Deadly debts ✅

Jane

(Lars)

Díval som sa na Jane. Vlasy jej vo vlnách padali do tváre a nevinne sa na mňa pozerala tými jej veľkými tmavými očami.

,,Nauč ma to! Aj ja sa chcem vedieť odhmotňovať!" opäť poskočí na posteli ako taký psík, ktorý sa pýta na prechádzku.

Jane bola veľmi priebojčivá osôbka. Často a rada si išla svoje, a ak nedosiahla to, čo chcela, bývala nadurdená, mrzutá, občas až urazená.

,,Nie si strážkyňa snov, Jane," oznámim jej s ľútosťou.

,,Ale ja.. chcem sa ňou stať! No tak! Musí na to existovať nejaký spôsob!" prehodí si vlasy za plecia, a takmer akoby až začala uvažovať nad gumičkou, ktorú dnes výnimočne vo vlasoch nemá. Trvalo to však len krátku chvíľku, než opäť "spustila svoju pesničku".

,,Mrzí ma to," poviem. ,,Strážkyňou snov sa nemôžeš stať. Musíš sa ňou narodiť."

,,Vy nie ste ako upíri??? Nemôžeš mi jednoducho dať sa napiť z tvojej krvi alebo také niečo?"

Zasmejem sa. ,,Nie. Aj keby som ti dal napiť sa, čo je mimochodom, dosť nechutné, nemala by si v tele dostatočné množstvo strážcovskej krvi, aby si si vytvárala portály, odhmotňovala sa, a tak."

Jane zosmutnie. ,,Ach jaj. To je na prd! Stretnem mimozemšťana a nemôžem s ním odísť zo Zeme na inú planétu."

Rád by som jej vyhovel. Ibaže neviem, ako. Keď som mohol, rád som pomohol. Robilo mi to radosť, pomáhať druhým ľuďom. Obzvlášť dievčatám, ktoré sa mi páčili. Bolo to.. cítil som sa teraz mizerne. Ale zase na druhej strane, bol som rád, že s ňou môžem byť aspoň takto. Lepšie, než vôbec.

,,Nebuď smutná. Ukážem ti Lux. V tvojich snoch. Budem tam. Spolu s tebou. V tom sne budem s tebou. Ty tam budeš tiež. Nádherná a krásna, tak, ako teraz. Spravím to, pretože si dievča, ktoré si získalo moje srdce. Ba čo viac, keď sa prebudíš, budem tu, pri tebe. A práve v tom budú tvoje sny nádherné a iné. Nebudem len osobou, ktorá ťa miluje v sne, a ty jeho. My budeme mať realitu."

Jane nenachádza slov. Už nie je smutná, zdá sa, že je dojatá. ,,To je jedna z najkrajších vecí, ktoré mi kedy kto povedal," povie napokon. ,,Povedz mi to: že sa mi to nesníva?"

,,Nie. Toto je realita. Ja a ty. Takí, akí sme teraz. So všetkým dobrým, i zlým."

Pobozkáme sa. Pri Jane bolo jednoduché zabudnúť na všetko. Na Lux, Tenebris, ba dokonca aj na Clio. Jane bola mojím slniečkom, ktoré robilo moje dni lepšími a veselšími, ktoré ma dokázalo pohladiť na duši, hlavne ak sa rozhodla spievať alebo tancovať, čo jej skutočne išlo. Keď pre mňa zaspievala, zahrialo ma to pri srdci. Bolo v tom čosi krásne, o to viac, že som vedel, že to krásne pochádza priamo od nej, a je určené špeciálne pre mňa. Bol som tým poctený. A bol som na ňu pyšný.

,,Wow. Bolo to.. akoby spieval anjel," pochválil som ju.

,,Myslím, že sa mám ešte čo učiť, ale vďaka."

,,To chápem."

,,Tak to si jeden z mála ľudí. Nie každý tomu rozumie. Vidia talent, ale nevidia, čo všetko sa za ním skrýva. Je to množstvo času, roky driny, sebazdokonaľovania sa v tom. A hoci to nie je vždy ľahké, hlavne na začiatku, je to niečo, čo ma baví, a čomu sa chcem venovať aj naďalej. Vždy som sa chcela stať speváčkou, už od detstva. Dokonca si skladám aj vlastné piesne, i keď sa mi nezdajú byť veľmi dobré."

,,Mám jednu kamarátku, no a ona píše celkom zaujímavé básne. Myslím, že by sa mnohé z nich dali zhudobniť, ak by s tým súhlasila. Volá sa Clio Jonesová."