Deadly debts ✅

Túžba pomôcť

(Clio)

,,Ahoj, braček," počujem ju povedať. Keď prídem na chodbu, prekvapene (a Turner tiež) sledujem, ako ho Arcadia objíme. Je to pre mňa veľmi nezvyčajný obraz, nakoľko som ju takto nevidela ho objímať ani na Vianoce.

,,Čo ty tu?" spýta sa jej Turner.

,,No...Chýbal si mi. Celkovo...Chýbal mi niekto doma..." hlas sa jej akosi láme. Jej zrak prejde na mňa - všimne si ma. ,,Ahoj, Clio. Ako sa máš?" spýta sa ma.

,,Skvelo, čo ty?" Pravdou bolo, že som ničomu nechápala a bola z toho mimo. Hlavne po tej emocionálnej stránke. Prišlo mi, akoby som dokonca na malú chvíľu uzrela v Arcadii seba samu spred pár rokov. Bolo to len na okamih...No predsa ma prinútil cítiť tak veľa...Myslieť si tak veľa...A tiež, chcieť jej pomôcť, nakoľko pôsobila tak...Smutne a stratene. Desilo ma to, nakoľko som ju poznala skôr ako to živé dievča, ktoré tancovalo ako pravá diablica a tiež sa tak niekedy správalo. Nechcela som z nej mať osobu takú, ako som bola ja, kedysi. Akokoľvek sa táto verzia Arcadie javila byť zodpovednejšia, rozvážnejšia a menej annoying...Tiež bola viac vyhorenejšia. Neprišla k nám ani tak bábikovsky namaľovaná, ako ju človek často vídaval.

Namiesto odpovede vytiahne spoza svojho chrbta akúsi darčekovú taštičku. ,,Niečo som ti priniesla. Nevedela som presnú veľkosť...Ale snáď to vášmu bábu bude dobré," začne vyťahovať z tašky fakt roztomilé, maličké kúsky oblečenia. ,,Jééj, to je krááásne," poviem nadšene.

Usmeje sa na mňa. ,,Páčia sa ti?"

,,Isteže! Hlavne tento svetrík s nápisom "I was daddy's fastest swimmer," zasmejem sa.

Následne za mnou sa zasmeje aj Turner.
,,Hah, tak najrýchlejší plavec, čo?"

,,Dia, veď poď ďalej. Dáš si niečo? Kávu? Čaj? Niečo tvrdšie? Máme tiež upečený koláč. Turner pomáhal s jeho prípravou," poviem jej.

,,Turner pomáhal v kuchyni?" Arcadia mi nechce veriť. ,,No tak to trebalo natočiť. On sa jej vyhýba ako čert svätenej vode."

,,Áno, viem. Dostať ho do kuchyne je rozhodne problematickejšie, než dostať do samotného pekla," zavtipkujem.

,,Kuchyňa je peklo," Turner neskrýva sklamanie z toho, že sa na ňom s Arcadiou dobre bavíme. Po tomto ešte viac.

,,Dám si čaj," povie, na čo jej donesiem na výber hneď niekoľko druhov a príchutí.

,,To si sem naozaj všetky doniesla v dvoch rukách?" podpichne ma Turner.

,,No áno," zložím niekoľko krabičiek čajov na stôl a nechám Arcadiu, nech čaje ovonia a rozhodne sa. ,,Viem pripraviť rôzne čaje. Napríklad aj taký tibetský maslový čaj, počula si už o ňom? Je taký...Slaný a človek mu proste musí prísť na chuť, možno spočiatku miestami uvažuje, ako to, že ho niektorí Tibeťania dokážu piť denne. No keď zahodí všetky tie prvotné predsudky a zvykne si na tú nezvyčajnú chuť, môže mu naozaj chutiť."

,,Tibetský čaj? Ako si sa k tomu dostala?"

,,Bola som v Tibete. Pred asi rokom a pol, so svojím bývalým ešte, Dantem. Počas neho sme sa hneď niekoľkokrát pohádali, nakoľko dosť hnusne odbíjal chudobné detičky, ktoré sa od neho snažili niečo vyžobrať, i keď, je pravda, že miestami to bolo nepríjemné i mne. A potom sa smial na hlboko veriacich Tibeťanoch plaziacich sa do chrámu so zapnutými rukami vždy len o dĺžku tela, mrmlajúc si svoju mantru,"O mani patme húm" to bolo, tuším. Napokon ma provokoval, že ak budem na neho taká nasratá, ako som bola po pár dňoch, čo mi pílil nervy, tak si nechá do vlasov vpliesť červený bavlnený vrkoč, aký nosia tibetskí slobodní muži," rozhovorím sa. Prišlo mi lepšie držať uvoľnenú atmosféru tak, že budem rozprávať, aj keď o svojom otrasnom cestovateľskom zážitku s Dantem v tak zaujímavej krajine, ako bol Tibet, po ktorom som sa zaprisahávala, že s Dantem už nikam nepôjdem (a samozrejme, že som to porušila). Lepšie, než keby tu malo panovať to trápne ticho. Vtedy by som najskôr čakala, kým si Arcadia konečne už jeden čaj vyberie (trvalo jej to strašne dlho, vybrať si jeden) a zaliezla do kuchyne jej ho spraviť, nechávajúc ju s jej bratom.

Ako som tak premýšľala, vlastne sa mi aj páčilo to, že som sa stala strážkyňou snov, Luxčankou. Nebyť toho, len sťažka by som sa dokázala dostať do takýchto krajín v cudzine. Obsahovalo by to zdĺhavé cesty a lety lietadlami. Bola veľká škoda, že bežný človek nevedel cestovať portálmi.

,,To je zaujímavé. O tomto si mi ešte nehovorila, láska," Turner sa usadí hlbšie do kresla, nakloní sa ku mne a dá mi pusu na líce.

,,Neviem...Asi k tomu nebola vhodná príležitosť."

,,To je všetko pekné. Čím sa vlastne živíš, Clio?" spýta sa ma Arcadia, pretože jej očividne nejde do hlavy, odkiaľ na takéto výlety beriem peniaze. A keďže pozná Danteho...Vlastne ani niet divu, že ju to zaujíma. ,,Som spisovateľka. Tiež príležitostná prekladateľka a venujem sa okrem toho aj korekcii kníh."

,,To musíš mať teda veľa práce....A veľa trpezlivosti."

,,To, čo robím, ma baví. Popri robení svojej práce totižto čítam knihy skôr, než sa ocitnú na pultoch kníhkupectiev. Tiež...Opravujem a prekladám knihy rôznych žánrov, niekedy také, ktoré by som si sama od seba nekúpila, ani neprečítala. A predsa sa z nich dozviem zaujímavé veci, obohacujú ma vnútorne. A tiež inšpirujú. Proste...Stojí to za to."

,,Takže...Vlastne smieš pracovať z domu?"

,,Áno, takto najčastejšie pracujem. Tu doma sa mi najlepšie tvorí a obvykle sa viem aj najviac sústrediť. Rozptýlenie sú akurát tak to, keď ku mne niekto príde, alebo môj pes, ktorý má rád, keď ho škrabkám," zasmejem sa.

Ako na zavolanie sa mi zjaví psík pri nohách a vyskočí hore ku mne na pohovku. Chvíľu ho sledujem , ako sa nevie rozhodnúť, na ktorú stranu si ku mne ľahne. ,,Á tu je."

,,Baby...Ja vás tu asi budem musieť nechať. Mal by som ísť na tréning," Turner sa postaví z pohovky a chystá sa s nami rozlúčiť, nechať ma s Arcadiou osamote

,,V poriadku, miláčik. Drž sa," poprajem mu.

,,Aj vy. A neohovárajte ma!"

,,To vieš, že sa tak stane," pošepnem mu.

,,Dobre, tak ja vás budem ohovárať s celým futbalovým tímom."

,,Akoby som nič nepovedala," ustúpim s úsmevom.

Už teraz ale silne premýšľam nad tým, o čom sa budem s Arcadiou baviť sama doma. Bola som rozpoltená medzi "choď preč, choď domov, Dia, nechcem ťa tu" a "ostaň, nechcem tu byť sama a chcem ti pomôcť s tým, čo ťa trápi". Víťazilo to druhé.
______________________________________

Zdravím 🙂

Dnes som sa rozhodla publikovať a hlavne napísať (pretože napísať ďalšiu časť príbehu je pre mňa podstatne náročnejšie, než publikovať) ďalšiu časť Deadly debts 🙂

Teší ma, že si tento príbeh našiel niekoľkých verných čitateľov, ktorí ostávajú s Clio a inými postavami vymyslenými mnou aj naďalej 🙂♥️

Mám Vás rada 🙂❤️