Electus - Za múrom (Dokončené)

80. Kapitola

V momente ma opäť obklopila tma. Vykríkla som od ľaku. Do očí mi vystrelilo prudké svetlo. Zapotácala som sa. Niekto ma zachytil a pridržiaval, aby som nestratila rovnováhu. Predo mnou sa črtali nejasné obrysy dvoch postáv. Počula som mrmlanie.

„Bude v poriadku?"

„Určite. Len je trochu dezorientovaná."

Zažmurkala som. Po dlhej chvíli som konečne videla ako tak ostro. Predo mnou stáli Vasil s Petrom.

„To ťa ani na chvíľu nemôžeme pustiť z očí?" spýtal sa ma Peter, keď videl, že už som ako-tak pri vedomí.

„Čože?... Vy?... Mňa?" jemne som sa zasmiala nad jeho poznámkou.

„Báli sme sa o teba," smrkol Vasil.

Postavila som sa ignorujúc Petrovu ruku, ktorú mi podával, objala Vasila a postrapatila mu jeho malé kučery.

„Čo je to za knihu?" spýtal sa Peter zrejme jemne dotknutý, že som odmietla jeho pomoc.

„Mám taký pocit, že to bude to, čo hľadám."

Peter nadvihol obočie.

„Snáď hľadáme, nie?"

„Aha, no jasné... Zabudla som," bolo to také presvedčivé, že som ani ja sama neuverila tomu, čo som práve vypustila z úst.

Peter prižmúril oči.

„Stalo sa niečo?"

Pohľadom začal prechádzať po námestí.

„Nie, nie, všetko je v poriadku. Je mi fajn," zaklamala som, pretože Vasil začal napodobňovať Petra.

Peter prišiel ku knihe. Rýchlo som sa ponáhľala za ním. Tá báseň tam ešte stále bola napísaná. Prehltla som.

„Kvôli tomuto sme riskovali život?" opýtal sa neveriacky.

Zarazila som sa.

„Čo tým myslíš?"

„Veď je prázdna. Nič tu nie je."

Na dôkaz toho ju zobral do rúk a začal ňou listovať. Nestihla som ani vykríknuť, keď všetko potemnelo. Kniha prestala žiariť. Ochabla v jeho rukách ako handrová bábika. Zem sa zatriasla. Vznikali pukliny. Podstavec sa rozlomil v presnej polke. Celým mestom sa začali rozliehať nahnevané hlasy.

Ukradol si, čo ti cudzie je!

Ukradol si, čo nie je tvoje!

Vystrašene som sa pozrela na Petra. Ten vyzeral, akoby zjedol otravu na potkany. Bol bledý ako stena. Pohľady sa nám spojili. Vyčítala som z toho jediné. Ideme!

Ukradol si, vráť to späť!

Ukradol, už jej niet.

Schytila som Vasila za ruku a ozlomkrky sme utekali preč z nádvoria. Za nami sa začalo všetko rúcať. Zem pod nohami praskala. Vasil sa potkol o kameň, no ja som ho rýchlo zdvihla na nohy a poháňala ďalej.

Vytrhol si ju z jej miesta!

Vytrhol si z večného pokoja!

Peter bežal predo mnou. Viedol nás dolu uličkami. Zrazu sa pár metrov pred ním zrútila jedna z najzachovalejších budov v tomto meste. Okamžite začal spomaľovať, no aj tak mal šťastie, že to z neho nespravilo mastný fľak.

Vytrhol si, teraz sa všetko zacelí!

Vytrhol, kto sa na jej miesto postaví?!

Pohltila nás vlna prachu a sutín. Pevnejšie som chytila Vasilovu ruku. Chcela som sa k nemu otočiť a uistiť sa, že je v poriadku, no prach bol taký hustý, že som mala problém dýchať, nieto ešte aj vidieť.

Vráť nám, čo si vzal!

vráť to, čo sám sebe si dal!

Pootvorila som oči. Z prachu sa vynorila Petrova ruka. Chytila ma za zápästie a rútila sa so mnou a Vasilom cez sutiny. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Chcela som si ich utrieť o mikinu, ale Peter mi na to nedal žiadnu príležitosť.

Vráť ju, viac ti nepatrí!

Vráť, inak na jej miesto pôjdeš ty!

Pred nami sa z prachu vynorili jedny veľké dvere. Peter ešte zrýchlil až som mu sotva stačila. Lapala som po dychu, no on si to ani nevšimol. Prudko vrazil ramenom do dverí dobre že nepovolili pánty. Rýchlo nás vtiahol dnu a zabuchol dvere.

Moje pľúca privítali nával kyslíka. Prehla som sa a začala kašľať. Zadychčane som sa oprela o stenu. Vasila som ešte stále držala za ruku. Pustila som mu ju. Na koži mu ostali stopy po nechtoch, no nesťažoval sa. Ticho, ktoré sa rozľahlo zabuchnutím dverí, bolo balzamom na uši. Peter sa opieral o dvere držiac knihu v rukách. Na tvári mal pár škrabancov, ale inak nič vážne. Pozrela som sa na seba.

Moje modré rifle boli už po druhýkrát biele ako krieda. Nápis I LOVE TREES som už ani nevedela rozoznať. Moje krásne čierne vlasy neboli na tom o nič lepšie. Namrzene som si z nich začala striasať prach. Pohľadom som skontrolovala Vasila. Masíroval si členok. Chcela som sa ho spýtať či je všetko v poriadku, keď sa z dvier začali ozývať zvuky praskajúceho muriva.