45. Kapitola

103 18 0
                                    

Vyšli sme z leviej miestnosti a hľadali ďalšiu cestu. Vykopávali sme dvere jedny za druhými. Nakoniec sa na nás predsa len usmialo šťastie. Našli sme dokonca dve chodby. Boli to dvere oproti sebe. Z dvier, ktoré som otvorila ja, bola chodba tlmene osvetlená fakľami. Nevidela som na koniec, ale určite to bude lepšie ako nič.

Otočila som sa k Petrovi. Ten práve skúmal svoju. Stačil mi jeden pohľad, aby som vedela, že ma tam nikto nedostane. Z dverí sa k nám valila mrazivá hmla. Bola tam tma ako v rohu, všade samé pavučiny. Peter sa pozrel na mňa so spýtavým výrazom na tvári.

„Nie, nie, to ani náhodou. Mňa do tej chodby nikdy nedostaneš," zaspätkovala som.

„Prečo?" nechápal.

„Veď sa na ňu pozri!" ukázala som na ňu prstom, „neprejdeme ani dva metre a už nás niečo zožerie. Ďakujem, ale neprosím."

Prekrížil si ruky.

„A v tvojej to bude vyzerať nebodaj inak?" spýtal sa posmešne.

„Áno," odvetila som.

Nechápala som ho. Už iba na pohľad by malo byť každému jasné, ktorá chodba je bezpečnejšia. Čo tu teraz akože rieši?

„Žiadna cesta, ktorá vyzerá tak lákavo nie je bezpečná."

„A hádam tvoja bude bezpečnejšia?" ukázala som na tú chodbu sťa z hororu.

„Áno," trval na svojom.

„Tak vieš čo? Choď si tam. Ja idem touto cestou."

„Pandora, nerob to. Počúvni ma," varoval ma.

„Prepáč Zoro, môj osobný strážca, zabudla som, že som ti dala povolenie rozhodovať za mňa," povedala som drsne.

Peter na chvíľu sklopil zrak. Potom nahodil kamennú tvár a dutým hlasom povedal:

„Fajn, ako chceš."

Otočil sa mi chrbtom a kráčal do chodby. Pozorovala som ho, kým sa mi nestratil v oparu hmly.

„Fajn."

Zaťala som päste a vykročila do chodby oproti.

Kráčala som osvetlenou chodbou už niekoľko minút. Petrove slová na mňa viac zapôsobili, ako som si myslela. Čo ak mal naozaj pravdu? Naozaj môže prvý dojem klamať? Možno som mala ísť za Petrom... No jasné, a čo by som mu tak povedala? Ahoj Peter! Priznávam, mal si pravdu. No, to určite!

Zrazu za mnou niečo zašuchotalo. Obrátila som sa ako na pružinách. Pátrala som očami po celej chodbe, no nič som nevidela. Ak je toto jeden s Petrových žartov tak... Nedokončila som tú myšlienku, pretože som uvidela niečo nepredstaviteľne absurdné. Hoci som šla celý čas rovno, za sebou som mala iba múr. Dvere a chodba, ktorými som šla sa stratili niekde za touto stenou.

Zmätene som sa otočila a rýchlym krokom som sa náhlila chodbou, ktorá, ako sa zdá, nemala konca. Chodba sa stáčala a krútila do všetkých smerov. Až po čase som si uvedomila, že je omnoho užšia ako na začiatku. A stále sa zmenšovala.

Začínala som mať toho plné zuby. Chodba alebo skôr tunel sa zúžil a zmenšil natoľko, že som tu teraz chodila po štvornožky. Predo mnou sa rysovalo obrovské priestranstvo. Poponáhľala som sa a vstúpila do okrúhlej miestnosti. Vystrela som sa a poobzerala všade naokolo. Oproti mne bolo pätoro dverí. Váhavo som sa na všetky pozrela. Po dlhšom uvažovaní som sa rozhodla ísť na to systematicky. Vybrala som si dvojkrídlové dvere sprava. Otvorila som ich a opatrne nazrela dovnútra.

Do nosa mi okamžite buchol pach čistiacich a dezinfekčných prostriedkov. Prv, než som sa stihla rozhodnúť či tam pôjdem, alebo nie, sa dvere za mnou s hlasným tresnutím zatvorili. Ocitla som sa v úplnej tme.

Váhavo som urobila pár krokov. Hmatala som po stene a hľadala vypínač. Ako som prechádzala po hladkej stene, ruka narazila do niečoho malého a tvrdého. Bingo! Nahmatala som vypínač a stlačila ho. Svetlá po celej chodbe sa s neprestávajúcim blikotom pomaly rozsvecovali. Do očí mi udrelo silné biele svetlo. Žmúriac som sa začala obzerať.

Bola som v chodbe s bielymi kachličkami od podlahy až po strop. Po všetkých stranách stáli biele dvere s červenými nápismi. Nad najbližšími dverami bolo napísané STOMATOLÓGIA, obďaleč zasa CHIRURGIA. Skúsila som ich otvoriť, no boli zamknuté. Pozrela som sa dopredu. Ďalšie dvojkrídlové dvere boli na úplnom konci. Z tejto diaľky sa mi javili len ako dve malé dvierka pre bábiky. Vzdychla som si. To bude nadlho. Svižným krokom som sa vybrala na koniec tej prazvláštnej chodby.

Tenisky na gumenej podlahe vydávali nepríjemné zvuky. Cestou som si čítala ďalšie názvy. Na dverách naľavo stálo KARDIOLOGICKÉ ODD. Hneď napravo zasa HEMATOLÓGIA.

Electus - Za múrom (Dokončené)Where stories live. Discover now