Deadly debts ✅

Vianočné plány

Ak som niečo vedela, tak to bolo to, že Yasuo by napriek tomu, že bol učiteľom a riaditeľom, paradoxne nevyhral väčšinu stávok, aj keď sa niektoré z nich týkali znalostí ľudí. Nebol až taký znalec, ako si o sebe myslel, pretože povedal: ,,Stavím sa, že máš už pokupované množstvo kníh o tehotenstve."

,,Mýliš sa. Vôbec. Väčšinou sú totižto písané autorkami, ktoré čo-to vedia o materstve len na základe jedno-dvojrázovej skúsenosti. Každá matka a dieťa sú iné. A čo sa týka toho zvyšného, základné veci, napríklad ako prebaľovať či kŕmiť, som sa naučila už pri tom prdisatančati Louisovi a mojej mame. Zakaždým mi priam jasnovidecky vravievala: "Sleduj a uč sa. Aj teba to čoskoro čaká." Brala som to mierne ľahostajne, no niečo si z toho pamätám, a som za to rada."

,,Tak to máš dobré."

,,Možno. Ale mám obavy. O to viac, že je to moje prvé."

,,Budeš dobrá matka, neboj."

,,Ale ja sa bojím! Bude mať luxské korene z jednej štvrtiny. Síce je to lepšie, než keby bolo z polovice tenebrisčanom a zo štvrtiny luxčanom, ale.. bude k sebe priťahovať tenebrisčanov, tak, ako aj ja. A ja.. neviem. Mám strach zo všetkých tých rodinných a výchovných vecí, no a hlavne z pôrodu. Slovo pôrod pre mňa momentálne predstavuje jedno z najdesivejších vecí na svete. Hneď po potrate a smrti."

,,Chápem. Ako Vianoce? Pripravuješ sa na ne?"

,,Dnes som začala piecť. Mala by som pomaly začať nakupovať aj darčeky. Každý rok okolo Vianoc zablúdim aj do kníhkupectva a niečo kúpim pre druhých aj pre seba."

,,Takže tvoje darčeky budú pozostávať z kníh?"

,,A ponožiek. A sprchových gélov. Šampónov. Voňaviek. Krémov. Mydiel. Tento svet vážne potrebuje lepšiu hygienu."

Yasuo sa pri realizme v podaní Clio Jonesovej začne zadúšať kašlom.

,,Máš nejaké plány na oslavu konca roka?" zmení tému.

Keď som bola mladšia, tak som nemala. Trávila som čas s mamou pri sledovaní nudných gebuzín v telke. Polhodinu pred polnocou sme si pripili a potom som z okna sledovala ohňostroje. Sama. Rok čo rok som totižto sľúbovala mame, že budem poslušne sedieť doma, kým ona sa pôjde do rána zabávať do mesta s kolegyňami z práce. Nezazlievala som jej to. A stačilo mi to.

Potom ale, ako som starla, vedela som, že je so mnou niečo inak. Viac som tento jeden deň v roku vnímala ako čosi smutné, depresiu vyvolávajúce, nedostačujúce. Chcela som viac. Vedela som, že je so mnou niečo zle, ak som chcela každý rok presne v ten deň byť niekde. Kdekoľvek. Hocikde. Neviem, kde. S niekým. Hocikým. Neviem, s kým. Len nie doma a nie sama.

Snažila som sa to nevnímať, vypustiť z hlavy, zabudnúť, tým, že som si púšťala hudbu cez sluchátka, alebo som si pustila nejaký film na internete, či si kreslila. Všetko bolo celkom fajn, dokým ma ale mama nezavolala presne v tú polhodinu pred polnocou, a nepočula som nedočkavcov odpaľujúcich petardy. Kým poháre o seba nezaštrngli a mama nepovedala: "Šťastný nový rok."

Vtedy mi to zakaždým došlo.

Aká som vzdialená tým petardám. Svetu tam vonku a ľuďom odpaľujúcim ohňostroje. Doľahlo to na mňa viac, než ten pohár šampanského, ktorý som do seba naliala, hoci som šampanské nemala rada, pretože mi vždy prišlo ťažké na žalúdok. Sľúbila som mame, že ostanem doma, a keď odišla preč, tak som išla vonku na prechádzku a sledovala tie svetlá, dávajúca si predsavzatie, že tento rok prežijem oslavu jeho konca inak. Podarilo sa mi to až v osemnástich rokoch.

Je ale zvláštne, že ľudia, ktorí sú smutní preto, lebo sa cítia byť sami, sú obvykle tí, čo sa najviac izolujú od ľudí.

"Prečo ale slávime, keď sa lúčime so starým rokom? Prečo slávime narodeniny? Prečo nesmútime, že starneme, a prečo nesmútime, že sa lúčime s ďalším rokom? Prečo je po pohreboch tak veľa karov veselých, akoby ani nikto neumrel?" myslievala som si. Až kým som nedospela k názoru, že je to preto, že všetci si myslíme, že všetko bude inak.
Inak, keď sa začne nový rok, inak, keď budeme o rok starší, alebo aj keď niekto umrie. Vnímame to nie len ako koniec, ale tiež začiatok niečoho nového. A mnohí ľudia nie sú tak skeptickí, ako ja, a boli ďaleko optimistickejší, než ja, keď som si pokladala tieto otázky.
A možno som bola iba priveľmi úctivá. Ku koncu roka, ku starnutiu, či úmrtiu. Neviem. Pocity sú divné a často nevysvetliteľné.

,,Asi budem s Turnerom. Ešte je skoro na plány."

Tie plány boli opäť neurčité. Ale aspoň viem, že budem s niekým. Niekde. Pravdepodobne to bude doma, ale to nevadí, pretože viem, že to bude iné, a že Turner nedopustí, aby som trpela nejakou novoročnou depkou. Ani Amie. Pravdepodobne bude pri zvuku petárd štekať ako blázon alebo sa schovávať pri mne, akoby vypukla vojna.

,,Mala by som ísť dnu. Je strašná zima."

,,Jasné. Choď, aby si neprechladla."

Keď otvorím balkónové dvere, takmer pri tom vrazím do rozospatého Turnera.

,,Ťahalo na mňa. Bola mi zima, a keď som si všimol, že si tu-"

Jemu bola zima, no čo mám povedať ja? On bol dnu a pod paplónom.. dobre, neriešim.

,,Si studená ako ľad. Poď dnu. Čo si tam vlastne robila?"

,,Rozprávala sa s Yasuom."

,,Mohli ste sa aj dnu."

,,Tu mi to prišlo menej divné," vysvetlím.

,,Ešte je tu?"

,,Stojí tamto," ukážem ku zábradliu, a keď vidím, že sa Yasuo presunie inam, usmejem sa.

Turner ale kývne rukou smerom, ktorým som ukázala, a povie: ,,Nazdar, švagrík."

,,To je divné," povie Yasuo a pokrúti hlavou.

,,To je divné," povie to samé Turner, ibaže s menším oneskorením.

,,No nevravel som to???"

,,Je náročné rozprávať sa s niekým, koho nevidím a nepočujem. Prepáč."

,,Je náročné rozprávať sa s niekým, pre koho som priehľadný. Ale cením si, že ma aspoň pozdravil."

,,Čo vraví?" spýta sa ma Turner, keď vidí, že sa smejem.

,,Hovorí.. že máš pekný zadok," položím mu ruky okolo krku, akoby som sa s ním chystala tancovať.

Yasuo znechutene mľaskne jazykom a vyčaruje si portál.

Zasmejem sa ako diablica. ,,Dobre. Už sme sami."

,,Takže pekný zadok, hmm?"

,,Mhm," pokývnem a pobozkám ho. Jeho teplý dych ma pošteklí na šiji, keď ma tam začne bozkávať.

,,Mala by som ísť spať. Pokiaľ si nepospím aspoň dvakrát po štyri hodiny, nebudem mať dostatok energie na hlavný, osemhodinový spánok dňa," povzdychnem si unavene.

,,Počkať. To je šestnásť hodín spánku z dvadsiatichštyroch!"

,,Čo sa divíš, veď sme dvaja v jednom tele. Spánok za dvoch."

,,Jáj, ták."

_______________________________________

Ahojte 😀

Nuž, Turner má svoj prvý rozhovor s Yasuom za sebou 😀

Clio mala dnes takú mešiu chvíľku, kedy si zaspomínala, a tiež sa nad sebou zamyslela 🙂 

Mala by som ísť spať, ale nejdem spať, i keď by som mala - tých dvakrát po štyri hodiny 😀 Vidím to tak, že narozdiel od Clio zajtra budem mať menšiu dávku energie 🙂