Deadly debts ✅

Pravé farby

(Dante)

Na svete boli mnohé veci, ktoré som často nedomyslel a spravil skôr, než som sa nad nimi poriadne zamyslel. To, o čom vravela Arcadia, bolo ďalšou z nich. Pre mňa bolo samozrejmosťou, že sa len tak vynorím na nejakom mieste na Zemi, takom, akom len chcem. Že sa tam premiestnim portálmi.
Pre ňu to ale bolo fantasy, ktorému by neverila.

,,Nie je tu čo vysvetľovať. Asi si ma prehliadla," zasmejem sa. ,,Ja nedokážem čarovať, Dia," snažím sa o to, aby na takúto drobnosť už ďalej nemyslela.

Uvažujem však nad tým, čo by sa stalo, ak by vedela, že existujú aj iné svety okrem toho jeho. Čo by robila, ak by zistila, že ja som z jedného z nich. A jej švagrinka Clio tak trochu z druhého.
Vyhýbala by sa nám? Neverila by mi? Pýtala by sa Clio? Považovala by ma za blázna?
Trochu som sa pýtal samého seba, ako to dokázala Clio povedať Turnerovi. Muselo to chcieť veľkú dávku odvahy. A v prípade Turnera obrovskú dávku pochopenia a vieru v nadprirodzeno. Občas som si želal, aby ich nemal.

,,Odkiaľ vlastne si? Veď ja vlastne doteraz o tebe neviem skoro nič!" dostane zo seba Arcadia.

,,Nie je to jedno?" spýtam sa jej.

,,Nie, nie je."

,,Tam, odkiaľ som, to nie je nič veľmi pekného."

,,Kde je to? Niekde v Leicesteri?"

,,Nie," príde mi to celkom vtipné, takže sa nad tým pousmejem.
Keby tak vedela...Keby vedela pravdu, už by so mnou zrejme nikdy neprehovorila.

,,Áno," zaklamem. ,,Čo viac by si ešte o mne chcela vedieť?"

Arcadia sa zatvári po tejto otázke prekvapene, akoby ona nebola tá, čo sa len pred chvíľou sťažoval na to, že nič o mne za ten čas, čo sa poznáme, nevie. Nech sa však snažila tváriť akokoľvek premúdrelo a rozumne - čo som pokojne mohol nazvať pokusom o napodobnenie Clio Jonesovej...Nevychádzalo jej to - aleže vôbec.

,,Chcem hlavne vedieť veci, ktoré mi ukážu, ako sa v tebe aspoň trochu vyznať. Pretože v jednu chvíľu sa tváriš ako fajn chalan a v ďalšiu ako totálny kretén. A som z toho zmätená."

,,Myslím, že pre teba nepoviem žiadnu novinku, ak ti poviem, že veci nie sú len biele alebo čierne a rovnako tak my ľudia nie sme len tí dobrí a len tí zlí. Máme desiatky farieb."

Na chvíľu sa odmlčím, než sa jej spýtam: ,,Akú farbu by sme dostali, ak by sme zmiešali všetky tvoje farby dokopy?"

(Arcadia)

Boli to nebezpečné otázky. Také, ktoré ma vážne nútili uvažovať nad tým, či vo svojej podstate nie som zlá aj ja. Že peklo je dnes prázdne a všetci démoni žijú s nami na Zemi. Že sa vžili do nás, ľudí.

,,Neviem," odpoviem neúprimne. Poznala som farby, ktoré boli uväznené v mojom tele, lepšie, než ktokoľvek iný.

,,A podľa mňa áno, Arcadia," rukami ma priklincuje k stene, skloní sa ku mne a pobozká ma.
Opäť.
A ja sa jeho farbám nemám chuť akosi vzpierať. Pretože ma fascinujú.

Rozhovor našich pier dopadne napokon tak, že ho odvediem k sebe do izby, kde pokračujeme v oveľa vášnivejšom rozhovore. Našťastie, nemala som nikoho doma, takže som si mohla robiť to, čo sa mi zachcelo. Aj s Dantem. A jemu sa chcelo so mnou robiť veľa vecí.

___

,,Ffuh...Kde si sa toto naučil?" spýtam sa ho zadýchane, ležiac pri ňom nahá v posteli.

,,Na viacerých miestach," povie mi s úškrnom. ,,Idem si zapáliť," dá mi pusu na čelo, vstane z mojej postele a začne si zbierať svoje veci. Potom odíde na balkón, z ktorého sa hodnú chvíľu nevracia.

Ubehne niekoľko minút, než mi to začne pripadať podozrivé a rozhodnem sa ísť skontrolovať, či je v poriadku.

Mala som to vedieť. Dante na balkóne nebol.

Oblečiem sa a prebehnem celý dom...No po ňom v ňom nebolo ani stopy.

Nevedela som, ako sa dostal preč...Zrejme zoskočil dolu z balkóna, i keď to nebolo počuť...No nebol tu.

On...On vážne zmizol! Normálne sa po tom všetkom vytratil preč...Akoby sa medzi nami nič nestalo. Nechal ma tu samu s tým príšerným pocitom, akú veľkú hlúposť som spravila, keď som sa s ním vyspala.

Rozplačem sa. Nemyslela som si, že to je pocit, ktorý si vôbec nejaká baba zaslúži. A hnevalo ma, že sa to stalo práve mne.

Uvedomila som si, že som spoznala Danteho pravé farby na vlastnej koži.

(Dante)

Dosiahol som to, čo som chcel. A i tak to nebolo dosť, nestačilo mi to na to, aby som pri Arcadii ostal. Uvedomil som si, že som to zrejme spravil vlastne len preto, lebo som sa túžil Turnerovi, Yasuovi a ostatným pomstiť, pretože ich neznášam, nie preto, že by som k Turnerovej sestre cítil to, čo som si navrával, že tam je. Bola to len túžba a nič viac, čo by sa mohlo rovnať tomu, čo som kedysi cítil ku Clio. Preto som odišiel. A neľutoval som to. Aleže vôbec.

Premiestnim sa do Las Vegas.

_______________________________________

Dobré ráno Vám všetkým prajem 😊❤️

Po pár dňoch som sa opäť pustila do písania a čo z toho vzniklo, je opäť ďalšia časť tohoto príbehu 🙂
Nazvala som ju Pravé farby, čo má prinútilo tak trochu uvažovať aj nad tým, ako dlho som už nič nenakreslila, takže je dosť možné, že sa v blízkej budúcnosti vrátim aj k tomu 🙂

Prajem Vám pekný zvyšok dňa a nech sa Vám v ňom darí ❤️