Sedela som na tróne z klamstiev, ktorý pozostával z drevenej stoličky s nadlomenými nôžkami. Modlila som sa za to, nech sa pod váhou môjho tela neprelomí. Držal. Držal, ibaže som vedela, že len dovtedy, kým si Dante nezmyslel, že sa posadí na moje stehná - stehná ženy obávajúcej sa o to, že z tróna spadne. Potrebovala som sa postaviť skôr, než to praskne. A mala som na to len pár sekúnd.
,,Som tehotná!"
Vedela som, že ho tie dve slová zastavia. Dante sa takmer bleskovou rýchlosťou otočí na mňa a zavrie za sebou dvere. Neviem, či som spravila dobre, no skutočne som nechcela, aby ho Turner uvidel, a Dante by sa o mojom stave skôr či neskôr i tak dozvedel. To, že som to pred ním predtým tajila, bolo len odďaľovanie nutného zla, ktoré som musela podstúpiť.
Skúma moju tvár, a keď vidí, že neklamem, tak si zúrivo zahryzne do päste. Spočítal si to. Zistil, že by som mala väčšie brucho, ak by som bola tehotná s ním.
,,Povedz mi, že klameš."
Pokrútim hlavou.
Dante si zaborí ruku do vlasov. Cítim z neho nenávisť, frustráciu, celý jeho hnev...
Strelí mi facku a nazve ma štetkou.
Pridržím sa umývadla, aby som sa nezosypala. Som v šoku. To bolo to posledné, čo som od neho čakala. Potom už všetko vnímam ako v zrýchlenom filme. Jednou rukou sa držím líca a druhou si chránim bruško. Dvere do kúpeľne sa prudko otvoria. Neotvoril ich ale Dante. Bol to Turner.
Turner sa díva na mňa, na Danteho a rýchlo hodnotí situáciu.
Dante odchádza. Vyletí z kúpeľne ako fúria v mužskom prevedení, pričom si neodpustí, aby nestrčil do Turnera ako buldozér. Nechá ma s ním samu - Turnerom, ktorý ma vezme do bezpečného, vrelého náručia.
,,Kto to bol? Ako sa sem dostal?? Ublížil ti???" nalieha na mňa Turner.
Mala som pocit, že občas by bolo lepšie vôbec nehovoriť. Mlčať o všetkom. O hocičom. Pred každým.
Ibaže Turnerovi som dĺžila vysvetlenie viac, než sebe zotieranie sĺz za to, že mi Dante strelil facku. A predsa som sa pristihla, ako si namiesto odpovede pohládzam bruško, v mysli utišujúc malinkaté dieťatko vo mne, ktoré plakalo. "Bol to jeden zlý ujo. Už je dobre. Som tu s tebou. Aj ocko je s tebou. Nedovolíme, aby nám ublížil. Hlavne tebe nie. Pretože ťa nadovšetko milujeme."
Držím sa Turnera a orosujem mu slzami tričko. Napriek zime mal na sebe oblečené tričko s krátkym rukávom. Nechápala som to, ale chápala som to určite viac, než všetko, čo sa dnes odohralo. Ako to, že mu nie je zima? Je možné, že by si zobral na seba časť besniaceho a spaľujúceho ohňa, ktorý horel v mojom vnútri? Na mojom líci? Cítim jeho zvedavosť a tiež hnev, keď ma vidí v takomto stave.
,,Dante," poviem cez slzy. Isteže už čo-to o ňom počul, i keď to boli len útržky, ktoré som mu bola ochotná povedať. Vedel, že Dante je kretén, s ktorým som kedysi chodila. Stačilo to na to, aby ma objal tuhšie a chcel ma vyviesť z kúpeľne.
,,Krista boha aj s takým kokotom!" zanadáva, a ja si uvedomím, že je to asi prvýkrát, čo Turnera vidím AŽ TAKÉHO nasrdeného. Ani keď som mu povedala, že som spisovateľka a nie som Caligariová, som ho nevidela takého.
,,Počkaj. Treba mi cikať," odtiahnem sa od neho a vrátim sa nazad.
Od Danteho som sa nedostala k tomu, čo som skutočne chcela a musela urobiť. Turner iba prikývne, čosi si pre seba zamrmle, ale stojí pri tom pri mne v kúpeľni, akoby mi stále malo hroziť nejaké nebezpečenstvo. Nevyčítam mu to, vlastne som rada, že je so mnou. V tichosti vykonám potrebu, spláchnem a umyjem si ruky a tvár studenou vodou.
Posadím sa na stoličku do kuchyne. Koláče. Mala by som ich vybrať z rúry, už by mali byť hotové.
,,Seď. Ja to urobím," povie, pretože mu neunikne, čo sa chystám spraviť.
Počúvnem a sledujem, ako Turner s holými rukami vyberie pekáč z rúry, akoby mal ruky z azbestu. Viem, že to muselo páliť. Ja robím vždy také veci s utierkou alebo chňapkou. Šklbnem sebou, keď pekáč s buchnutím dopadne na drez. Popálil sa. Viem to, hoci sa snaží nedať nič najavo.
Mala by som...
Ťažko sa mi premýšľalo o tom, čo by som mala urobiť.
,,Turner-"
Nereaguje.
,,Turner, ty si sa-" chytím jeho ruku do dlaní.
,,To nič nie je."
Jeho ruka mi vykĺzne. A predsa si kopne do skrinky tak, že sebou trhnem. Zahromží. Potom sa ale spamätá a povie: ,,Prepáč."
Začnem upratovať. Práve mi to príde ako najlepší spôsob, ako sa upokojiť.
,,Clio, hovor so mnou. Ako sa sem dostal?? Čo robil u nás v kúpeľni?? Čo od teba chcel???"
,,Poviem ti. Sľubujem, že ti všetko poviem."
A tým "všetko" myslím naozaj VŠETKO. Turnerovi som dôverovala. Našťastie, už viac nenalieha, i keď je mi jasné, že to robí len preto, že vidí, v akom som rozpoložení. A tiež preto, že som tehotná.
,,Mala by si si ísť ľahnúť. Vieš, že ti nerobí dobre, ak-"
Pokrútim hlavou.
,,Nie. Bez teba nie."
_______________________________________
Ahojte 🙂
Ospravedlňujem sa, že dnes publikujem až tak neskoro, a celkom krátku časť, ibaže mám množstvo učenia sa, zajtra ma čaká veľké odpovedanie z jednej celej maturitnej témy z podnikovej ekonomiky v angličtine, čo je pre mňa fakt veľký challenge...-.- Dnes som ani nepísala, publikujem vlastne len vďaka tomu, že mám nejaké časti napísané dopredu...
ओह! यह छवि हमारे सामग्री दिशानिर्देशों का पालन नहीं करती है। प्रकाशन जारी रखने के लिए, कृपया इसे हटा दें या कोई भिन्न छवि अपलोड करें।
Aby som ale prešla k Deadly debts, tak áno, Clio je pripravená povedať Turnerovi fakt VŠETKO, aj to, že je strážkyňa, veci o Luxčanoch a Tenebrisčanoch, a tak...Takže veľký rozhovor medzi mojími dvoma láskami - Clio a Turnerom už od zajtra 🙂
