Deadly debts ✅

Dotyky

(Arcadia)

,,Clio Jonesová ti natára čokoľvek len preto, aby ma pred tebou očiernila," bráni sa Dante. ,,Neznáša ma. Nenávidí ma len preto, lebo som sa s ňou kedysi rozišiel. Ale nepovie ti, že ja nie som jediným vinníkom rozpadu nášho vzťahu. Nepovie ti, aká je často tvrdohlavá, prehnane sarkasticá, nevypočítateľná, náladová, pomstychtivá, rýchlo do depresií upadajúca žena. Aká je...Nestabilná a psychicky narušená. Nepovie ti, aká je často upätá a prísna. Ako často skáče do hádok. Na to je až príliš pyšná, aby si to priznala."

,,Udrel si ju! Strelil si jej facku!" argumentujem tým, čo som sa o ňom nedávno dozvedela.

,,Stalo sa to iba raz! Priznávam...Raz som jej strelil facku, jeden jediný raz, keď ma úplne vytočila, mi vyletela ruka."

,,Aj keby! Mal si si to radšej vybiť na nábytku, než biť ženu! To robia len totálni kreténi."

,,Vieš...Pri niektorých ženách dnešnej doby je to tak náročné, udržať si pred nimi rešpekt...Proste ti pijú krv...Všade vidia problém, aj tam, kde nie je a nemusí byť, sú totálne tragédky, alebo sú egoistky, hysterky, štetky, zlatokopky...Často vyvolávajú a spôsobujú tie konflikty oni samé...A potom keď mužom raz uletí ruka, lebo majú toho dosť...Tak sú za tých najhorších."

,,Hovoríš to, akoby bolo ok biť ženy! Lenže, aby ti bolo jasné: nie je. Mal by si si vážiť ženy! Sám si na svete vďaka nejakej žene, ktorá ťa 9 mesiacov nosila pod srdcom a znášala všetky tie tehotenské komplikácie, pôrodné bolesti a podobne. Ktorá ťa vychovala-"

Tu ma Dante preruší. ,,...Nevychovala."

,,To ma mrzí. No tak či tak. Nespoznáš pravú, silnú, vrúcnu lásku ženy, keď jej sám nebudeš dávať lásku a pozornosť a namiesto toho ju budeš biť. Lásku ženy, ktorá časom možno vynosí tvoje vlastné deti. Deti, ktorým by si mal ísť príkladom. Budeš otrasný, hrôzostrašný príklad pre ne, ak si nebudeš vážiť ich matku. Alebo ešte...Biť ich. Budú mať z toho doživotnú traumu. Rovnako, ako ich mama."

,,Nechcem mať deti."

,,Že ma to neprekvapuje. Tým, že niekoho udrieš...Si proste svoju silu nedokážeš. Obzvlášť keď sa jedná o udretie nežnejšieho pohlavia. Dokážeš si maximálne to, aké veľké problémy máš so svojim sebaovládaním a aký si príšerný človek, ktorý ubližuje druhým ľuďom. A ničí ich."

,,Máš pravdu. Úplnú, stopercentnú pravdu, Dia. Spravil som chybu, vtedy. Zachoval som sa ako príšerný človek...No už chcem byť dobrý, lepší...Vlastne mi v tom dosť pomáhajú chvíle strávené s tebou. A tanec," povie a slabo sa na mňa pousmeje. Bola by som dokonca prisahala, že sa v jeho očiach zaleskli slzy.

,,Bola som svedkom domáceho násilia, už. Jednalo sa o jednu moju kamarátku, bývalú spolužiačku. So svojím priateľom otehotnela. Narodil sa im syn. Moja kamarátka...Bola dosť impulzívnej povahy, rovnako, ako jej priateľ. Často sa hádali. A keďže jej priateľ chodil hrávať šípky a rád chodil s kamarátmi večer do krčiem si vypiť...Keď sa vrátil domov, bolo mu to pochopiteľne vyčítané, za čo on moju kamarátku fyzicky napádal. Strelil jej facku potom ju raz udrel...Nerobila s tým nič, dokým ju jedného dňa nehodil na posteľ a nezačal škrtiť. Vtedy ušla s malým k mame, dala si vykonať znalecký lekársky posudok a bola na polícii. Bola som vypovedať ohľadom toho, že som mala potvrdiť, že mi kamarátka spomínala, že ju bije. Spomínala...Vravela som jej, že by mala od neho odísť, no neposlúchala ma. Až do tohto incidentu. Jej priateľa zadržali za týranie blízkej zverenej osoby, vyhrážanie sa a obmedzovanie slobody. Tak mu treba, zaslúžil si to. A zaslúži si to každý chrapúň, čo niečo takéto robí."

,,Áno, zaslúži...S...Smiem ťa objať?" spýta sa ma po chvíli.

Neviem, čo mu mám na to odpovedať. Napokon však prikývnem.

,,Si úžasná baba...Tvoj chalan má obrovské šťastie."

Snažím sa nedať najavo obrovské rozpaky, ktoré vo mne vyvolával. ,,Plánujem sa s ním rozísť."

Odtrhne sa odo mňa a zadíva sa mi uprene do očí. ,,Tak to má teda prchavé šťastie ten chalan... Také, ktoré môže vniesť radosť do života niekomu, kto si to možno neskôr zaslúži viac, než on."

,,Nie som šťastie," namietam.

,,Ale stále si taká krásna," Dante ku mne vystrie ruku a zapichne mi pramienok vlasov za ucho.

,,Ty so mnou flirtuješ," odhalím ho.

,,Nechal som sa trochu uniesť pri tak fantastickej osobe, ako si ty," zvodne sa na mňa usmeje. Istej veľkej časti vo mne to imponuje.

,,Mali by sme...Ísť tancovať." Rozpaky. Husia koža...
Jeho prítomnosť...Toto presne so mnou robila. Vedela som, že nerobím dobre, keď s ním trávim toľko času. A predsa som tomu nedokázala odolať, lákalo ma to.

,,Čo ma dnes budeš učiť?"

,,Quickstep."

,,Čo to??"

Uškrniem sa. ,,Ideme vložiť trochu života do toho umierania."

,,Až kým napokon sami neumrieme?"

,,Budeme tancovať ako o život. A vzbudíme život v každom, kto nás bude sledovať. Budú nás obdivovať a budú k nám vzhliadať, pretože im ukážeme, ako sa správne žije. Človek by sa mal proste baviť."

,,Páči sa mi takýto životný prístup."

(Dante)

Tak, ako nám to s Arcadiou klapalo pri tancovaní, vedel som si predstaviť, ako by nám to šlo spolu v posteli. Vychutnával som si jej blízkosť a vyhľadával som možnosti, ako sa jej dotýkať. Sám pociťujem, že sme si po dnešku opäť akýsi bližší.

,,Viem, že toto všetko robíš len preto, lebo ma chceš dostať do postele, Dante," prizná sa mi Dia podvečer.

,,Čo?" nadvihnem obočie a prekvapene pootvorím ústa. Nečakal som, že na to príde.

,,Nie som hlúpa. Rozoznám reálne myslené zvádzacie dotyky od tých hraných."

,,Ako?"

,,Neviem...Proste to cítim."

,,Páčiš sa mi. Páčiš sa mi, Arcadia. Ale nechcem ťa len do postele."

,,Ale chceš ma tam," usmeje sa.

,,Chcem ťa cítiť všade. A nie som si istý, ako dlho dokážem vydržať tráviť v tvojej blízkosti toľko času bez toho, aby som to urobil."

,,Urobil čo?"

Pritiahnem si ju k sebe a s obrovskou túžbou si poriadne zatrtkať ju začnem bozkávať.

_____________________________________

Zdravím 🙂

Celkom nezvyčajne publikujem novú časť DD takto skoro ráno...Tentokrát časť s menším zamyslením sa nad citlivou témou domáceho násilia a potom zvláštnym vznikajúcim vzťahom medzi Arcadiou a Dantem.

V nasledujúcich častiach, ktorých ešte plánujem napísať 25, si budete môcť prečítať, ako príbeh bude pokračovať ďalej...Pevne verím, že sa mi tento príbeh raz podarí dopísať 🙂