Deadly debts ✅

Texting

Ozvalo sa pípnutie.

Turner: Ahoj ☺

Ja: Ahoj

Nemala som potrebu posielať mu smajlíky. Obzvlášť, keď som pri písaní každého písmena alebo len bodiek a zátvorky tŕpla, akoby dokázali prezradiť moju pravú totožnosť. Poznala som silu písmen, slov, či viet. Aj smajlíkov.

Prečo sa pred ním snažím tváriť ako niekto, kým nie som? To mi na ňom tak záleží? Až tak sa bojím, že keď spozná moju pravú tvár, tak ma odsúdi?

A odtiaľto pozostávali otázky, koré som sa snažila diskutovať sama so sebou vo svojej hlavičke plnej zmiešaných myšlienok vytvárajúcich zmiešané pocity: prečo si s ním mám vôbec potrebu písať? Prečo sa starám? Prečo som si spravila falošný účet? Prečo som prijala jeho žiadosť o priateľstvo? Odpísala???

Možno.. chcela som viac osôb v mojom živote, s ktorými by som sa mohla porozprávať o množstve hlúpostí. A nejako mi Turner pripadal sympatický, pre jeho vytrvalosť a šibalské kúsky, ktoré s obľubou stváral Arcadii. Možno aj preto som naňho na párty tak zapôsobila; pretože som svojím huncútskym kúskom dokázala vyhnať ľudí z domu Davisovcov. I keď, nepochybovala som o tom, že by to zvládol aj sám. Tiež, hral podobné počítačové hry, ako ja, počúval podobnú hudbu, ako ja, a...Bol fajn.

Turner: Ako sa máš?

Úžasne - ak zotrvám pri tom, že balíček lží, ktoré som mu povedala, ešte o niečo rozšírim - a spomeniem si na situáciu odohrajúcu sa asi pred hodinou, kedy mi žiadosť o ruku prednieslo dievča.

Ja: Dobre, a ty?

Tyler: Tiež ☺ Čo robíš?

Neuveríš, ale píšem si s tebou.

Ja: Čítam si

Povedzme, uznanlivo pokývnem hlavou a odošlem. Veď si čítam, jeho správy. Takže neklamem.

Turner: Čo dobrého čítaš? ☺

Hm. Obzriem sa smerom ku knihám ležiacim na zemi. Polička. Nutne potrebujem poličku.

Ja: No tvoje správy ☺

Napísala som aj toho prekliateho smajlíka, hoci som pri tom prevracala očami.

Turner: Som rád, že si rada, že ti píšem 😊

Jeho štylistika ma zarážala. Formulácia typu "som rád, že si rada, že" mi spôsobovala vrásku na čele. No, chlapče, ty by si sa ako spisovateľ neuživil.

Mysli, mysli, mysli.. čo odpíšeš? Turner mi to teda rozhodne neuľahčoval. Well...

Ja: ☺

Geniálne.

Vzhľadom k tomu, že si zatiaľ píšeme takzvaným "na striedačku" spôsobom, tak som sa rozhodla vyriešiť moju neschopnosť vymyslieť niečo vhodné smajlíkom, čím som prenechala priestor na kreatívne myslenie jemu.

,,Tak sa ukáž," spokojne ho vyzvem a premiestnim sa aj s notebookom na posteľ. Snažím sa nezašľapnúť Amieho, ktorý sa mi motá pod nohami, vrtiac chvostíkom s hlavou sklonenou nadol, akoby po niečom pátral. A možno len niečo zavetril, ale pokojne to mohli byť len moje ponožky, ktoré som mala na nohách. Chudák, vraj má niekoľkonásobne lepší čuch, než ľudia.

Položím notebook na posteľ a zájdem do kuchyne po niečo chutné na jedenie. Dám Amiemu trošku zo šunky, aby si nemyslel, že ho zanedbávam.

,,Amie! Ham! Dobrý psík." Amie dožerie a spokojne otvorí papuľku. Vezmem si ho na ruky, tiež v nich držiac balíček sušienok, čoho si všimne aj ten malý špunt. ,,Ideme si pozrieť, čo mi odpísal Turner, čo ty na to?"

Čakať, že mi Amie odpovie, je zbytočné, najmä keď sa stále zameriava na sušienky. ,,To nie je pre teba."

Nerozumie mi. ,,No jasné, aký pán, taký pes," povzdychnem si a položím ho na posteľ ku vankúšom. Zvedavo sa pozriem do notebooku ešte predtým, než sa posadím.

Ou.

Turner: ☺

Ok. Čo dáš, sa ti vráti. Teda, obvykle. Ak to napríklad nie sú peniaze, ktoré požičiaš. Srdce mi vynechá úder. Ešte píše.

Turner: Chcel by som sa s tebou raz stretnúť aj mimo náhody 😎

Nehody. Určite chcel napísať nehody. Zaklapnem notebook. Do riti. On sa chce so mnou stretnúť. Fajn, mohla som to očakávať. A predsa.. nie! A nejaká zvrátená časť vo mne...

Ja: Len raz? 😀

Spomeniem si na Danteho. Raz mi povedal, že ho chytám za slovíčka častejšie, než Tenebrisčanky za gule. Ale teraz som mala pocit, že práve tie slovíčka sú nitkami, ktorými som sa držala na zemi vzpriamene, aby som neklesla na zem.

Turner: Možno aj viackrát ☺

Zlatý.

Ja: Tak fajn ☺

Turner: Znamená to súhlas?

Ja: Áno ☺

Pretože to by presne urobil Lars Tempest. Neodmietol by pozvanie od milého, pekného chalana alebo dievčaťa, aj keď by určite nesúhlasil s tým, že Turnerovi pravidelne klamem.

Turner: Kedy by sa ti to hodilo?

Poškrabem sa po hlave. Náročná otázka.

Ja: Čo takto v sobotu?

Turner: To by šlo. Pošleš mi prosím tvoje telefónne číslo?

Zaváham. Nebudem mu klamať aj v tejto veci. Číslo mu odošlem.

Zazvoní mi mobil.

,,No nie, ty si mi rýchly!" skonštatujem, len čo si priložím mobil k uchu.

Odpovie mi sympatický, smiechom podtrhnutý hlas, ktorý znel ešte charizmatickejšie, než som si pamätala. ,,Čo sa čuduješ? Som športovec."

,,Ahoj," poviem.

,,Ahoj, kráska."

,,Prestaň, začnem sa červenať." Neskoro. Líca mi horeli.

,,Prečo? Veď je to pravda. Rád by som ťa zobral v sobotu na jedno veľmi špeciálne miesto."

,,Aké špeciálne miesto?"

,,To je tajomstvo."

Cknem. ,,Prečo?"

,,Aby bolo ešte špeciálnejšie, až ho uvidíš. Len mi povedz, o koľkej a kde sa stretneme, a ja tam po teba budem."

Nepoznala som veľa miest v Leicestri. Nakoniec som mu povedala miesto jedného parku, ktorý som poznala. Turner nepovie nič, nepýta sa naň, takže najskôr vie, kde to je.

,,Dobre. Super. Teším sa."

,,Turner?"

,,Áno?" ozve sa na druhom konci.

,,Je to rande?" hlas ma takmer zradí, keď začne prechádzať do zakríknutia.

,,Závisí od toho, čo chceš ty."

,,Dobre. Tak ahoj."

,,Počkaj! Ako si sa rozhodla?"

,,Poviem ti v sobotu."

Zložím. Ktosi mi raz povedal, že čo môžem urobiť dnes, nech nechám na pozajtra - a budem mať aspoň dva dni voľna. A na toto rozhodnutie som ten čas určite potrebovala.

_______________________________________

Budze rande 😁 Isteže budze rande 😁

Táto časť je pre mňa netypická hlavne tým, že často v dielach texting nepoužívam, ale tentokrát som ho využila na konverzáciu medzi Clio a Turnerom, i keď bola taká...😊

...Trošku nesmelá 😃