Deadly debts ✅

Kopance od Shearah

(Clio)

Bola som smutná. Smutná a ustarostená. Popravde, ani neviem, ktorá z týchto dvoch vecí bola horšia, oboje ma totižto privádzali do šialenstva. Beztak som ako uzlíček nervov, a Arcadia s rozumom menším, než má mäkkýš, volajúca neskoro večer, a nevyspatý Turner odchádzajúci na aute za ňou, mi na duševnej pohode vôbec nepridávali.

,,Pri všetkej úcte, myslíš si, že Ježiš bol hipík??" začujem útržok rozhovoru Raula a Petra, ktorý ma prinúti zastaviť v chôdzi, zháčiť sa, a na pár sekúnd sa nad tým celým zamyslieť.

,,To teda bol. Mal dlhé vlasy, nepracoval - čo chceš viac?" odvetí Peter.

Vyberiem sa za ich hlasmi.

,,Ahojte," pozdravím ich, čím celkom zábavný rozhovor o Ježišovi, ktorý sa najskôr začal rozhovorom o blížiacich sa Vianociach, utíchne. Ach, áno. To som celá ja - Clio Jonesová, kazič zábavy.

,,Ahoj, Clio. Robíš si starosti o svojho fešáka, však?" opýta sa Raul.

,,Áno. Musel odísť. Kým sa nevráti, najskôr asi od strachu oňho nezaspím. Navyše, mám pocit, že dnes sa deje čosi.. neviem. Prečo tu vlastne nie je ani Yasuo, ani Lars alebo Shearah?"

,,Pretože strážia aj iných ľudí, než si ty," odpovie Raul.

,,Áno, ale ešte sa mi nestalo, aby to robili všetci traja naraz. Toto je prvý deň, čo sa mi také niečo stalo. A tak som bola znepokojená."

Raul s Petrom sa na seba letmo pozrú, tak, až sa mi to nepozdáva. Niečo predo mnou taja. Cítim to. Vidím to. Sama som dostatočne skúsená tajnostkárka na to, aby som odhalila, kedy je niečo predo mnou zatajované. Možno to vyznie pokrytecky, ale až sa miestami divím, ako to so mnou ľudia vydržali, keď som bola taká.. ako Raul a Peter predo mnou.

,,Nemáš byť prečo. Choď si ľahnúť. Ak by ti niečo hrozilo, zakrič na nás," povie upokojujúco Peter. Takmer by som bola prisahala, že ku mne spravil o krok bližšie, akoby sa o mňa tiež bál. Ibaže ja som sa bála viac.

,,Chcem vedieť pravdu," poviem rozrušene. ,,Čo sa deje?!"

,,Nič, čo by ťa malo znepokojovať. A ak áno, tak my dvaja sme tí najnevhodnejší, ktorých sa pýtaš. Sme celý čas tu s tebou," tentokrát sa ma snaží upokojiť Raul. Treba podotknúť, že tí dvaja boli dobre zohranou dvojkou. Jeden druhému kryli chrbát. Neostávalo mi ale nič iné, než sa s tým zmieriť. 

Zrazu uvidím pri stene sa mihnúci temný tieň a zacítim chlad, ohlasujúci príchod nejakého Tenebrisčana. Už len tí mi tu dnes chýbali. Noční desovia.

,,A zábava sa môže začať," povie Peter zvesela a nadšene si popuká prsty na rukách.

Toho muža som nepoznala. Ak by som bola, ihneď by som ho poslala k zubárovi. A kúpila mu zubnú kefku a pastu. Mal tiež poriadne mastné vlasy, takmer až pripomínali tie najnechutnejšie špagety. Za ním sa vynoria ďalší dvaja Tenebrisčania. Černoška s afrom a chlapík v bielej košeli s ulízaným účesom.

Zvláštnosť tejto skupiny vo mne vyvolávala zmiešané pocity. Hlavne ale čosi ako "a do riti, sú v presile. Chalani budú mať čo robiť." Seba nepočítam. Nechcela som ohroziť život dieťatka tým, že by som sa odhmotnila a chalanom pomohla, nech by som akokoľvek veľmi chcela. Bola som závislá na ochote a dobrote Luxčanov. Ochote a dobrote brániť ma pred najhlbším strachom. Pretože to chceli. Chceli môj strach.

,,Clio, choď si ľahnúť," nakáže mi Raul. Som rozhodnutá ho aspoň poslúchnuť, keď uz im nemôžem nijak inak pomôcť, i keď viem, že zaspať rozhodne nezaspím. Dnešok bol celý na prášky. Presne také, aké som brala kedysi.