Deadly debts ✅

Darčeky

(Clio)

Turnerovi kamaráti z tímu na mňa pôsobili ako jedna hlučná banda idiotov. Rýchlo som usúdila, že ani Turner sa s nimi necíti veľmi príjemne, s výnimkou jedného, ktorého som videla aj na párty, a aj ma s ním raz zoznámil - s Oliverom.

Nebolo náhodou, že som mu zavolala z miesta v jeho blízkosti. Chcela som vedieť, ako Turner trávi taký jedinečný deň, ako sú jeho narodeniny. A tak som sa s úsmevom dívala na jeho babku, ktorá mu do rúk strkala tanier za tanierom - či už s tortou, chlebíčkami, alebo so zákuskami, ako babička karhá Arcadiu, že by sa mala obliekať poriadne, lebo prechladne zospodu, počúvala, ako jej Turner vraví o mne, a sledovala, ako Turner otvára darčeky. Za každý poďakoval, i keď nie všetky sa mu páčili.

Z vlastnej skúsenosti som vedela, že mladého chalana v jeho veku obvykle nenadchnú príliš praktické darčeky. Vedela som, že hodiniek má niekoľko, a oblečenia má tiež dosť. Tiež sa mi ale zdalo drbnuté dať mu tú.. VEC. Neviem, ako to nazvať správnym menom, ale vyprskla som do smiechu, keď som uvidela Turnerov výraz v tvári.

Mala som potrebu ho oslobodiť. Zachrániť ho tak, ako aj na párty. A tak som ho prestala sledovať, vzdialila sa, a teraz som tu - zhmotnená, volajúca na jeho mobil.

Keď uzriem jeho siluetu v diaľke, tak sa vyberiem tým smerom. Držal v ruke veľkú darčekovú tašku a díval sa na mňa čokoládovo hnedými očami. Bolo priam magické pozorovať tie čokoládové oči v čokoládovni. Bolo to.. chutné.

Zvítame sa dlhým, vášnivým bozkom.

,,Všetko najlepšie k narodeninám," poprajem, zovretá v pevnom objatí.

,,Vďaka."

,,Mám pre teba darček. Teda, darčeky. Ibaže by som ti ich rada dala na inom mieste, než na ulici."

,,Kde ich máš?" spýta sa, keď zistí, že nemám so sebou žiadnu tašku a jediné miesto, kde by som ich mohla mať, sú vrecká.

,,U seba doma."

A tak sa tam vyberieme, držiac sa za ruky. Mala som to rada. Vždy, keď ma niekto držal za ruku, cítila som sa bezpečnejšie, viac neohrozene. Bola to istota, že nie som sama, a že ktosi stojí po mojom boku.

Vtiahnem ho dnu do bytu a usadím na pohovku.

,,Tak?"

Položím pred neho najväčšiu z krabíc. Neobťažovala som sa balením do papiera. Nikdy mi nešlo balenie darčekov, a navyše, načo sa obťažovať a zdržovať ho stuhami, lepiacou páskou a podobne? Strata času pre niečo, čo sa i tak rýchlo zničí.

,,Teleskop. Wow! Ako si vedela-"

Uškrniem sa a natiahnem po ďalšiu krabicu. ,,Ďalší z darčekov je taká hlúposť," poviem.

,,Hovoríš chlapcovi, ktorý dnes dostal nafukovaciu nafukovaciu bábiku," poznamená, a ja sa nedokážem nezasmiať.

,,To fakt?" tvárim sa, že o ničom neviem.

,,Hej."

,,No.. ja ti nič takého nedám. Keď som túto vec uvidela, tak som si pomyslela, že to je rozhodne niečo, čo by chcelo mať doma viacero ľudí. Jeden som kúpila aj sebe."

Čakám, ako Turner zareaguje na darček - vankúš, ktorý dokáže zároveň poslúžiť ako diaľkový ovládač na televízor.

,,Áno. Máš pravdu. Ani som nevedel, ako také niečo potrebujem. Si úžasná," pritiahne si ma k sebe na kolená a pobozká ma.

,,To ešte nie je všetko."

,,Čo pre mňa ešte máš?"

Zaváham, ale bola som rozhodnutá to urobiť. Rozopnem si blúzku a vyzývavo poviem: ,,Predstava, že by mal môj frajer sexovať s nafukovacou bábikou, ma uráža. Síce stále lepšie, než s inou ženou, myslím.. ŽIVOU, ale i tak ma privádza do šialenstva."

(Turner)

Boli to moje najlepšie narodeniny. Len vďaka nej. Clio bola pripravená sa mi odovzdať celá. Prenesiem ju na posteľ a pomáham jej sťahovať vrstvy oblečenia popri tom, ako sa bozkávame. Chcel som ju. Strašne veľmi som po nej túžil, a tak som sa chopil príležitosti. Bolo to krásne. Môj najkrajší narodeninový darček. Jej prítomnosť, jej telo, duša, myseľ. Ponúkla mi všetko, čo dokázala v danej chvíli.

Nebola panna. Predo mnou už niekoho mala, ale ja som mal tiež, takže to nebolo vecou, na ktorej by mi veľmi záležalo, i keď to vo mne vzbudzovalo závisť voči dotyčnému, ktorý jej to spravil.

,,Ľúbim ťa."

,,Aj ja teba," pošepne a položí si hlavu na moju hruď, kde krátko po tom zaspí.

(Clio)

Pýtala som sa samej seba, či som sa neunáhlila a nebola k Turnerovi až prehnane štedrá. Nešlo ani tak o to, že teleskop nie je lacnou záležitosťou. O tom vankúši ani nehovoriac. Bolo to vecou tela, ktoré som mu tak štedro, po celkom krátkej známosti ponúkla. Môjho tela. Cítila som sa tak naho, ako ešte nikdy predtým.

Turner zaspal. Posadila som sa na posteľ a pritiahla si kolená do objatia rúk. Premýšľala som nad tým, ako sa cítia štetky. Je možné, že ako ja? Že som ako jedna z nich, z tých žien, čo stoja opreté o pouličné lampy a točia kabelkami, odeté vo vyzývavých šatách?
A predsa som sa cítila byť obnaženejšia, než ony, pretože som Turnerovi ponúkla všetko, celú svoju bytosť, nie len telo.

Nič som ale neľutovala. Milovanie s ním bolo krásne, i keď nie také divoké a nespútané, ako s Dantem. A necítila som po ňom tabakový dym, keď si Dante zapálil cigaretu. Turner jednoducho spal a vydychoval vzduch, ktorý neznečisťoval moje pľúca.

Dívala som sa na každučký detail jeho tela, ktorý nezahaľovali periny - na rozstrapatené hnedé vlasy, krásne rezané lícne kosti, mierne pootvorené ústa, široké ramená, ruky pod hlavou, ktoré odkrývali chlpaté podpazušie. Nebol to Dante. A predsa som s ním bola spokojná a šťastná.

Obraz bolesti.

Emocionálne spojenie.

Duchovia minulosti.

"Tak dosť!" zakričím vo svojom vnútri.

Všetko je správne. Zbytočné premýšľanie nad minulosťou len zabíja moju chvíľu dnešného šťastia.

Ľahla som si nazad do postele a pritúlila sa k Turnerovi. Nie som prehnane štedrá. Turner si ma zaslúži, narozdiel od Danteho. A ja si zaslúžim Turnera, nie toho prekliateho Tenebrisčana. Už som si uvedomovala svoju hodnotu.

Všetko je tak, ako má byť. Nebolo tak, ako má byť. Ono JE.

_______________________________________

Ahojte 🙂

Nejako sa mi podarilo zahĺbiť sa do písania ďalších častí tak, až som prestala vnímať čas, takže preto publikujem dnešnú časť o trošičku neskôr...Ale vlastne, to teraz budem asi častejšie, vzhľadom k tomu, že sa mi začína škola, a domov obvykle dojdem najskôr okolo tej tretej, ak nemáme suplovanie a neodpadne mi posledná hodina...Nakoľko ale píšem výrazne dopredu, tak naďalej zostávam pri klasickom 1 part per day 🙂