Deadly debts ✅

List

(Clio)

Dívala som sa na omaľovánku zo slov, ktorú som spôsobila na papieri. Normálne by som list napísala na počítači a vytlačila ho, no normálne mi tiež doma zvykne fungovať tlačiareň. Po preskúmaní toho, čo sa mohlo pokaziť, som zistila, že mi zaschla farba v toneri. Výborne.
A tak si schuti zanadávam. Neznášala som tlačenie dokumentov. Bola to strašne annoying činnosť.

Iste. Bola tu možnosť dokument napísať na počítači a ísť vytlačiť napríklad do nejakého počítačového obchodu. Ibaže to sa mi nechcelo. A tak, keď bol Turner v škole, vzala som do rúk papiere, pero a podložku a začala písať. Bolo to však dosť problematické. Priznám sa...Bola som strašne rozcítená. A hoci som si to, čo som chcela Dantemu povedať, predpísala do Wordu...Keď som to prepisovala ručne, tak sa mi mnohé formulácie viet nezdali byť správne a presné a často som chcela medzi vety doplniť veci, ktoré mi tam ešte chýbali.

Dívala som sa na tie vety a dookola som si ich čítala dovtedy, dokým ma z toho už nezačala bolieť hlava a objektívne som už nedokázala posúdiť, nakoľko dobre spolu znejú. Občas som mala totižto pocit, že môj spôsob komunikácie sa niekomu môže zdať byť zložitý a nudný. Nikdy som však od ľudí nečakala, aby ma všetci chápali. Bola to hlúposť - aj keď to bolo niečo, čo by som od ľudí teoreticky aj chcela.

Čítam si po sebe už dopísaný list, možno už naposledy predtým, než ho vložím do obálky. Možno. Sama som nevedela. Zrejme s tým počkám do zajtrajška. Bolo to náročné rozhodnutie.

Dantemu.

Ak toto čítaš, pravdepodobne máš za sebou stretnutie s Larsom. Požiadala som ho, aby ti odovzdal tento list. Áno, správne. Je to list. Dokonca napísaný ručne. Ale na to si už zrejme prišiel.

Viem, zvyčajne sa listy začínajú oslovením. Problém však je, že nemôžem začať osloveniami typu "Ahoj, Dante," pretože by mi to znelo príliš kamarátsky, a nemôžem ani začať osloveniami ako "Milý Dante," či "Drahý Dante." Asi si domyslíš, prečo. A ak nie, tak ma to strašne mrzí - všetko to, čo si neuvedomuješ, že si spôsobil svojim konaním.
Zrejme si teraz pomyslíš: Tehotná a precitlivelá Clio Jonesová má ďalší citový výlev alebo mi znova chystá kázne.
Pravdou je, že ja sama neviem, nakoľko je takáto myšlienka správna. Ani nakoľko bude tento list citovým výlevom.
Prejdime však k tomu podstatnému, nie omáčkam okolo toho, ale samotnej podstate tohoto listu.

Vieš...Ublížil si mi, už dávnejšie. Opustil si ma a rozišiel sa so mnou, čo ma v tom čase ranilo. Totižto som si myslela, že náš vzťah obaja berieme vážne. Že je medzi nami všetko v poriadku. Verila som v to a veľmi som si to želala. Želala som si byť s Tebou, byť pri Tebe. Verila som, že náš vzťah nie je len hra a že nám to spolu vyjde, hoci som tomu spočiatku nedávala veľkú nádej a ľudia v mojom okolí mi radili, že ju do nášho vzťahu ani nemám vkladať. Napokon som ju ale nadobudla. Len preto, aby som o ňu ku koncu mohla opäť prísť. Tú nádej som získala vďaka tomu, čo som k tebe cítila, a čo si tvrdil, že ku mne cítiš aj ty.
Myslím ale, že pod pojmom "láska" sme si obaja predstavovali niečo úplne iné.

Viem, teraz si povieš: Ale ja som sa chcel vrátiť.
Treba sa však zamyslieť nad tým, že po akom čase. A v akom čase. Bolo to totižto vtedy, kedy som už o akúkoľvek nádej v nás dvoch prišla. Kedy som si s odstupom času začala uvedomovať, že to všetko, čo sa medzi nami stalo - že to malo nejaký zmysel.
Malo mi to dať životnú lekciu. A malo ma to paradoxne priviesť tam, kde som teraz. Priviesť k tomu, čo som po celý čas hľadala, a po čom som tak veľmi túžila.
Spoznala som Turnera a uvedomila si, čo si zaslúžim. A presne v tom momente, kedy som si to uvedomila - stala som sa nezastaviteľnou.
Išla som si za tým, čo som chcela, a získala pre seba niečo cenné, niekoho, kto si uvedomuje, čo vo mne má, a dennodenne zvyšuje moju hodnotu. Vďaka komu sa cítim byť silná a milovaná. A sčasti som ti za to vďačná - pretože aj kvôli tomu zlému, čo sa medzi nami stalo, som mohla spoznať niekoho tak skvelého, ako je on. A preto som ti bola schopná odpustiť.

Turnerova sestra Arcadia je však iný prípad. Neviem, z akého dôvodu si si s ňou začal. Možno sa ti páčil jej vzhľad. Možno si si s ňou chcel len na chvíľu užiť. Taká jednorazová záležitosť alebo možno i viacrazová - s jediným účelom -  pre sex.
Viem, že si to s ňou nemyslel ani malú trošičku tak vážne, ako so mnou.  Neviem, nakoľko vážne to však s tebou myslela samotná Arcadia. Viem ale, že si ju sklamal, a vidím na nej, že jej to, čo medzi vami bolo, nebolo ľahostajné. Nepekne sa popálila, i keď uznávam, z veľkej časti na svojej vlastnej naivite a hlúposti.

Vieš, narozdiel od Teba som však mala možnosť vidieť i obrovskú časť toho dobrého v nej. Ty však už nikdy nebudeš vedieť, čo si stratil. Pretože...Buďme k sebe úprimní. Ty si ani nikdy poriadne nevedel, čo v nej všetko je. A pochybujem o tom, že ti dá ďalšiu príležitosť to zistiť.
Verím však, že sa cez to dostane. Budem sa snažiť jej v tom pomáhať. Až napokon si sama uvedomí, že pre Teba neznamenala absolútne nič. A keď si to uvedomí a oslobodí sa od toho - bude už len krôčik od toho, aby časom stretla niekoho, pre koho bude znamenať celý svet.

Možno si si tento list prečítal až do konca, no a možno nie. Možno si sa nad mojimi slovami vážne zamyslel a možno ťa nechali ľahostajným a chladným. To už netuším. Spätne sa však pozerám na všetky svoje emócie spojené s minulosťou a Tebou. A uvažujem, či patria do mojej budúcnosti. Napokon som došla k jasnému záveru.
Nie, nepatria.
A pevne verím, že Arcadia došla k úplne rovnakému záveru.

Hovorí sa, že páliť za sebou mosty nič nevyrieši. Niekedy to však musíme spraviť. Kvôli sebe. Aby nás to nelákalo prejsť cez tie nesprávne ešte raz.

Preto mám k záveru listu na teba prosbu.
Nerob to, čo si spravil nám dvom, už nikomu ďalšiemu. A prosím, nevyhľadávaj znovu ani nás dve. Budeme ti za to obe veľmi vďačné.

S pozdravom

Clio Jonesová.

_______________________________________

Ahojte 🙂

Po asi dvoch dňoch som tu s ďalšou časťou príbehu 🙂
Priznám sa, písala sa mi strašne ťažko, hlavne od tej listovej časti. Totižto táto časť ma prinútila ponoriť sa do svojej hĺbky a veľmi, fakt strašne veľmi uvažovať nad životom ako takým 😀🙂
A tak sa znovu pristihujem ešte aj po dopísaní tejto časti, ako som hlavou celá v myšlienkach 🙂

No nič to 🙂 Verím, že sa Vám aj táto časť páčila, ďakujem každému, kto tento príbeh číta, vote-uje, komentuje a celkovo ma v písaní podporuje 🙂❤️

Mám Vás rada ❤️