Deadly debts ✅

Strážca

(Arcadia)

Clio sa o tom, čo sa stalo medzi mnou a Dantem, nesmela dozvedieť. Zrejme by nechápala, prečo som to spravila. Ani ja sama som tomu teraz nerozumela. Proste som sa nechala uniesť citmi, opantať zmyslami.
Clio by mi to vyčítala rovnako, ako si to teraz vyčítam sama. Možno by mi povedala, že ma pred ním varovala a tam to mám, keď som hlúpa.

Tajila som to pred ňou.
Dalo sa však pred ňou niečo zatajiť? Tie jej prenikavé, takmer až jastrabie oči pôsobili dojmom, že im tak ľahko niečo neunikne, obzvlášť, keď sa schovávali za tými veľkými okuliarmi s čiernym rámom, ktoré mala často nasadené na tvári.

Vyhýbala som sa jej, nenavštevovala ju, a dokonca si s ňou ani len nepísala. Clio sa však zrejme riadila heslom "ak nepríde hora k Mohamedovi, príde Mohamed k hore," a preto sa cez víkend odhodlá prísť ku nám aj s Turnerom na návštevu. Doma sú okrem mňa aj naši rodičia, s ktorými sa aj s Turnerom rozprávajú v obývačke. Obaja spolu pôsobia tak šťastne, až im to miestami závidím.

Keď prechádzam okolo obývačky, jej zrak sa zabodne do mňa. Usmeje sa na mňa a pokývne hlavou na pozdrav. ,,Tak, ak ma teraz ospravedlníte...Rada by som sa trošku porozprávala aj s Diou. Idem za ňou," oznámi Clio mojej mame a postaví sa z kresla.

,,Ach, isteže nie, Clio. Som rada, že sa z vás stali kamarátky," mama srší nadšením - narozdiel od Turnera, ktorý zrejme stále uvažuje, či má byť tiež rád, alebo nie (pretože vie, že bude častým terčom nášho spoločného ohovárania).
Ani som nemusela hádať, čo uňho prevládalo.

Kráčala ku mne, tak idem ďalej do chodby. ,,Ahoj," pozdraví ma a priateľsky sa ma chystá objať, čo dopadne celkom zvláštne vzhľadom na veľkosť jej bruška. ,,Ako sa máš?"

,,Ujde to, čo ty?"

,,Trochu ako balón, ale inak v pohode," zasmeje sa Clio. ,,Čo máš nové?"

Tu nastáva tá chvíľa, kedy som jej jednoducho buď musela klamať, obchádzať určité udalosti posledných dní, alebo jej povedať všetko a ju sklamať. Ani do jedného sa mi veľmi nechcelo ísť, preto vyhýbavo odpoviem: ,,A tak...Nič také..."

,,Čo Dante? Stretávate sa ešte?"

,,Nie. Mám od toho debila úplný pokoj." Hoci som sa snažila nedať do tej odpovede veľa emócií...Akosi to nejde po tom, čo mi spravil. ,,Mala si o ňom pravdu. On sa nezmení."

,,Čo sa stalo? Spravil ti niečo? Ublížil ti nejak?"

Neviem, čo jej na to povedať. ,,Emm...To už je vlastne teraz jedno. Podstatné je, že viem, čo je to za človeka."

,,Arcadia...Ak ti Dante nejak ublížil, pokojne mi to povedz. Vieš, že sa mi môžeš zdôveriť."

,,My sme sa...Proste pohádali," zaklamem.
V skutočnosti žiadna hádka nebola. Ani rozhovor. Ani čosi ako "tak sme si to spolu užili, ako jednorazovka to bolo fajn, nič viac však s tebou mať nechcem. Prepáč." Nebolo nič.
Trochu som si teraz aj želala, aby nejaká hádka bola, a mala som šancu povedať mu do očí to, čo si o ňom  myslím. Alebo spýtať sa ho, čo som spravila zle, že odišiel. A ešte k tomu balkónom, nie ako normálny človek. On mi však tú príležitosť zobral a teraz bol...Kde vlastne bol? Zdalo sa mi, akoby sa pod ním prepadla zem.

Z Clio vyjde povzdych. ,,No...Hlavne, že ti neublížil nijak fyzicky. I keď...Samozrejme, nemenej dôležitý je ten psychický spôsob. Často dokáže byť...Bolestivejší," na jej tvári je možné v tejto chvíli badať vysokú mieru zamýšľania sa nad tým. ,,Tak či tak...Ak by niečo...Asi sa budem opakovať. No vieš, že sa mi môžeš kedykoľvek zdôveriť. Aj teraz. Kedy len chceš, hoci by som, samozrejme, nesršala veľkou dávkou nadšenia v čase po polnoci," pousmeje sa nad tým a položí mi ruku na rameno.
V tej chvíli to pre mňa znamená veľmi veľa. 

(Clio)

Vedela som, čo sa stalo. Vedela som to od Larsa, ktorý sa to dozvedel od Yasua. Neviem, či Lars očakával, že sa budem preto na Arcadiu hnevať, pretože jednou z jeho prvých viet, ktoré mi k tomu povedal, obsahovala slová "ale sľúb mi, že sa preto na ňu nenahneváš." Následne mi porozprával to, čo videli v jej mysli. Nebola som na ňu nahnevaná. Hnevala som sa na Danteho. Z Arcadie som bola trochu sklamaná, no tiež som ju ľutovala a úprimne jej chcela pomôcť.

Vedela som, aké to je. Tiež ma opustil. Hoci nie po jednorazovej záležitosti, ale po dlhšie trvajúcom vzťahu.

,,Chcela by som sa s ním stretnúť, Lars," poviem mu ešte v ten deň.

,,Si si tým istá, Clio? Podľa mňa to vôbec nie je dobrý nápad."

,,Nežiadala by som ťa o to, ak by som si tým nebola istá. Ja to myslím smrteľne vážne."

,,Čo Turner? Súhlasí s tým?"

,,Turner o tom nevie a bola by som rada, ak by to ostalo len medzi nami."

Lars si neisto prechádza rukou po svojich modrých vlasoch. ,,Je tu vysoká pravdepodobnosť, že ťa pri tom stretnutí vytočí. Mala by si byť teraz v pokoji, do pôrodu. A čo ak ti Dante bude chcieť znova ublížiť? Ak sa s ním aj stretneš...Nechcem, aby si pri tom bola sama. Nenechám ťa v tom samu. Vlastne si nie som istý, či ťa to nechám vôbec urobiť."

,,Lars...Ja ani pri tom nechcem byť sama. Preto ti to hovorím. Si môj najlepší priateľ. Stál si pri mne od prvej chvíle, čo sme sa spoznali. Aj po tom, čo sme sa rozišli. A nikdy ti to nezabudnem. A žiadam ťa o to znovu, aj keď mi to je trápne. Budeš mojím strážcom?"

,,Vždy som bol. A neprestanem ním byť," chytí ma za obe ruky a jemne ich stisne. V tej chvíli, kedy sa na mňa aj slabo usmeje, sa cítim byť oveľa silnejšia, než predtým. Bolo skvelé vedieť, že mám takýchto skvelých priateľov.
_______________________________________

Ahojte, priatelia 🙂

V tento piatkový deň sa s Vami opäť delím s ďalšou časťou príbehu, keďže zodpovedne ostávam doma a mám viac času na písanie 🙂

Možno budem mimo písania RPG príbehov pokračovať aj v písaní Deadly debts ešte dnes, a možno neskôr, ešte uvidím 🙂

V každom prípade, prajem Vám pekný zvyšok dňa a verím, že sa Vám aj táto časť príbehu páčila 🙂