Deadly debts ✅

Sebareflexia

(Lars)

Nevedel som, čo Clio s Dantem plánovala spraviť alebo mu povedať, no nezdalo sa mi to byť najlepším nápadom.
Zdalo sa, že Dante jej dal konečne aspoň ako-taký pokoj a prestal ju otravovať. Tak prečo úmyselne vyhľadávať spoločnosť niekoho, koho sama prezývala odpadom celého vesmíru? Niekoho, koho neznášala? I keď som chápal, že to, čo spravil Dante Arcadii, ju dožralo. Bolo to logické, keďže šlo o Turnerovu sestru, s ktorou sa skamarátila.

Ako Cliin najlepší kamarát a zároveň niekto, komu na nej záležalo od prvej chvíle, čo som ju spoznal, som sa však tomuto stretnutiu snažil zabrániť. Aj za cenu, že sa na mňa Clio bude hnevať. Bol to proste zlý nápad. A hnevalo ma, ak moji priatelia chceli robiť veci, o ktorých som vedel, že si nimi môžu uškodiť. Také, ktorým by sa mohli vyhnúť, ak by počúvli môj názor. Nezaťali sa.

Ako však vysvetlíte svojej najlepšej kamarátke, že sa chystá spraviť hlúposť? A ak jej to aj pekne vysvetlíte...Poslúchne vás?
Ľudia mali každý svoj vlastný rozum. A Cliino myslenie bolo pomerne svojské a tvrdohlavé.

Jednou z mojich najväčších chýb v živote bolo domnievanie sa, že sa môžem kamarátiť s každým. Že na to stačí len empatia a snaha porozumieť jeden druhému. Istý čas som sa dokonca chcel kamarátiť aj s takými Tenebrisčanmi. Chcel som veriť, že dokážu byť iní, než nás učia v Luxe. Dokonca, hoci som bol spočiatku proti Dantemu, po tom, čo sa s ním Clio dala dokopy a sme sa udobrili, som chcel veriť, že on je iný, než ostatní Tenebrisčania. Že ju nesklame. A tiež nesklame mňa a neublíži jej.

Už dávno som však nebol takýto. Uvedomil som si pár vecí. Napríklad to, že ma nenapĺňa kamarátiť sa s niekým, kto druhým ľuďom ubližuje tak často, ako to robili Tebebrisčania. Že majú úplne odlišné hodnoty a spôsob života. Tiež známu vetu "kto chce s vlkmi žiť, musí s vlkmi vyť." Ak som sa chcel s nimi priateliť, musel som spĺňať určité kritériá, podľa ktorých si kamarátov vyberali. A to zahŕňalo skutočnosť, že budem falošný.
Zvolil som si úprimnosť. Aj za cenu, že sa niekomu nebudem páčiť. Bolo to lepšie, než neustále byť v ich prítomnosti niekým, kým nie som. Prišlo mi to vyčerpávajúce.

Samozrejme, nechcel som byť neúprimný ani voči Clio. Povedal som jej svoje, no a ona aspoň tie moje názory tolerovala a nehnevala sa na mňa za ne.

,,Clio...I tak si myslím, že by mal o tomto Turner vedieť."

,,Nie, Lars. On nesmie. Čo si myslíš, že by Turner spravil, ak by sa dozvedel o Dantem a Arcadii? Chcel by Danteho rozkopať. Samozrejme, to skontaktovanie sa s ním by bolo niekoľkonásobne zložitejšie, než skontaktovanie sa s Arcadiou a pohádanie sa s ňou. Nechcem, aby sa tí dvaja hádali. Teda, niežeby to nerobili často už v minulosti...Ale...Chápeš. Som rada, že je tomu tak v súčasnosti pomenej."

,,Áno. Tak...Čo navrhuješ?"

,,Nič špeciálne. Proste...Len vyhľadať Danteho a oznámiť mu, že by som sa s ním rada chcela stretnúť."

,,Nechcela. Neznášaš ho."

,,To je síce pravda. No nepovedala som, že k nemu budem chcieť byť milá," sarkasticky sa na mňa uškrnie.

,,A čo keby si mu proste napísala to, čo si myslíš a cítiš niekde na papier, a ja by som mu ho odovzdal?"

,,Ako budem mať istotu, že mu ho odovzdáš a že si to prečíta? Ale...Myslím, že to má niečo do seba. A určite nad tým ešte pouvažujem."

,,Clio...Vieš, že sa na mňa vždy môžeš spoľahnúť. Urobil by som to. Zahral by som sa na poštára."

Clio trhne kútikmi úst smerom dohora. ,,Ďakujem ti, Lars. Si strašne láskavý. Vždy si bol. Úprimne...Tvoja dobrota ma občas privádza k myšlienke, že by som sa mala hanbiť sama za seba len preto, lebo nie som ani z polovice ku každému taká milá, ako si ty."

,,Ešte vždy sa to môže zmeniť."

,,Lars, ty sa hlavne nemeň k horšiemu. Ostaň stále také zlatíčko, aké si," zasmeje sa a postrapatí mi vlasy. Keď mi začne dokonca robiť vo vlasoch copík, to už sebou trhnem. ,,Hej! Prestaň s tým, ty zlo!"

,,Dobre, prestanem. Ale len preto, aby si videl, že chcem byť lepšia," vyplazí na mňa mierne detinsky jazyk.

Hoci sme sa s Clio už pár dní nevideli a jej okruh kamarátov a blízkych osôb sa rozširoval, bolo fajn vedieť, že sa medzi nami nič nezmenilo. Stále sme sa spolu dokázali rovnako baviť. A pokladal som to za dobrý znak pravého priateľstva.

Clio ma objíme. Pamätal som si Clio spred pár rokov, ktorú prepadali obrovské rozpaky, ak ju niekto objal. Nemala to rada. Až pri mne si to obľúbila a začala si na to zvykať. Až napokon sa z nej stala osoba, o ktorej som mohol povedať, že je ako také prítulné mačiatko.

,,Uvažujem nad tým...Či keď mu po tebe pošlem list...Či nebudem ako on, keď sa so mnou rozišiel. Vieš, nechcem byť ako on. Je to jednou z posledných vecí, ktoré by som v živote chcela."

,,To je pochopiteľné. Ale Clio...Nie, nebudeš ako on. Nikdy si nebola a nikdy nebudeš. Chápem, že tým listom nechceš docieliť nič iné, než aby si Dante vstúpil do svedomia. Nie sa ním s niekým tak trápne rozísť, ako to spravil on."

,,Áno. Lars, ja vážne neviem, ako ten chlap vôbec mohol mať po tom všetkom guráž ukázať sa mi na oči. Proste...Má ten chlap vôbec nejakú sebareflexiu?"

,,Asi nie. A to je to, čoho sa veľmi obávam."

_______________________________________

Ahojte 🙂

Tak som späť s novou časťou príbehu 🙂 Síce celkom nezvyčajne publikujem o takomto čase večer...Ale publikujem! 😀

Snáď sa Vám časť páčila 🙂 Rozhodla som sa pridať aj viac Larsa do deja, keďže ho mám rada a viem, že aj vy 🙂

Prajem pekný zvyšok večera 🙂