Deadly debts ✅

Po špičkách

(Clio)

,,To vieš. Mám jedno životné motto, ktoré znie: miluj sám seba ako svojho blížneho, vždy keď chceš a dovolí ti, zožer obed za neho," poviem Turnerovi po tom, čo si odhryznem z jeho kebabu.

,,Povedala si, že len jeden kusák! A toto je už tretí!!!" obviňuje ma.

,,Prepáč. Ale keď to je tak dobré..."

Z Turnera vyjde hlboký povzdych.
Potom ďalší. Následne nado mnou pokrúti hlavou.

Previnilo sa ku nemu nakloním, aby som ho pobozkala. On sa ale hrá na urazeného. Tisnem svoje pery na tie jeho, dovtedy, dokým konečne nesklopí zrak k mojim perám, a ja neviem, že zmäkol. Spočiniem v jeho objatí.

,,Potvorka," povie s úsmevom a ťapne ma po zadku.

,,Myslíš, že ma budú mať tvoji rodičia radi?" opýtam sa. Najhlavnejšie pre mňa bolo, aby ma mal rád Turner, ibaže mi veľmi záležalo na tom, aby ma mala rada aj Turnerova rodina, a aby som na nich zanechala dobrý dojem.

,,Moja babka ťa už teraz zbožňuje. Môjmu otcovi budeš najskôr ukradnutá, no a mama, tá neviem. Arcadia ťa nemusí zaujímať, je to krava. Najskôr k tebe bude pekne nepríjemná, pretože na Vianoce bude na teba upriamená väčšia pozornosť, než na ňu samotnú. No a po vašom nedávnom telefonáte je dosť možné, že bude na teba stále nazubená."

,,Myslíš si, že si ho bude pamätať? Bola vtedy poriadne opitá."

,,Chcela by si, aby si to pamätala?" opýta sa.

,,Vlastne ani neviem. Je to komplikované. Možno by som aj na jednej strane chcela byť s ňou kamarátka a možno medzi ňou a tebou aj zmierniť to napätie, ibaže na tej druhej.. to, čo som jej povedala do telefónu - zaslúžila si to. Mala by vedieť, že nemám rada, ak vyvoláva môjmu mužovi o jednej v noci, aby jej spravil odvoz."

Môjmu mužovi. Áno, skutočne som také niečo vyslovila. Turnera som takto skutočne začala vnímať. Ako môjho budúceho manžela, budúceho otca môjho dieťaťa - proste, ako osobu, ktorú môžem bez veľkého premýšľania, s pýchou a láskou oslovovať "môj muž". Ukradol mi srdce, a ja som za to plánovala pomstu: vezmem si jeho priezvisko.

,,Môjmu mužovi?" opýta sa Turner prekvapene. Iba si zahryznem do pery. Turner mi po nej prejde prstom. Potom si zaborí ruku do mojich vlasov. ,,Nie, to je v pohode! Iba ma to prekvapilo. Inak sa mi to páči," povie, keď uvidí moje menšie zneistenie. Pobozká ma.

,,Si jeden z mála ľudí na svete, ktorí mi tolerujú, ak im zjem namiesto jedného zahryznutia takmer polovicu kebabu. Kto každý deň zvláda moje striedavé nálady a sarkastické poznámky. Obdivujem ťa za to. Strašne veľmi," pošepnem.

Turner ma zaujato počúva. Ak som sa niečo z mojich predošlých vzťahov naučila, tak to bolo to, že ak ho­vo­ríš s mu­žom o ňom sa­mom, bude ťa po­čú­vať celé ho­diny.

,,Mám rád tvoje sarkastické poznámky. Väčšinou. U teba odzrkadľujú čosi ako kreatívnu inteligenciu majúcu dobrú zábavu."

Usmejem sa. ,,Áno. Je to tak. I keď, niektorí ľudia tvrdia, že moje spôsoby zabávania sa a môj zmysel pre humor celkovo je dosť svojský a pokrivený. Nie všetci ho majú radi. A nie všetci majú radi mňa. Ale to je úplne v poriadku. Zmierila som sa s tým."

,,Nikto sa nenarodil preto, aby sa snažil každému zapáčiť," povie mi. ,,A poniektorí ľudia ťa nebudú mať radi ešte skôr, než s nimi vôbec prehovoríš, či im niečo zlé urobíš."

,,To poznám. Našťastie, z takýchto vecí si myslím, že som už celkom vyrástla. Vlastne, celkovo, vážne som sa veľmi zmenila. A vážne som rada, že ma nepoznáš takú, aká som kedysi bývala."