National Space Centre

91 16 4
                                    

Pozriem sa na sochu pred budovou vesmírneho centra - astronauta s rozpaženými rukami, ktorého vo vzduchu drží nejaká kamenná gebuzina, vyzerajúca ako hadica.

,,Vieš, aký je rozdiel medzi astronautom a kozmonautom?" spýta sa ma Turner, ktorý stojí za mojím chrbtom.

,,Emm, myslím, že kozmonauti sú astronauti, ktorí nie sú Američania. Mám pravdu?"

,,Úplnú. Bola si tu už niekedy?" mykne hlavou k budove.

,,Nie, nikdy. Ty asi áno, však?"

Kútiky úst sa mu nadvihnú smerom dohora. ,,Ja tu brigádujem."

Prekvapene nadvihnem obočie. ,,Ako si sa k tomu dostal?"

,,Nie je to niečo, čím by som sa rád vychvaľoval. Rodinný biznis, pracuje tu môj strýko. Od neho som sa dozvedel, že zháňajú niekoho, kto by sprevádzal ľudí a vravel im rôzne zaujímavosti o vesmíre, hviezdach, meteoritoch, príbehy o ľuďoch a zvieratách, ktoré leteli do vesmíru, raketoplánoch a podobne. Zobrali ma."

Pristihla som sa, že Turner vo mne vzbudzoval čoraz väčší záujem.

,,Povieš mi potom tie príbehy?"

,,Ak si to želáš..."

,,Samozrejme. Ako sa volal ten sovietsky pes, ktorý bol vo vesmíre-?"

,,Lajka."

,,Vďaka. Nevedela som si spomenúť."

,,Mala tragický osud."

,,Čo sa stalo? Teda, okrem toho, že v tom čase nemali také technické vybavenie, aké by mali dnes..."

,,Už pri štarte sa vedelo, že nemôže prežiť pobyt vo vesmíre a že neskôr zhorí pri záverečnom vstupe družice do atmosféry. Umrela predčasne. Kvôli problémom s termoreguláciou podľahla prehriatiu už päť hodín od štartu."

,,Chúďa."

(Turner)

Idiot! Na prvom rande jej budeš hovoriť o tragickom osude psa vo vesmíre, čím spôsobíš, že je teraz smutná! Nemal som to robiť. Prečo som len nemohol byť ticho?

,,Prepáč, asi som ti to nemal hovoriť."

,,To je v poriadku. Teda, nie je to v poriadku, čo tomu psíkovi spravili, ale...Ja." Clio sa trochu zakokce a začervená. Ešteže môj malý prehrešok so smutným príbehom rýchlo upadne do zabudnutia, keď Clio vstúpi do hlavného átria.

Ukážem jej rôzne veci. Satelity, modely rakiet, vesmírnu stanicu, ktorá vznikla za pomoci 3D tlačiarne, skafandre.. poviem jej všetko zaujímavé, čo viem, a ona? Zdá sa, že som v nej prebudil akési vnútorné dieťa.

,,Vieš, že si tu smieš skafander aj vyskúšať?"

V jej očiach sa objavia iskričky plné života a radosti. ,,To fakt?"

,,Mhm," prikývnem.

,,Tak to teda nesmiem prepásť príležitosť!"

(Clio)

Koľkokrát v živote sa mi naskytla príležitosť vyskúšať si skafander? Koľkokrát mať hlavu v akejsi sklenenej bubline? Nemohla, nedokázala som odolať. Turnerovi som musela pripadať ako blázon, ale nech. Od dneška som očakávala všeličo - kino, alebo McDonald's - ale skafander rozhodne predčil moje očakávania. Celé dnešné rande - dokonalosť. Ešte keď mi povedal, že nám kúpil pizzu, pitie, a doniesol aj niečo sladkého pod zub - a celé sme to začali chrúmať v tomto - IMPOZANTNOM VESMÍRE, tak som ho div nepožiadala o ruku.

Cítila som sa s ním príjemne, ako málokedy s niekým, koho som ešte poriadne nepoznala. Môj smiech bol úprimný. Mala som rada ľudí, ak ma rozosmievali humorom. Smiech bol liekom na dušu. Smiech bol jednou z najlepších vecí, aké som poznala.

,,Veríš, že v našej galaxii existujú mimozemšťania? Bytosti podobné nám, ľuďom, len na inej planéte?" spýtam sa.

,,Asi ma budeš považovať za čudáka, ale áno, verím. Dokonca si občas myslím, že niektorí mimozemšťania žijú aj na našej planéte, v prestrojení."

Chápavo prikývnem. Ach, kiežby. Kiežby si vedel...

,,Prečo sa tak pozeráš na mňa?" zastavím kúsok sušienky pri ústach tesne predtým, než si ju do nich vložím, keď si uvedomím, že sa na mňa uprene díva.

Turner pokrúti hlavou a zažmurká. ,,Ja.. prepáč mi to! Neviem, prečo som sa.. nemal som v úmysle niečo ti tým naznačiť!"

Zasmejem sa. ,,To je v poriadku. Ja to o sebe viem."

,,Čo?"

,,No to, že som iná," bavím sa.

Iná? Slabé slovo. Som polovičná Luxčanka, i keď som to zistila dosť neskoro. Som strážkyňa snov. Dokážem vytvárať tvoje sny a hrať sa s nimi v čase, kedy si najviac bezbranný - v tvojom spánku, i keď ma to tak nehorázne vyčerpáva, že ak by som chcela počítať ovečky, tak tie ovce by museli počítať za mňa. Dokážem zariadiť, aby tie pekné sny v tvojej mysli nevyžierali parazitní Tenebrisčania, a nenechávali po sebe dutú prázdnotu, alebo do teba nezasiali nočné mory. Vtedy ťa dokážem vyliečiť, aby si mal ASPOŇ tú prázdnotu, a nič zlé (viac mi spôsobuje mdlosť). Dokážem množstvo vecí, o ktorých nevieš, a ani by som ti o nich nepovedala, pretože by si mi najskôr neuveril. To, že som iná, je asi najúprimnejšia odpoveď na otázku, ktorá by znela, kým v skutočnosti som.

Som strážkyňa snov, všetkých tých útržkov, ktoré tvoria ľudské príbehy. Som Clio Jonesová. Som spisovateľka. Som poetka. Mám astrálnu dušu, a ty si to nejako vycítil. A hoci to vo mne na jednej strane vzbudzuje strach, tak na tej druhej sa nachádza rešpekt a zvedavosť.

,,Ale nie si mimozemšťanka v prestrojení?"

,,A čo ak ti poviem, že áno?"

,,Tak by som ti povedal, aby si si vyzliekla prestrojenie a ukázala svetu tvoju nádhernú odlišnosť."

Turner naleje do dvoch pohárov víno, a jeden z nich mi podá. Usmejem sa a pripijem si s ním, i keď stále s trpkosťou na jazyku premýšľam nad jeho slovami.

,,Ak chceš, môžem ti doliať, ale ja dnes ešte budem šoférovať," povie.

,,Nie, ale ďakujem. Ja by som si skôr prosila ešte z tých sušienok."

,,Je fajn spoznať babu, ktorá sa aj poriadne naje."

Sotva mohol vedieť, že tento týždeň dokrmujem armádu Rusov, a že si často vystačím na obed s jogurtom.

,,Mám slabosť pre všetko, v čom je čokoláda."

,,Tu v Leicestri je čokoládovňa, kde si môžeš sama vytvoriť takú čokoládu, akú len chceš, s rôznymi príchuťami."

Nakloním sa ku nemu bližšie, a priateľsky sa opýtam: ,,Odmietol by si, ak by som ťa pozvala na druhé rande do čokoládovne?"

,,Takže si to predsalen brala ako rande," zahrá na moju strunu, a mne srdce poskočí v hrudi pri tom bláznivom rytme.

,,Povedala som, že to závisí od dvoch vecí. Dnešok sa mi veľmi páčil. A zvyšok závisí od toho, čo chceš ty."

Nakloní sa ku mne a dá mi jemný bozk na pery. Žiadne jazyky, iba opatrný, citlivý dotyk a jeho štekliaci dych na mojom líci, keď sa odtiahne. ,,Ľutoval by som, ak by som odmietol."
_______________________________________

Ahojte 😊

Nuž, Clio mala príležitosť vyskúšať si skafander, vychutnať si pizzu a pohár vínka, no a čo je dôležité je, že aj bozk od Turnera Davisa 😍

Ako ich romanca bude pokračovať, sa budete môcť dozvedieť v ďalších častiach 🙂

Deadly debts ✅On viuen les histories. Descobreix ara