Deadly debts ✅

Klamstvo

Arcadia ešte nespí. Po včerajšku vyspávala opicu asi pol dňa a teraz pre ňu spánok predstavoval činnosť, ktorú chcela robiť asi zo všetkých najmenej, a tak trávi čas chatovaním s kamarátmi. Hoci by som si pokojne mohla sadnúť vedľa nej a prečítať si jej správy, nie som človek, ktorý by nutne potreboval mať vedomosť, o čom si Arcadia s kým píše. Ak by to bolo niečo dôležité, najskôr by sa jej o tom najbližšie snívalo.

Prekvapí ma, keď podvečer príde za ňou do izby Turner s otázkou, či nepozná nejaké dievča menom Clio. Neprekvapí ma ale Arcadiina záporná odpoveď, zďaleka nie tak, ako Turnera. Ten si myslí, že mu Arcadia klame.

,,Hovorila, že ťa pozná," namieta.

,,Tak najskôr šlo o peknú klamárku, pretože ja ju nie."

. . .

,,Klamala som, lebo-"

V skutočnosti som nevedela nájsť správny dôvod toho, prečo som klamala. Žiaden nebol správny a sama som si to uvedomovala. Taktiež, výhovorky pre mňa boli typom literárnej formy založeným na perfektnej štylistike, a na toľkú dokonalosť som mala len niekoľko sekúnd. Larsa neoklamem.

,,Dobre," pretočím očami, ,,občas sa medzi ľuďmi správam ako cvok. Občas niečo v rýchlosti poviem, a ani sa nad tým poriadne nezamyslím, a tak, aby som zakryla hlúposť, ktorú som povedala, tak ju zakryjem povedaním buď čohosi pravdivého a nehlúpeho, alebo nejakou ľahko uveriteľnou lžou."

Lyžičkou sa hrám so šľahačkou pokrývajúcou vrch horúcej čokolády. ,,Útechou môjho malého sociálneho zlyhania je, že sa spolu už nikdy nestretneme."

Po mojom srdcervúcom výleve z Larsa vyjde len jediné slovo. ,,Prečo?"

A ja prekvapene nadvihnem zrak od šľahačky a lyžičky. Vysvetľovanie je príliš náročné. Zahryznem si do pery.

,,Nahota pravdy sa najlepšie zakrýva mlčaním. Mlčíš, Clio. Mlčíš pretože v skutočnosti nemáš žiaden dôvod, prečo by si sa s ním nemala opäť stretnúť."

,,Ale mám. Klamala som mu. A on o tom vie. Som známa spisovateľka. Som Francúzka. Som strážkyňa snov. Bola som uňho doma niekoľkokrát bez toho, aby o tom vedel. Sledovala som ho, kým spal. Jedol. Bola som svedkom niekoľkých jeho hádok s Arcadiou. A to všetko bez toho, aby o mne vedel. Bola som pri ňom, keď hral online počítačové hry. Videla som spôsob, akým trávi svoje dni. Nevedela by som sa tváriť, že ho poznám menej, než ho poznám. Je to...Komplikované."

,,A predsa ťa to trápi."

,,Ale Lars, ja netrpím výpadkami pamäte, aby som mohla žiť s čistým svedomím. Aby ma to netrápilo..."

,,Vzťahy a jednoduchosť spolu snáď nikdy nešli dokopy," odpovie napokon zamyslene.

Boli chvíle kedy som si myslela, že život by bol omnoho jednoduchší bez problémov, či bez komplikovaných vzťahov. Ale potom tu boli také, kedy som sa nad tým poriadne zamyslela, a dospela k názoru, že život bez problémov náleží bodliakom, burine a zdochliakom. Chápala som Arcadiu, keď vyhľadávala problémy. Pretože keď som ich sama nemala, tak som túžila po zmene. Občas som potrebovala niečo cítiť. A občas som to niečo nenávidela. Alebo som vyhľadávala problémy aby som ušla pred inými problémami. Občas sa mi v tom boji darilo. A inokedy mi trvalo hodiny, kým som vôbec vyliezla z postele, pretože som mala všetkého tak akurát po krk. A možno malá časť mňa verila, že keď si ľahnem a neukážem sa svetu, tak to všetko zázračne prejde. V každom prípade som sa naučila brať problémy ako nevyhnutnú súčasť života. Aj keď to boli často úplné sračky.