Rodinné stretnutia
Sam už hodnú chvíľu sedel v aute, ktoré zaparkoval na parkovisku pred malým motelom, v ktorom mu pred pár dňami zmizla Sofia. Cítil sa hlúpo, že si tu dodával odvahy. Na Castiela dokázal vyletieť. Bol to jeho priateľ. A bral ho ako brata. Avšak si nikdy nemyslel, že by mu dokázal prebrať priateľku.
Vzdychol si. Bolo ťažké ísť za Sofiou ako si myslel. Sofia bola ešte pred pár dňami na tom dosť blbo. A to, čo sa stalo s Ruby? Určite si myslí, že s ňou niečo má. Ale nemá. Od vtedy ako sa dozvedela, že ju s ňou podviedol, Ruby sa v Bobyho dome neukázala. Netušil kde je a ani mu to nechýbalo.
Dnes sem prišiel z jediného dôvodu. Vysvetliť to Sofii a získať ju späť a ešte si prísť po informácie. Vážne ho škrelo v hlave či má niečo s Castielom. Ruby mu nasadila chrobáka do hlavy. Vážne sa teraz obával, že by s Casom mohla niečo mať. A musel to mať potvrdené. V Las Vegas síce tvrdila, že s ním nič nemá. Ale v pekle povedala opak. Že ho ľúbi. A čo sa dialo v tom zaseknutom výťahu? Samozrejme, že Castiel svoju verziu povedal. Ale jeho museli držať niekde v pivnici a asi ho musel niekto riadne udrieť, odhadoval to na Deana, lebo ho potom bolela pár dní sánka. A z Gabriela tiež nič nedokázal dostať. Tak dúfal, že Sofia bude ochotnejšia a všetko mu povie. A potajme dúfal, že mu povie, že ho ľúbi a že to s Casom bol len nejaký skrat v hlave.
Zhlboka sa nadýchol a vydýchol. Urobí to. Pôjde za ňou. Chce sa aj uistiť, že je vporiadku.
Vypol si telefón pre prípad, že by Deana napadlo mu telefonovať z nejakého baru, aby aj Casa prišiel vyzdvihnúť. Nechal ho v aute a vyšiel z neho. Obzrel sa. Chadný nočný vzduch mu udrel do tváre a rozfúkal vlasy na všetky strany. Aspoň na chvíľu si myslel, že z neho všetky tie starosti opadli. Na malý moment zatvoril oči a keď si ich otvoril, zistil, že vietor jeho starosti nezobral preč. Stále tam boli. Stále v jeho hlave krúžili myšlienky ohľadom Sofie a Castiela.
Pokýval hlavou, aby si ich utriedil a zamieril k motelu. Vystúpil po kamienkových schodoch a vstúpil do tepla. Recepcia motela nebola bohviečo. Bol to len starý drevený stolík, za ktorým sedel akýsi postarší pán a pri ňom stál menší chlapec v uniforme. Bol tam na odnášanie batožiny.
Sam k nim pristúpil a mládenec trochu strčil do pána. Postarší pán sa prebral z ľahkého spánku a veľmi láskavo sa pozrel na nového hosťa.
,,Dobrý večer, pane!" pozdravil ho trhane, ,,Ako vám môžeme poslúžiť?"
,,Chcel by som sa spýtať," začal Sam, ,,Pred pár dňami sa tu ubytovala jedna žena. Strednej postavy, blond vlasy mierne kučeravé..."
,,Vysmiata ale strach v očiach, parádny zadok?" opýtal sa chlapec.
Samozrejme, bol to tínedžer a on nehľadal na nič iné ako na jej zadok.
Sam naňho vyvalil oči. Ten opis mu veľmi nepomohol.
,,Volá sa Sofia Wagnerová!" povedal a dúfal, že Sofia sa tu neubytovala akurát pod nejakým falošným menom.
Chlapec pozrel ponad staršieho pána do knihy návštev. Chvíľu prechádzal mená a potom s úsmevom povedal:
,,Túto informáciu vám dám len ak mi dáte päť dolárov!"
Sam naňho zase vyvalil oči.
,,Nezdá sa ti, že si nejaký drzí, chlapče?" opýtal sa ho.
,,Ani nie!" povedal a mrkol.
Jeho modré oči sa zrazu premenili na čierne a starcove oči rovnako. Sam sa zľakol a o krok ustúpil. Démoni. Mal si on vziať nejakú zbraň. Alebo svätenú vodu.
,,Neboj sa, Sam!" povedal mu chlapec už zase s modrými očami, ,,Sme tu na prosbu Sofie!"
Sam ešte viac na to vyvalil oči. Prečo by Sofia volala démonov?
,,Vlastne sme tu ako jej ochranka. Už keď sem dorazila, zistila, že sme tu. Tak nás využila a povedala nám, že nemáme nikomu hovoriť na akej izbe je. Pre teba však, daj mi päť dolárov na bagetu a poviem ti to!" povedal mu chlapec.
,,Nepotrebuješ jesť!" zarazil sa Sam.
,,A ty asi nepotrebuješ to číslo izby!"
,,Fajn!"
Sam si podvolene vzdychol a vytiahol peňaženku. Zobral z nej päť dolárov a podal ich chlapcovi, ktorý si ich s radosťou prevzal. Potom mu veľmi ochotne povedal číslo Sofiinej izby. Sam sa mu poďakoval i keď z tohto nemal dobrý pocit. Démoni. Sofia by ich mala na mieste zabiť. Tak prečo ich nechala na žive?
Zahnal tieto myšlienky a vybral sa ku schodom. Vystúpil na piate poschodie a zamieril k izbe s číslom 66. Zastavil sa pred dverami z tmavého dreva. Chvíľu len tak stál a potom sa rozhodol zaklopať. Natiahol ruku. No jeho ruka sa ešte ani nedotýkala dreva dvier, keď sa dvere nehlučne otvorili a objavila sa v nich Sofia. Vlasy mala ščesané do copu a pod červenými očami mala tmavé kruhy. Vyzerala akoby už niekoľko dní nespala. Na sebe mala čiernu nočnú košeľu a župan. Netvárila sa práve dvakrát nadšene, že vidí Sama.
,,Ahoj!" pozdravil ju Sam.
,,Čo tu chceš?" spýtala sa ho ostro a on si všimol, že v ruke držala dýku.
Asi si myslela, že s ním príde aj Ruby, aby ju mohla na mieste zavraždiť.
,,Prišiel som sa porozprávať! Môžem ísť dnu?" spýtal sa jej Sam.
Sofia mu ustúpila z cesty a Sam okolo nej prešiel do jednoduchej izby. Ale mal čo robiť, aby ju medzi dverami neschytil a nezačal bozkávať. Lebo len čo mu otvorila dvere, všetka jeho zlosť vyfučala z hlavy. Zanechala po sebe len nepatrný náznak. I keď sa naňho hnevala.
Sofia ešte vykukla na chodbu či niekde neuvidí toho uškŕňajúceho sa démona. Ale chodba bola ľudoprázdna. Tak sa stiahla naspäť do izby a zatvorila za sebou dvere.
Podišla ku stolu a oprela sa oň. Ruky si založila na prsiach a zamračila sa na Sama, ktorý si stihol sadnúť na posteľ a prezerať si jej rozhodené papiere, čo sa snažila lúštiť tú prekliatu latinskú knihu. Ale na rovinu si priznala, že latinčina nie je jej jazyk a že by rozhodne potrebovala pomoc.
,,Tak? Čo si chcel prebrať?" opýtala sa ho Sofia, ,,Vážne som po desiatich dňoch nečakala takéto rodinné stretnutie!"
,,Sofia, ja... Chcem ti to všetko vysvetliť! A chcem sa ubezpečiť, že si v poriadku!" povedal jej Sam a trochu sa usmial.
Možno inokedy by sa nad tým úsmevom roztopila ale teraz? Lomcoval ňou hnev. Cítila jeho energiu v žilách.
,,Som vporiadku! To už vieš! Čo je ďalšie? Povieš mi, že s Ruby to ťaháš už od vtedy, čo som ju vzkriesila?" štekla naňho Sofia.
Sam sa postavil. Zamračil sa na ňu a rozhodne povedal:
,,S Ruby nič nemám!"
Sofia si odfŕkla. Ju už neoklame.
,,Sam, videla som ťa tam! Užíval si si to! Nie som slepá! Ale teraz ti poviem niečo ja! Vážne by mi nevadilo keby máš niečo s tou prekliatou démonkou! Pokiaľ by som na to neprišla. Viem byť tolerantná ale toto je už veľa!" povedala mu ostro.
,,Ja s ňou nič nemám, Sofia! To je pre teba také ťažké to pochopiť?" skríkol na ňu Sam.
,,Počkaj, pouvažujem..."
,,Sofia, nemám náladu na zábavu!"
,,Prečo nie? Keby som Ruby, mal by si ju?"
,,Sofia!"
,,Čo je Samuel? Bojíš sa!"
,,Pila si?"
,,Čo by si povedal?" opýtala sa ho ostro Sofia.
Samozrejme, že pila. Pred dvoma dňami. Od vtedy ako sa zobudila s príšernou bolesťou hlavy, že sa to nedalo porovnať ani s Luciferovím mučením, už nepila.
,,Asi nie!" odpovedal jej Sam.
,,Takže? Vypadneš už?" položila mu zase otázku Sofia.
Chcela sa znova pustiť do lúštenia tej knihy. Nad svojími emóciami ani nepremýšľala, lebo už po prvom dni zistila, že je to pre ňu naozaj ťažké. Sama ani poriadne nevedela čo chce.
Sam k nej pristúpil nebezpečne blízko. Cítila jeho dych na svojej tvári a začínala sa cítiť akosi divne. Žalúdok jej zovrelo, srdce jej začalo biť rýchlejšie. Ruky musela spustiť pozdĺž tela. Čo to znamenalo? To ešte spôsoboval ten zvyšok citov, ktoré ku Samovi prechovávala?
Do čerta aj s citmi, pomyslela si Sofia a snažila sa upokojiť.
Nič sa nedialo. Len pri nej stál. Fakt blízko a pozeral sa na ňu tými hnedými očami, do ktorých sa kedysi zamilovala. Očami skúmala jeho tvár. Dúfala, že ešte stále vyzerá našvane. No jej dúfanie sa rozplynulo v momente, keď sa zahľadela na jeho pery a akoby v podvedomí chcela, aby ju pobozkal.
Sam na ňu hľadel. Chcel jej to všetko povedať ale teraz sa mu slová hľadali naozaj ťažko. Stál tak blízko ženy, ktorú miloval. Túžil ju pobozkať, túžil sa jej dotýkať. Chcel ju mať vo svojom objatí.
Sam k nej naklonil hlavu a jej telom prešla triaška. Zatvorila oči, lebo sa nedokázala upokojiť a už len cítila Samove pery na tých svojích. Bozkával ju vášnivo a jemne akoby sa bál, že by sa od neho odtiahla. Začala mu bozky oplácať. Chýbalo jej to. Omotala mu ruky okolo krku. On tie svoje omotal okolo jej pásu a trochu si ju zdvihol do náruče a vysadil na stôl. Sofia mu rukami chodila po chrbte až prišla na len jeho trička, Sam jej zhodil z ramien župan. Začal jej bozkávať krk a Sofia mierne zaklonila hlavu a vzdychla.
,,Sam..." vzdychla a Sam sa pri bozkoch usmial.
Pomaly jej začal rozopínať gombíky na jej košeli, pri tom jej stále krk zasypával bozkami. Nechcel ostať len pri bozkávaní. Chcel zájsť ďalej.
Sofia chytila len jeho trička a tiež mu ho začala vyzliekať. Zrazu sa však zastavila. Čo to robí? Prečo sa bozkáva? To je taká blbá, že Samovi všetko dovolí? Chce takto ublížiť Castielovi? Však mu povedala, že ho ľúbi.
Len s námahou od seba odtrhla Sama, ktorý sa na ňu nechápavo pozrel. Sofia mala v očiach slzy. Čo to urobila? Čo nemala ani kúsok sebaúcty, že sa zase bozkávala so Samom i cez to, že Sam sa len pred desiatimi dňami bozkával s Ruby?
,,Nie, nie, nie!" povedala.
,, Sofia, čo sa deje?" nechápal Sam.
Nechápal, čo sa jej stalo, že ho zrazu od seba odstrčila. Myslel si, že sa jej to páči.
,,Čo sa deje? Čo sa deje?" skríkla Sofia, ,,Ja ti poviem, čo sa deje, Samuel!"
Sama z jej tónu až zamrazilo. Postavila sa na nohy, v očiach mala strach a hrôzu. Hrôzu so seba.
,,Ešte pred pár dňami si sa bozkával s Ruby a teraz tu so mnou!" skríkla na Sama a ešte mu aj jednu vlepila.
Samova ruka okamžite vystrelila k miestu, kde mal červený odtlačok od jej ruky. Nechápavo sa na ňu pozrel. Ako jej už mal vysvetliť, že s tou démonkou nič nemá?
,,Sam, ja nie som ľahká žena! Chcela som trvalý vzťah!" povedala mu.
,,Ako to myslíš?" nechápal.
Aj on chcel mať trvalý vzťah. Ale už po toľkých rokoch vedel, že je to nemožné. Ako lovci museli niečo obetovať. A za tú obeť im padol ich osobný život. Žiadny nemali, aby svojím blízkym nespôsobili bolesť. Sám to poznal, sám to zažil. Každý deň sa strachoval o Deana a Castiela. Najnovšie aj o Nicka.
,,Že keď to nefunguje, tak to nefunguje!" povedala.
Sam sa na ňu pozeral ako vyoraná myš. Nechápavo. Sofia si vzdychla. To mu to naozaj nedochádzalo? Treskla si rukou po čele a potom sa zasmiala.
,,Ja som hlúpa! Castielovi som povedala, že ho ľúbim a pri tom sa tu bozkávam s tebou! Vážne si pripadám ako ľahká žena!" povedala si.
Sam sa zamračil.
,,Takže o to tu ide? O Castiela?" povedal ostro.
,,Castiela z toho vynechaj! Sam, ty si sa bozkával s démonom! To ti to ešte nedochádza?"
Zase sa zatváril nechápavo. A ona sa bozkávala s anjelom. Obaja mali resty. Nemohli s tým nič urobiť.
,,Koľkokrát ti mám povedať, že s ňou nič nemám?" skríkol na ňu Sam.
,,Tak prečo si ju bozkával?" otočila otázku Sofia.
,,Povedala, že má informácie o Azazelovi. A že mi ich dá jedine vtedy, keď ju pobozkám!"
Sofia sa zasmiala smiechom hysterčivým.
,,A to ti mám veriť, že taký podradný démon obchoduje s informáciami a nechá si za ne platiť bozkami? Prepáč, Sam, to je úbohé aj na teba!"
,,Sofia, ja to myslím vážne!"
,,Aj ja! Sam, ty nechápeš, že mi tým ublížil a náš vzťah poslal do čerta? Rok som rozmýšľala nad tým, že keby sa toto celé skončilo a mala by som aj po apokalypse, vzala by som si ťa! So životom lovca som bola zmierená, len som chcela byť s tebou! Ale celé si to pochoval vtedy, keď si sapobozkal s tým démonom!"
,,A čo ty a Castiel?"
,,Prečo ho sem stále zaťahuješ? Toto je o nás dvoch! Nie o ňom!"
Sam si prešiel rukou po vlasoch a vzdychol si. Mal by jej povedať o tom podozrení? Asi áno. Nech aj on na ňu má. Aspoň zistí, koľko to s ním už ťahá.
,,Vieš, rozmýšľal som o tom celom. Od kedy sme sa stretli, Castiel sa voči tebe správal ináč. I keď si ho neznášala..." začal.
,,A čo má byť? Zachránil ma z horiaceho domu a strážil po zvyšok desiatich rokov! Len ma chránil!" skočila mu do toho Sofia.
,,Na rozdiel od teba!" povedala si potom viac pre seba ako pre Sama s narážkou na Ruby a to, čo sa stalo v nemocnici.
,,Áno? A čo keď si bola tehotná? Môžeš mi povedať len jednu vec?"
,,Chránil má! Bol jediná nadrprirdzená bytosť, ktorá po mne nešla!"
,,A že sa ťa pokúsil zabiť?"
,,Ale nezabil!"
Sam rozhodil rukami. Tu to mal. Ťahala to s ním už svojho tehotenstva. Normálne začínal pochybovať o tom, že by bol Nicolas jeho syn.
,,A prečo asi?" spýtal sa jej Sam, lebo to priznanie chcel počuť od Sofie.
Tá sa zatvárila nechápavo. Ale pevne mu odpovedala:
,,Lebo zistil, že Nick nie je nebezpečný pre svet!"
,,Je Nicolas môj syn?"
Týmto Sam prestrelil. Sofia sa naňho pozrela ako na blázna a potom sa jej tvár zmenila. Naštvala sa. V očiach jej prebleskla modrá aj žltá farba zároveň, svoju premenu však ignorovala. Dokázala ju zastaviť na toľko, aby si udržala svoju povahu aj myseľ.
,,Čo si o mne myslíš, Samuel!" skríkla, ,,Že sa zahadzujem s každým na koho natrafím? Urobila som to raz, aby som ťa dopálila, lebo som vedela, že ma miluješ! Potom som bola jedine s tebou! Nicolas je tvoj syn a aj sa na teba podal! Spriahne sa i s peklom, len preto, aby som JA bola v poriadku! To, že sa oň Castiel stará by si mohol chápať, lebo je anjelom. A je dobré pokiaľ je nablízku niekto ako on. Učí ho. A chráni! Ale mám pocit, že som nemala dovoliť vtedy pred rokmi, aby sme sa stretli! Nicolas sa nemal dozvedieť, kto je jeho otec! Lebo jeho otec je sviniar akého svet nevidel! Kedy si sa stihol tak zmeniť? Keď ťa posadol Lucifer? Alebo bol s ním pekle? Samuel, tvoje výčitky mi trhajú dušu na kúsky! Áno, keď som ťa uvidela bozkávať sa s Ruby, chcela som sa ti pomstiť! Preto som aj povedala Castielovi, že ho ľúbim! Ale nechcem mu ublížiť a začínam si uvedomovať, že moje city k nemu sú iné. Nie sú rovnaké ako k Deanovi, či Ellen! Začínam si uvedomovať, že ho milujem! Ale niečo cítim aj k tebe! A nechcem ťa opustiť kvôli Nicolasovi! Si jeho otec a zaslúži si, aspoň môj syn si to zaslúži, aby mal úplnú rodinu!"
Už plakala. To, čo sa od Sama dozvedela jej trhalo dušu a srdce. Jej srdce sa rozlomilo na tisíc malých kúskov a už ich nedokázalo nič poskladať.
,,Od kedy k nemu niečo cítiš?" opýtal sa jej Sam ostro.
,,Na čo ti to bude? Zabiješ ho? Teraz, keď je človekom by si mal šancu! Ale vieš ty čo? Končím! Končím s tebou, končím s ním! Končím s vami všetkými! Nechcem, aby ste mali medzi sebou s Castielom roztržky. Preto, keď si usporiadam život, odídem a už ma nikdy neuvidíš. Trhá mi srdce, že neuvidím Nicolasa ale vidím, že iné východisko nie je. Ty si strašne majetnícky! A ja to ďalej nemienim znášať!" povedala mu a myslela to smrteľne vážne.
Triasla sa od hnevu a Sam konečne zistil, že prestrelil. Nechcel, aby to zašlo takto ďaleko. Nechcel o Sofiu prísť. Miloval ju a jej stratu už nevedel viac znášať.
,,Sofia!" priblížil sa k nej.
Sofia rozhodila rukami.
,,Nedotýkaj sa ma! Odíď!" skríkla po ňom.
,,Sofia, ja... Prepáč mi! Nechal som sa uniesť!" koktal Sam lebo slová sa mu hľadali ťažko.
,,Vypadni, Samuel! Vypadni! A už sa mi neukazuj na oči! Už ťa nechcem vidieť! Nikdy v živote!" kričala po ňom.
,,Sofia!"
,,Vypadni! Vypadni, Samuel! Pre mňa už neexistuješ! Pre mňa si mŕtvy!" vyriekla i cez slzy a ťažkosti, ktoré jej to spôsobovalo.
Sam nevedel čo jej má na to povedať. Otvoril ústa ale hneď ich aj zatvoril. Ruky zaťal v päste a s hnevom odišiel. Hneval sa sám na seba. Stratil ženu, ktorú miloval. Už ju ničím nezíska späť. Jeho horká hlava nad ním zvíťazila a teraz to naozaj ľutoval.
Nasadol do auta, nezamieril však k Bobymu ale do najbližšieho baru. Chcel sa opiť a utopiť tak jeho žiaľ na dne pohára.
Sofia sa po jeho odchode zrútila. Padla na zem a plakala. Plakala a plakala. Sam jej zlomil srdce na milión malých kúskov. Prúdil v nej hnev. Hnevala sa naňho. On jej tam išiel niečo vyčítať. Keď sa oň zahadzauje s démonom! Dosť ju to dopálilo. Poriadne ani nevedela čo chce, ktorému mužovi chcela patriť a teraz toto. Jej duša i srdce sa budú hojiť naozaj ťažko. A možno sa ani nikdy nezahoja.
,,Čo vlastne chcem?" vzlykala Sofia, ,,Čo chcem?
Triasla sa a nedokázala sa upokojiť.
Chcem chrániť rodinu. Hlavne Nicolasa. Chcem viesť normálny stereotypný život. Nechcem byť apokalypsou. Chcem všetkých ochrániť. Chcem sa pomstiť. Posmtiť anjelom a démonom, chcem sa pomstiť Bohu. Chcem sa...
Sofia zdvihla oči. Mala pocit, že tam niekto je. Ako to urobila, oči jej zasvietili na žlto. Prehĺtla.
,,Čo tu chceš?" spýtala sa s odporom.
,,Tvoja ochranka ma pustila. A dopovedz to! Dopovedz to, čo chceš urobiť. Staň sa tým, čím máš! Nechaj sa tým ovládnuť," povedala jej osoba.
,,Na čo to bude, otec?" vzlykla.
,,Sofia, viem, že s tým bojuješ. Ale pozri čo ti urobili! Čo z teba urobili! Keby na nich pred rokmi nenarazíš, doteraz si žiješ pokojným životom. Teraz je z teba niečo na čo sa s odporom pozrie každý. Každý ťa chce zabiť!" sklonil sa k nej Azazel a chytil ju za ramená, ,,Nechaj vyplávať tvoj hnev. Čo chceš?"
,,Chcem..." vzlykala Sofia, ,,Chcem..."
,,To je ono. Len to povedz. Uvidíš, že keď sa tomu poddáš, bude ti lepšie!" podporoval ju Azazel s úsmevom.
,,Chcem..." vzlykla Sofia a cítila ako jej žilami hnev koluje.
Bolesť, nenávisť a hnev boli jej krvou. Zaplavovali jej telo ako sa tomu poddávala. Zahaľovali jej myslenie ako hmla. Ruky zaťala v päsť. Oči jej zostali žlté. Bola skazou. Báli sa jej? Mali by sa. Prečo? Pretože ona chce pomstu. Je anjelom apokalypsy. A chce sa všetkým pomstiť. Všetkým. Chce ten svet ovládnuť. Či Boh existuje alebo nie. Ona bude kráľovnou. Neba, pekla. Ona bude matkou všetkých démonov.
Sofia sa nepríjemne usmiala. V očiach jej hrala smrť.
,,Chcem pomstu!" povedala pevným hlasom.
Azazel sa usmial. Konečne si to priznala. Konečne sa tomu poddala. A nebolo to ani také ťažké.
,,A chcem ju hneď! Som tým čím som! A nedovolím, aby ma zničili! Viac už nie!"
,,Výborne, Sofia. Výborne!" pochválil ju Azazel s úsmevom zabijáka.
Pomohol jej na nohy. Sofia si utrela slzy a obzrela sa po izbe. Pohla rukou. Skoro všetko čo mala rozložené na posteli, sa vznietilo. Jej sila vzrástla. Usmiala sa na to.
Otočila sa na Azazela.
,,Takže, otec? Pomôžeš mi?" opýtala sa ho podozrievavo.
,,Mám pre teba návrh! Ešte pár dní tu počkaj. Potom ti poviem kedy sa k nim môžeš vrátiť. A potom sa im posmtíš. Najskôr mi však urob službičku!" povedal jej.
Sofia sa zasmiala.
,,Službu? Ja tebe? Vieš, že pokúšaš?" opýtala sa ho a vystretú dlaň začala zovierať do päste.
Azazel sa začal krútiť v boelstiach. Toto od dcéry nečakal. Bola rovnako podlá ako on. Čo mu čítala myšlienky? Prišla na to, že ju mal v pláne zabiť?
,,Nemáš čo odo mňa žiadať! Ty nie si hodný toho, aby som ti slúžila! Ty slúžiš mne! Ja som kráľovná pekla. Prvá i posledná. Ja som matka zla a prvých démonov! To moje deti čakajú na spustošenie sveta!" povedala.
,,Dobre, dobre! Podrobím sa ti!" ustupoval jej Azazel.
Ale nebude jej rozhodne slúžiť. Nebude. Len čo mu bude aspoň trochu dôverovať a ona si poradí s lovcami, zabije ju. Nenechá ju tu behať. Nedovolí jej, aby mu zničila plány.
Ale zase sa prekvapil, že nabrala toľko odvahy. Vždy sa štítila niekoho zabiť len tak. Pre zábavu. Teraz si neuveriteľne dôverovala a považovala sa za kráľovnú? Kto jej to nakukal do hlavy? Nebola kráľovnou. Ani v najmenšom.
Sofia uvoľnila zovretie. Usmiala sa.
,,Vedela som, že sa dohodneme, Azazel!" povedala mu stále so žltými očami a veľmi rázne tónom, z ktorého zamrazilo aj démona.
No rázom sa jej oči zmenili. Jedno oko mala žlté, druhé modré a dúhovky boli červené. Ako prvej Sofie. Prvej kráľovnej.
,,Urob mi láskavosť. Povedz mi kedy sa môžem vrátiť. Vrátim sa. A odkáž démonom nech sú pripravený. Návrat a vojna sa začína. Som späť a tentoraz už neprehrám. Z tej ich nevinnej Sofie sa stalo to, čím som mala byť už dávno. Boh!" povedala ľadovo.
Potom si ešte na niečo spomenula. Archanjely. Tí. Ich ruky sa môžu dotknúť veci, ktorá ju môže zabiť. Musí ju dostať skôr. Nesmie dopustiť, aby ju našli. A na to sa jej môže hodiť Azazel.
,,Mám pre teba úlohu, otec!" povedala a otočila sa naňho.
Pohla rukou a Azazela mierne priškrtila. Nemohol sa brániť i keď veľmi chcel.
,,Zisti čo najviac informácií o Asmaelovom meči! Kde sa nachádza a kto ho drží. Nájdi archanjela, ktorý stráži zámok jazdcov! Nájdi toľko anjelov koľko zvládneš. Rozžír po nebi i pekle správu. Že povstal nový Boh, vojna sa začala a armáda je potrebná!" kázala mu a pohla rukou.
Azazel sa vyparil a ona sa s nepríjemným až ľadovým úsmevom postavila pred zrkadlo. Chvíľu sa v ňom obzerala. Vyzerala dobre. Na to, že jej duša blúdila týmto nehoráznym miestom dvetisíc rokov. A bola zatlačená týmto prekliatym anjelom, z ktorého je už človek.
,,Konečne! Nikto nebude vedieť čo sa deje, pokiaľ už nebude neskoro!" povedala si a vystrela vedľa tela ruku.
Okamžite sa jej v nej zjavila čepeľ zo skla posiata krvou jej nepriateľov.
Neprekážalo jej, že je len v nočnej košeli. Mala iné plány a oblečenie bolo vedľajšie.
,,Teš sa, Michael. Zomrieš medzi prvými! No najskôr si musím niečo vyriadiť dole v pekle!" povedala si.
Odišla od zrkadla. Vzala mobil a vyťukala na ňom jedno číslo. Castiel. Anjel, ktorý potlačil jej schopnosti. Mal by vedieť, že je vporiadku. Mal by o nej vedieť, že bude vporiadku. A že nebude dlho trvať a jeho koniec sa priblíži na dosah.
Odišla aj z izby. Zišla dole na recepciu kde upútala pozornosť dvoch démonov, ktorý sa hádali o päť dolárov na bagetu.
,,Pokloňte sa mi!" kázala a pohla rukou.
Démoni sa jej v bolestiach poklonili a nechápali čo sa to tam deje. Ona sa len zasmiala.
,,Mám pre vás prácu! Odlákajte lovcov čo najďalej odtiaľto! Pustošte a ničte čo chcete! Rozneste správu apokalypsy!" kázala démonom.
,,Prečo by sme to mali urobiť?" opýtal sa jej ten mladší.
Sofia k nemu pristúpila. Usmiala sa a pohladila ho na líci.
,,Chceš to vedieť! Nestačí už len dôvera!" povedala.
,,Tak sa mi pozri do očí. Zistíš kto som!" dodala potom a démona chytil za bradu.
Musel sa jej pozerať do očí, ktoré boli v tom momente biele ako mlieko. V jej očiach sa odrážala jej minulosť. Ako bola tým, kým bola a aj to, že ona mala byť bohom. Démon videl jej smrť a jej čiernu dušu ničiacu nevinnú dušu malého obyčajného dieťaťa. Videl kráľovnú sedieť na tróne z kostí obklopenú ohňom. Videl bohyňu, ktorej sa bál každý. Anjeli, démoni, nadprirodzené bytosti.
Démon potom padol na kolená s hrôzou v očiach. Plytko dýchal a nedokázal sa zbaviť hrôzy, ktorú videl. Nechcel by ju naštvať.
,,Kráľovná moja," oslovil Sofiu, ,,Pokorný služobník čaká na vaše rozkazy!"
Sofia sa usmiala a potom sa prísne pozrela na starca. Ten na chvíľu spanikáril ale hneď sa aj poklonil s rovnako znejúcou vetou.
,,Urobte čo som kázala!" rozkázala a už aj sa im stratila z dohľadu.
Dvaja démoni na seba pozreli a vymenili si zúfalé pohľady. Potom sa vyparili ako čierne dymy. Rozkaz je rozkaz a oni nechceli riskovať náhlu smrť od naštvanej ženskej.
Kúsok kapitoly je tu🤗
Ďakujem za komentáre a hviezdičky 🥰