Deadly debts ✅

Lasagne

(Turner)

Zdalo sa, že sa proti nám profesori spikli. Mávali sme množstvo učenia sa a prác na odovzdanie. Myslím, že som bol ako študent fajn, i keď som nikdy nepatril medzi bifľošov. Nerád som sedel s nosom zabodnutým do učebníc, bola to nuda. Ako študent som viac informácií nazbieral na internete, hraním rôznych počítačových hier, čítaním rôznych článkov podľa záujmov, sledovaním seriálov, filmov, videí - proste som sa učil ďaleko zábavnejšími formami. Školu som sa snažil hacknúť. Doteraz sa mi darilo.

Tešil som sa, až sa opäť stretnem s Clio. Rýchlo sa stala kľúčovou osobou v mojom živote. Jej smiech, jej príbehy, jej bozky, objatia, teplé nápoje a jedlá.. čosi nadpozemsky krásne a tajomné v jej očiach.. predstavovala pre mňa čosi dôverne známe, akýsi pokoj a harmóniu, teplo domova. Navyše, mal som pocit, že ona ma skutočne pozná. Poznala ma tak, ako nikto iný, občas som mal až pocit, že mi dokáže čítať myšlienky.

Nebola dokonalá. Všimol som si, že je občas nemotorná - či už niečo vyleje, alebo zakopne. Tiež mala chvíľky, kedy bola odtiahnutá, uzavretá do seba a akási.. neprístupná. Vtedy som sa snažil dať jej pokoj a príliš sa tým neznepokojovať. Bola tiež príšerne tvrdohlavá. Závislá na čokoláde. A tak ďalej. Ale vedel som jedno: absolútne mi jej nedokonalosť neprekáža. Vedel som si predstaviť život po jej boku.

Stál som pred dvermi jej bytu, s čokoládou vo vrecku bundy. Clio mi otvorí so širokým úsmevom na tvári. Má na očiach okuliare, takže buď čítala alebo písala. Vyzerá strhane. Zvítame sa bozkom a objatím, ako stále, odkedy spolu chodíme.

,,Ahoj, krásavec," polichotí mi.

,,Ahoj, kráska."

,,Popravde, čakala som, že prídeš o čosi neskôr, takže som sa nestihla upraviť, namaľovať a tak..."

,,To je v pohode. Nejdeš predsa na indiánsku schôdzku."

Zasmeje sa. ,,To ma neospravedlňuje."

,,Ospravedlňujem ťa ja," pošepnem jej do ucha. Clio túžobne zaostrí na čokoládu, ktorá mi vytŕča z vrecka.

,,Tá nie je pre teba," zastrčím ju s úškrnom naspäť. Isteže bola. Iba som ju naťahoval.

,,A.. pre koho je?" smutne sa opýta s našpúlenou spodnou perou.

,,Pre mňa."

,,Nepodelíš sa so mnou?"

,,Možno. Ak budeš dobrá."

,,A ak budem najlepšia, dáš mi ju celú?" vyzvedá.

,,No jasné. Podaj niekomu pomocnú ruku, bude smutný, lebo chce až po ramená," poznamenám s úsmevom a vyzlečiem si bundu. Začnem si vyzúvať topánky.

,,To nie je pomoc. To je vyjednávanie. Niečo za niečo. Čokoláda za to, že dnes budem dobrá."

,,Najlepšia. Chcela si povedať."

,,Pripravila som tvoje obľúbené jedlo."

Zhlboka sa nadýchnem, a naozaj to zacítim. Lasagne. Jedno z najmilších gest, aké kedy pre mňa nejaká frajerka spravila.

,,Lasagne," poviem na istotu. Clio to len potvrdí prikývnutím.

,,Ak sú také dobré, ako voňajú, sľubujem, že ti z nich nič neostane."

,,Povedala by som to samé o tvojej čokoláde, aj bez toho, aby som ju cítila."

,,Nová dohoda: čokoláda za lasagne. Berieš?"

,,Beriem."

Potrasieme si rukou na znak dohody.

Keď sa ocitnem v kuchyni, ihneď sa mi začnú zbiehať slinky. Sledujem, ako Clio naberá jedlo na tanier, a keď uvidí môj hladný pohľad, ešte priloží. Naberie aj sebe, taktiež vrchovatú porciu, a posadí sa na stoličku oproti mne.