovala si, že syna už nikdy neuvidí. Strašne jej to lámalo srdce na kúsky. A tie kúsky črepov srdca sa jej zabodávali do hrude ako tisíce ihiel a spôsobovali tak mnohonásobnú bolesť.
,,Musela som ťa chrániť!" povedala a rukáv modrého trička s bielou flanelovou košeľou na pravom ramene si stiahla z ramena.
Crowley bol od nich aj s ňou vzdialený len dva metre. Takže to, čo mala ma ramene museli vidieť. A všetci si to všimli. Každému to udrelo hneď do očí. Na ramene mala krvavý pentagram obrátený hore nohami. Vypadalo by to ako tetovanie, keby sa z toho nevalilo toľko krvi. Dean a Sam pozerali zmätene na Crowleyho, dožadovali sa od neho vysvetlenia. Nick neveriacky pozeral na mamu a sám seba sa pýtal, čo to znamená. Jediný Castiel zrak odvrátil, lebo vedel, že Sofii, ktorá sa už rozhodla, nie je pomoci.
,,Oho! Krvácalo to takto vždy?" zasmial sa Crowley, čím prerušil zase ticho a oddialil Sofiin odchod.
Chcel ju trápiť čo najviac. Ako keby si neuvedomovala, že v pekle ju budú mučiť po zbytok zostávajúceho času.
,,Crowley! Už to urob! Pošli ma do pekla! Nemuč ma ešte aj tu!" skríkla naňho a už sa nevládala udržať na nohách.
Padla na kolená s rukami na tvári, ktorými sa snažila zakryť svoj plač.
,,Mama, nie!" skríkol Nick, keď mu to už dockvaklo.
Pentagram obrátený hore nohami, to ako sa k nemu démoni počas dvanástich rokov správali, veľké bolesti ramena vždy na jeho narodeniny a tá nechuť pracovať s Winchesterovcami, či zmena mien a pozícií v rodine. Teraz mu to zapadlo. A dosť ho to zabolelo.
Chcel sa k nej rozbehnúť, ale niekto ho chytil za ramená a nechcel pustiť. Nick sa s hnevom v očiach a túžbou zabiť toho bastarda, ktorý mu chce zobrať mamu do pekla, pozrel na toho, ktorý ho držal. Držal ho Castiel, čo prekvapilo i samotného kráľa pekla a dokonca aj Sofiu. Castiel síce tvrdil, že ju aj jej syna bude ochraňovať, ale to bolo, keď bola tehotná a nedávala tomu veľký význam. Vtedy pendloval medzi ňou a bratmi, ktorý plnili svoje lovecké povinnosti a medzi tým sa ju pokúšali nájsť. Teraz, však videla, že to myslel smrteľne vážne. Ona aj Castiel vedeli, prečo zadržiava Nicka.
,,Pusti ma!" skríkol Nick na Castiela a snažil sa nejako vymaniť z jeho zovretia.
No anjel mal až príliš silný stisk. Anjel len záporne pokrútil hlavou.
,,Nick, nebráň sa! Nesmieš prekročiť ten kruh. Inák sa démoni na teba vrhnú a už ťa nič neochráni. Ani moja dohoda s Crowleyim!" slzila Sofia.
,,Mami?" Nich sa prestal vzpierať, keď počul tie slová.
Jeho mama mala dohodu s démonom. Uzavrela dohodu o jej dušu s tým najhorším čo existuje. Na moment sa cítil akosi malátne. Pred očami sa mu zahmlelo a zatackal sa. Z toho, čo urobila jeho mama, mu prišlo zle. Dean ho ihneď podoprel a Sam sa naňho s ustarosteným pohľadom pozrel.
,,Whoa! Si v poriadku?" spýtal sa ho Dean.
Nick sa zmohol len na prikývnutie. Narastal v ňom hnev. Zloba, nenávisť. Toto nemala právo urobiť. Nemala uzavierať dohodu s niekým, koho lovia. Predsa vedela, že on je dosť silný na to, aby sa ubránil sám. Veď to vtedy pred dvanástimi rokmi u Bobyho videla. Poslal skupinu démonov do pekla ako šesť ročný. Naštvane sa pozrel na mamu. Stále plakala, no ruky si už držala mimo tváre. Videl ako jej stekajú slzy po tvári. Videl aká je z toho zlomená. Videl, že to ľutuje. No klamala mu. Klamala mu dvanásť rokov. Nebol si už istý či mu neklame znova.
,,Nemala si právo urobiť to!" povedal cez zaťaté zuby.
Sofiu jeho naštvaný hlas ešte viac zlomil. Vedela, že urobila hlúposť. A jej syn sa to nemal nikdy dozvedieť. Crowley to mal zariadiť ako nehodu pri vracaní z nákupov. Aby nemal nikto podozrenie, že išlo zmluvu s peklom. Cítila, že na ňu upiera nenávistný pohľad. Nedokázala sa mu pozrieť do očí.
,,Odpusti mi! No urobila by som to znova ak by som vedela, že ťa to ochráni pred démonmi! Že ťa to ochráni pred anjelmi, ktorí mi ťa chceli vziať! Odpusti mi!" snažila sa zadržať slzy.
A jej zlomený hlas vyhnal z jej syna všetku nenávisť. Robila to preňho. Nemal právo sa na ňu hnevať. Nemal právo ju nenávidieť. Jej smútok prechádzal aj naňho. Cítil sa rovnako mizerne ako ona. Z ruky pustil zbraň a dal by všetko na svete, aby ju mohol ešte raz objať. Chcel ju chytiť do náruče a nikam ju s tým démonom nepustiť. No nemohol. Veľmi chcel. Ale jeho nohy zostali na mieste prilepené ako lepidlom.
Sam a Dean si až teraz všimli bieleho prachu nasypaného vôkol nich do kruhu. Neuvedomili si, kedy ho stihla vysypať vôkol nich. Videli, že bola zaneprázdnená démonmi, ktorí ju vzďaľovali z ich dohľadu. 
,,To je..."
,,Správne, Dean. Soľ!" prerušil ho Crowley, ktorý začínal byť už dosť nedočkavý.
Pôvodne to malo ísť rýchlo. Mal prísť, lusknúť prstami a Sofia mala okamžite zmiznúť v pekle. I Azazel, ktorého pred pár rokmi vyvolala z mŕtvych, len aby zachránila umierajúceho Sama, sa z toho náramne tešil.
,,Urobila ho tesne pred tým ako som sa zjavil. Všetko preto, aby vás ochránila. Je až desivé, ako rýchlo sa naučila klamať a robiť viac vecí naraz. Čo sa týka boja s démonmi!" dodal celkom pochvaľne z čoho sa Sofii akurát tak zdvíhal žalúdok.
,,Nerobila som to preto, aby si mal z toho radosť, Crowley!" zasyčala a prinútila sa mu pozrieť do očí, ,,A teraz to už urob! Pošli ma do toho pekla!"
Postavila sa vedľa neho na nohy, ktoré ju ledva držali. Triasla sa na celom tele. Posledný raz sa pozrela na Crowleyho s prosbou v očiach. Už mal konečne ukončiť jej trápenie, ktoré trvalo dvanásť rokov. Nechcela síce opustiť svoju rodinu, svojho syna, ale vedela, že tak to bude pre nich všetkých najlepšie.
,,Ako chceš!" povedal Crowley s víťazoslávnym úsmevom na tvári.
Konečne dosiahol čo chcel. A nikto s tým nemohol nič urobiť. Sofia sa s uslzenými očami pozrela na syna, ktorý skoro ani nedýchal.
,,Ľúbim ťa! Ľúbim!" povedala medzi vzlykmi, keď Crowley lúskol prstami a ju začal pohlcovať pekelný oheň.
Zjavil sa jej pri nohách a pomaly sa plazil po jej tele až k tvári.
,,Ľúbim ťa!"
,,Nie! Mama!" kričal Nick a okamžite sa za mamou rozbehol.
Chcel ju zachrániť. Nemohol o ňu prísť. Aj keď to všetko urobila preňho, nemala právo len tak zahodiť svoj život. V tom bola taká sebecká. Ako mal teraz žiť bez nej? Ako si to predstavovala?
Nick mal už skoro prekročený kruh, keď ho bratia i Castiel chytili za ramená a stiahli ho k nim.
,,Nie! Pustite ma!" kričal Nick so slzami v očiach a vzpierajúc sa im.
,,Počúvaj ma, Nicolas! Nemôžeš nič urobiť!" skríkol naňho Sam, jeho tvár chytil do dlaní a pozrel sa mu do očí.
Bola to pravda.
,,Nie! Musím! Musím ju zachrániť!" kričal a stále sa snažil vymotať.
,,Nemôžeš nič urobiť!" povedal mu Dean.
Nicolas padol na kolená. So slzami sledoval ako jeho matku pohlcujú plamene. Chcel sa k nej dostať. Ale Sam ho pevne držal v objatí, takže sa mu z neho nemohol vymaniť.
,,Mama! Nie!" kričal.
,,Navždy ťa budem ľúbiť!" ozývalo sa po miestnosti.
Ako posledná zmizla v plameňoch jej tvár. Tvár plná pochopenia, lásky, smiechu ale aj strachu a hnevu. Tvár bez jedinej vrásky s krásnym úsmevom. Jej šedé oči sa pozreli na Nicka, ktorý v nich videl strach a ľútosť. Matkina tvár a jej veselý smiech mu budú chýbať najviac. Tesne pred tým ako zmizla, sa jej po tvári skotúľala slza, ktorá dopadla na zaprášenú zem.
,,Nie! Mama!" kričal, ,,Crowley, ty bastard! Čo si to urobil?! To sa až tak bojíš, že si musel uzatvoriť zmluvu?! Až natoľko sa nás bojíš!"
V Nicolasovi rástol hnev. Jeho matka možno bola obyčajná v slova zmysle, že nemala žiadne schopnosti, ale on ich mal. Ešte neobjavené, ale vedel, že v jeho vnútri niečo dlho spalo. A teraz sa to dralo na povrch. Ako v Nicolasovi hnev rástol, tak sa dral aj na povrch. Nicolas plný bolesti nad strátou matky bol stále v objatí Sama, ale to nezastavovalo jeho hnev. Budova sa začala otriasať. Staré podporné stĺpy, ktoré už ledva stáli, začali padať na zem. Budova sa otriasala a podlahy začali praskať. Víril sa prach a aj démoni sa začali obávať.
,,Čo sa to deje?!" obzeral sa Dean zmätene.
,,Ne-"
,,Sam!" skríkol Dean vystrašený, keď Nicolas od seba odstrčil Sama ani poriadne rukou nepohol.
Sam narazil do steny a stratil vedomie. Po tvári mu začal stekať pramienok krvi. Dean bol hneď uň ho.
,,Sam! Sam!" snažil sa ho prebrať.
No jeho brat nereagoval. Vystrašene, so slzami v očiach a s pomyslením na to najhoršie, sa pozrel na miesto, kde ešte pred chvíľou stál Crowley s démonmi. Už po nich nebolo ani stopy. Zľakli sa? Ušli!
Svoj zrak presunul na Nicolasa, ktorý sa, plný zlosti, dvíhal zo zeme. Nicolas naňho zazeral. No jeho oči už neboli šedé ako mala Sofia, ale boli žlté. A nie len zorničky. Ale celé oči. Ako ten žltooký démon.
,,Nicolas, nerob to!" kričal naňho, lebo sa začal k nemu približovať.
Dean sa inštinktívne postavil pred brata v obrannom geste.
,,Uhni mi Dean!" zasyčal naňho Nicolas.
Dean sa naňho pozeral. Bol to ten osemnásťročný chalan, ktorého poznal, ale zároveň nebol. Istá časť z neho bola monštrum. Monštrum, ktoré chce zabíjať. A ako prvú obeť si vybral práve Sama Winchestera.
,,Nicolas, to nie je jeho vina! On nemôže za to ako sa rozhodla!" snažil sa mu dohovoriť.
,,Že nie? Vraj ju miloval! Keby to tak je, určite by ju nenechal zomrieť!" kričal po ňom.
,,On za to nemôže! Pochop, ani my sme to nevedeli!"
,,Klameš!"
,,Dobre vieš, že nie!"
,,Nemám dôvod ti veriť! A teraz mi uhni!"
,,Nie! Chceš Sama? Tak len cez moju mŕtvolu!"
Dean bol rozhodnutý, že zachráni brata i jeho syna. Predsa sa z neho nemohlo stať monštrum. Niečo z ľudskosti v sebe mať musel.
Nick sa naňho šialene usmial.
,,Ako chceš!" povedal.
Ako to povedal, Deana zasiahli prudké bolesti. Ako pri exorcizme. Padol na kolená, chytil sa za brucho, chcel aby tie bolesti skončili. Bolo to akoby mu niečo trhalo vnútornosti. Ťažko dýchal.
,,Nicolas! Ty nie si monštrum! Sofiu by to sklamalo, keby ťa takto videla!" snažil sa hovoriť cez zaťaté zuby.
,,Je mŕtva! Počuješ! Mŕtva!" skríkol naňho a Deanove bolesti sa znásobili.
,,Sam ju mohol zachrániť, ale neurobil tak! Prečo by mal on žiť, keď nežije moja mama?"
Obišiel Deana zvíjajúceho sa v bolestiach a podišiel k Samovi, ktorý bol v bezvedomí. No pomaly sa preberal. Vnímal, čo jeho brat hovoril Nicolasovi i to, že má hrozné bolesti. Chcel mu nejako pomôcť. No ruky i nohy ho nepočúvali. Nicolas sa k nemu sklonil. Mierne natočil hlavu na bok. Kútikom oka zazrel čepeľ, ktorá Castielovi vypadla pri súboji s démonom. Pamätal si, že i jeho mama mala raz takú. Kedysi. Ale niekto jej ju ukradol. A už nikdy sa nedozvedela kto to bol.
Natiahol ruku a čepeľ mu padla do ruky.
,,Viem, že všetko vnímaš, Sam Winchester!" povedal a ostrie mu oprel o hruď, ,,Tak isto viem, že počuješ bolesti Deana! Tak otvor oči a zomri ako chlap! Moja mama ti dôverovala! A ty si ju sklamal!"
Sam, ako mu to hovoril, si spod bundy vytiahol nôž. Nechcel ho použiť, ale ak by musel, tak Nicolasa aspoň zraní.
,,Nicolas, ne-" Dean sa ho pokúsil ešte raz presvedčiť, ale on sa naňho ani nepozrel a jeho bolesti sa znásobili.
Ležal na zemi zvíjajúci sa v neuveriteľných bolestiach. Jeho krik sa ozýval po rozpadavajúcej sa budove. Jeho krik trhal uši. Ani Sam ho nemohol vydržať. Otvoril oči a až sa zľakol Nicolasových žltých očí, ktoré sa podobali na tie žltookoého démona. Voľnou rukou ho chytil za tú, ktorou mu držal čepeľ na hrudi. Obaja tlačili. Sam používal silu, aby mu čepeľ neprebodla hrudník a Nicolas používal silu, aby Sama zabil.
,,Môžeš za jej smrť!" zasyčal Nicolas.
,,Počúvaj ma! Nevedel som to! Nevedel som o tej zmluve Crowleyho a Sofie! Inák by som jej to nedovolil!" povedal Sam.
,,Klameš!" skríkol Nick.
,,Neklame!" začul tretí hlas.
Otočil sa a pozrel sa za seba. Za ním stál chlap, ktorého Crowley nazval anjelom. Nicolas si ho s nenávisťou v očiach prezeral. Už ho videl. Teraz i pred tým. Ale teraz ho niečo nútilo pozerať sa naňho s odporom.
,,Neklame! Nikdy ti neklamal!" povedal Castiel a skôr ako by stihol Nick niečo urobiť, sa ho dotkol a Nicolas padol na zem ako podťatý strom.
Sam sa rýchlo postavil, upratal si nôž a prekvapene za pozrel na Castiela.
,,Čo si robil tak dlho? Skoro nás zabil!" vyhŕkol naňho Sam.
,,Ale nie ste mŕtvy!" odpovedal jednoducho Castiel.
Sam sa potom rozbehol ku bratovi, ktorý sa ešte spamätával s bolestí, ktoré mu Nicolas spôsobil len vôľou.
,,Dean, si vporiadku?" spýtal sa ho vystrašene.
,,Budem! Moment!" odvrkol mu Dean.
Sam mu nastavil pomocnú ruku a on ju prijal. Postavil sa na nohy a nechápavo sa pozrel na Castiela.
,,Kde si, do čerta, toľko trčal?" spýtal sa ho nechápavo.
,,Nezomreli ste!" odpovedal zase jednoducho Castiel.
Dean so Samom potom upreli zrak na Nicolasa, ktorý ležal nemo na zemi.
,,Čo to doňho vošlo? Posadol ho nejaký démon?!" vyhŕkol Dean.
,,Žltooký? Veď bol po celú dobu s nami! Nerátam to, že bol so Sofiou. Kedy ho mal posadnúť?" spýtal sa Sam.
,,Viem ja? Ty si expert! Ty to povedz!" skríkol naňho Dean.
,,Zistíme to! No najskôr by sme mali odísť a niečo vymyslieť!" povedal Sam.
Svoj zrak upieral stále na Nicolasa.
,,A čo chceš urobiť?"
,,Zoberieme Nicolasa späť do bunkru a potom niečo vymyslíme!"
,,Vážne ho chceš zobrať so sebou? Čo ak sa preberie a zase sa nás pokúsi zabiť?"
,,Videl smrť svojej matky. Choval by som sa rovnako!" zamiešal sa do rozhovoru Castiel, ktorý doteraz mlčal.
,,Na čej si strane?!" oboril sa naňho Dean.
,,Rozhodnuté! Nicolas ide s nami!" rozhodol Sam skôr ako Castiel stihol niečo povedať.
,,Fajn! Ale keď ťa zabije, nehovor, že som ťa nevaroval, Sammy!" povedal Dean mrzuto.
Sam sa sklonil k Nicolasovi a pretočil očami. Dean sa niekedy oňho zbytočne obával. Z ruky mu zobral Castielovu čepeľ a podal ju anjelovi so slovami:
,,Toto je asi tvoje!"
Castiel si čepeľ vzal. Sam potom vzal chlapca na ruky a v sprievode brata a Castiela vyšiel z budovi. Dean sa každú chvíľu obzeral či ich neprenasleduje pár čiernych démonich očí.

Takže, toto je moja úplne prvá FF na tému Supernatural. Dúfam, že sa Vám bude páčiť. Vďačná budem za každý komentár, hviezdičku.

A knižka je venovaná kamarátke Weve44. ❤️❤️❤️
Ďakujem, že so mnou konzultuješ každý môj krok v knihe. Ja viem, že som príliš otrasná🤣.