Deadly debts ✅

Žiadosti

Možno som sa v ňom odjakživa snažila nájsť viac dobra, než v sebe skutočne mal. Mala som preňho určitú mieru slabosti. Tá slabosť ma ale mohla zničiť.
Nemožné. Je to predsa nemožné, aby som mu chcela uveriť!

A vtedy sa rozhodnem. Neverím mu. Už len preto, lebo spochybňujem to, či mu vôbec môžem veriť.

,,Ukáž sa. Vo svojej druhej podobe," poviem mierne.

Pozorujem to ako v spomalenom filme. Turner sa narovná do akejsi pózy ochrancu, pripravený zaútočiť v momente, kedy Dante urobí tak, ako som prikázala. Dante pre zmenu prekvapene zažmurká a nechápe, prečo to od neho žiadam. A možno som to nevedela ani ja sama. Možno som to žiadala preto, lebo som chcela, aby Turner videl tvár muža, ktorým časť môjho schizofrenického ja pohŕda. Chcela som, aby ho počul - všetky tie sračky, ktoré mi vravel, a ešte sa len chystal vysloviť. Chcela som, aby mi Turner ukazoval viacero názorov na veci, ktoré Dante povie, aby mi odkrýval oči pred maskami nádherných klamstiev z Danteho úst. Malo to fungovať nasledovne: Dante niečo povie, Turner to spochybní aj vecami, nad ktorými by som ja možno nikdy v danom okamihu neuvažovala, no a ja sa potom rozhodnem, ku ktorej časti môjho schizofrenického ja sa prikloním.

,,Ale-"

,,Pšššt. Sú tu Luxčania. Nenúť ma, aby som len o trošku zvýšila hlas," pošepnem.

,,Čo má to, že sa zhmotním, spoločné s tým, že som sa ti prišiel ospravedlniť?? Mimochodom, dostatočne som si svoje správanie sa už vyžral od tých tvojich strážcov. Shearah, Yasuo, Lars ti nespomínali??"

,,Čo mi mali spomenúť?" prekvapene sa zháčim. Neviem. Naozaj netuším...

,,To, ako ma napadli, dotĺkli, a ako sa mi vyhrážali? Nič? Aké prekvapenie! Mohlo mi byť jasné, že pred tebou sa ako stále, budú tváriť ako tí najväčší anjelici na svete! Sú veci, ktoré robia poza tvoj chrbát. A čo s tým zmôžeš ty? Ako tehotná žena, huh?"

Je to pre mňa čosi úplne nové. Nikto ma o tom neinformoval. A to som každý deň bola na istý čas aspoň s jedným z nich, najčastejšie ale asi s Larsom. Cítila som sa dotknuto. Nepáčilo sa mi to, rovnako ako to, že Dante podceňuje schopnosti tehotných žien.

,,Nie. Nikto mi o tom nevravel. Kedy sa to stalo??"

,,To je jedno."

,,Clio? Čo sa deje?" spýta sa Turner, absolútne zmätený z rozhovoru, ktorému nemohol rozumieť. Zdá sa však, že tá nevedomosť ohľadom toho, čo sa deje, ho akýmsi spôsobom hnevá, pretože po chvíli, kedy stále zvažujem slová, ktorými by som mu bola všetko vysvetlila, precedí cez zuby: ,,Ukáž sa, ty kretén!"

A Dante sa zasmeje. Takým tým smiechom, ktorý bol u mňa odjakživa najnenávidenejší. Znel totižto presne ako "čo si o sebe myslíš, trpaslík? Si smiešny." Bol v tom čistý výsmech, pohŕdanie, no a hlavne čosi ako potláčaná túžba začať Turnera šikanovať.

A Dante tak spraví - zhmotní sa. Pozriem sa na Turnera. Na malý okamih vyzerá prekvapene, no potom podíde ku mne, položí mi ruky na ramená, a dá mi pusu na líce. ,,Zlatko, choď do obývačky," povie mi s určitou naliehavosťou a starostlivosťou v hlase.

,,Nie, Turner!"

Vážne si myslel, že ich dvoch nechám navzájom sa pozabíjať??

,,Vybavím si to s ním," hodí smerom k Dantemu ten najnepríjemnejší pohľad, aký len dokáže, a naďalej nalieha, aby som odišla.

,,Dante sa vraj prišiel ospravedlniť. A ospravedlnenie sa bez prítomnosti toho, komu sa prišiel ospravedlniť? To je ako kmásať plešatému vlasy.. proste sa.. dotýkaš.. zduchu. Ten plešatý človek to tak.. necíti. Chápeš."

,,Neverím mu."

,,A nikto sa ťa nepýtal na názor," odvrkne Dante.

,,Neverím ti," poviem pre zmenu ja. ,,Tiež mi povieš to isté?"

,,Nie. Na tvojom názore mi aspoň záleží."

,,Je úplne rovnaký ako Turnerov."

,,Clio.. mne na tebe naozaj záleží. A mrzí ma, že som sa k tebe správal tak, ako som sa za posledné mesiace správal. Chýbaš mi. Pravdou je, že si ma vždy držala nad vodou a robila zo mňa kohosi lepšieho, než som v skutočnosti bol. A mrzí ma, že som ťa sklamal."

,,Mňa mrzí, že si si to nevšimol skôr. Mrzí ma, že si o mňa musel prísť, aby si vedel, čo máš - koho si pri sebe mal. Že to bola osoba, ktorej na tebe záležalo, a poukazovala na to, čo bolo v tebe najlepšie, a snažila sa najviac, ako len mohla, aby si bol vo vzťahu vás dvoch spokojný a šťastný.  Ale tebe to nestačilo. Vyronila som kvôli tebe množstvo sĺz. Sklamal si ma, zranil, nuž a ja si už viac nie som istá, či niekoho ako ty dokážem naďalej mať vo svojom živote - i keď len ako kamaráta. A ak si nevážiš tuto Turnera, ktorý bol pre mňa stále oporou od prvej chvíle, čo som ho spoznala, a v čase, kedy som to najviac potrebovala - tak sa už naozaj nemáme o čom rozprávať."

,,Clio.. žiadam ťa len o odpustenie."

,,A ja som ťa žiadala o odchod. Je to úplne rozporuplné s tým, o čo ma žiadaš ty, ale navrhujem kompromis. A to, že ja ti dám to odpustenie, no a ty sa vytratíš niekam do riti, odkiaľ si prišiel."

____________________________________

Ahojte ♥️

Dnešná časť Deadly debts je výnimočná nie len preto, lebo je napísaná a publikovaná až po nejakých dvoch (ak nie viac) týždňoch mojej odmlky, ale tiež preto, lebo ju publikujem už ako čerstvá absolventka strednej školy 🙂.

Vážne sa ospravedlňujem za moju neaktivitu, no mala som čo robiť, aby som sa všeto doučila na maturitu, mám za sebou obdobie plné stresu, kedy som odsúvala mnohé veci na vedľajšiu koľaj, nech už to boli kamaráti alebo písanie - proste som sa len učila a drvila...
No poviem Vám - maturita je v skutočnosti ako prejsť cez plot - ak neprejdete, tak Vás niekto prehodí, no a často je to učiteľ, od ktorého to najmenej očakávate...Zvládla som to na jednotky a dvojky, za čo som nesmierne rada, keďže som si štúdium sťažila natoľko, že som išla na bilingválnu školu, a teda som sa drvivú väčšinu predmetov učila v angličtine, medzi inými aj také právo alebo ekonomiku...

Pred nejakými dvoma dňami som tiež začala publikovať už spomínanú novú zbierku - Frozen rose, ktorú môžete nájsť na mojom profile ☺️