Polovičná Luxčanka

79 18 5
                                    

(Turner)

Clio mala strach. Naproti nej, ja som bol nahnevaný, v hlave mi vírilo nekonečno otázok, na ktorých odpovede mi mohla dať jedine Clio, ale tá bola.. nebola v stave, kedy by mi odpovede dať chcela. Nechcel som na ňu tlačiť. Nechcel som, aby sa rozčuľovala, a už vôbec nie, aby plakala. Preto som jej veril, keď mi sľúbila, že mi všetko rozpovie.

,,Nie. Bez teba nie."

Na môj návrh, že by si mala ísť ľahnúť, iba pokrúti hlavou, akoby sa bála, že sa Dante môže vrátiť. Ani som sa jej nedivil. Danteho som videl len na chvíľku, ale pôsobil na mňa ako poriadny divoch, nepredvídateľný týpek, z ktorého nevyžarovalo nič dobrého. Navyše, sila, s ktorou do mňa sotil.. sotva som sa vtedy udržal na nohách. Možno to bolo do istej miery spôsobené tým, že som to nečakal, ibaže Dante bol horou svalov, takže som si rýchlo prestal uhládzať sebavedomie výhovorkou, že som bol len nepripravený.

Cítil som sa mizerne. Jeden jej bývalý mal modré vlasy, fascinujúco zelené oči, krásne rezané lícne kosti a vyzeral ako hotové stelesnenie anjela, ktorý by na seba upútal pozornosť kdekoľvek a na kohokoľvek, druhý jej bývalý pôsobil ako nejaký drsný bojovník alebo kulturista.. proste, oproti jej ex partnerom som sa cítil ako nepopulárne decko na strednej škole oproti školským celebritám, pričom bolo dosť možné, že ten svalnatejší bol práve šikanér zo športového tímu, pravidelne navštevoval riaditeľňu a často býval po škole, a ten druhý bol jednoducho príliš atraktívny, priateľský a.. výnimočný. Vážne, nechápal som, prečo sa s ním Clio rozišla, čo sa medzi nimi posralo.

,,Tak si poďme ľahnúť spolu," navrhnem. ,,Kuchyňa počká."

Kuchyňa bola pre mňa v súčasnosti nepodstatná, zato odpovede na otázky som chcel mať najlepšie ihneď.

,,Nie," povie a začne upratovať. ,,To, že sa ja cítim ako po vojne, ešte neznamená, že by mala moja kuchyňa vyzerať ako po vojne."

Pomôžem jej s utieraním riadu, aby sme mohli ísť do spálne skôr. Ľahnem si a pritúlim si ju na moju hruď. Chvíľku len tak ležíme, kým Clio, dívajúca sa na strop, konečne neprehovorí. Jej hlas je pokojný, takmer akoby išla rozprávať rozprávku.

,,Je to dlhý príbeh. Začalo sa to celé keď som mala osemnásť rokov. Alebo možno ešte skôr, pred mojím narodením. V každom prípade, žila som si celkom normálnym ľudským životom, až dokým som nedovŕšila osemnástku. Vždy som bola iná. Akoby som nepatrila do sveta, v ktorom som sa dlhé roky skrývala.

Prepáč. Nie som v tom dobrá, a nejako.. mnohí ľudia by mi to neverili alebo by ma považovali za blázna. Ľudia počujú len to, čo chcú počuť, a pravdu si obvykle upravujú podľa svojich predstáv, názorov, právd, ktoré poznajú, a ideálov. Keď som to povedala mame, iba ma vysmiala a neverila mi. Nevedela som, či by si mi veril aspoň ty, to preto som o tom pred tebou mlčala. Nechcela som, aby si ma začal vnímať ako cvoka, pretože mi na tebe záleží."

,,O čo ide?"

,,Pamätáš si na naše prvé rande?"

Ako by sa na to dalo zabudnúť. Isteže áno. Vesmírne centrum, Clio nadšená zo skafandrov, jej vtipy a veselo iskriace oči, tak rozdielne od očí ženy, pripravenej sa predo mnou "vyzliecť."

,,No," vyjde zo mňa.

,,Spýtala som sa ťa, či veríš, že na svete existujú aj iné planéty a iné bytosti nám podobné. Ja.. som taká. Síce len z polovice, ale som."

,,Nechápem."

To je ako mimozemšťanka?? Alebo čo mi chce tým povedať??

,,Na svete existujú aj iné svety, okrem toho na Zemi. Viem minimálne o dvoch. Volajú sa Tenebris a Lux."

,,Svetlo a temnota."

,,Presne tak. Žijú v nich osoby vzhľadom nám ľuďom podobní. Sú častými návštevníkmi našej planéty. A čo je najdôležitejšie, sú to aj strážcovia snov."

,,Strážcovia snov?? Myslím, sny si vytvárame sami a realitu sa im snažíme prispôsobovať. Načo nám ľuďom niekoho, kto by ich strážil?" opýtam sa.

,,Ver mi, strážcovia snov sú obvykle užitoční pri boji s Tenebrisčanmi, ktorí stelesňujú nočné mory. Sú to paraziti, vyžierajú ľuďom dobré sny, odstraňujú ich, a čo je ešte horšie, často po sebe zanechávajú čosi zlé, čo spôsobuje ľuďom nepokojný spánok a následnú úzkosť. Ich protipól sú Luxčania. Jedine tí ich v tom môžu zastaviť."

Clio spraví hlboký nádych. ,,Som polovičná Luxčanka," dostane zo seba. ,,Už ako malá som vídavala rôzne tiene. Nikto mi ale nechcel veriť. Mávala som nepokojný spánok, no a tie tiene, ktoré okolo mňa často bojovali..." zamyslí sa, akoby na to spomínala. ,,Bolo to vyčerpávajúce. Stalo sa zo mňa depresívne, samotárske dievča, ktoré by si nikdy v živote nechcel spoznať."

,,Možno áno."

,,Nie, ver mi, nechcel," povie s úsmevom. ,,Jedného dňa sa v mojej izbe zjavil tieň. Osamotený, a ja som sa s ním začala rozprávať. Odpovedal mi, akoby hral tieňové divadlo. Snažila som sa hádať, čo mi ukazuje. Ukázal mi aj svoje meno. Zistila som, že sa volá Lars."

,,Lars?"

,,Lars Tempest, aby som bola presná. Môj bývalý. Môj najlepší priateľ. Je Luxčan."

Trvalo mi, než som to prijal do hlavy.

,,Vďaka nemu som zistila, čo som zač. Lars objavil spôsob, akým by sa dokázal zhmotniť, proste dostať do nášho sveta ako normálny človek, ktorý je viditeľný každému. Tiež zistil, že by sa zo mňa mohla stať strážkyňa. A ja som sa samozrejme, vrhla za dobrodružstvom. Z domu som neušla, aby som cestovala po Zemi. Z domu som ušla kvôli inému svetu. Inej planéte."

Iné svety. Znelo to pre mňa neuveriteľne.

,,S Larsom sme istý čas tvorili pár. V Luxe som tiež spoznala môjho nevlastného brata Yasua a našla si nejakých priateľov. Ale.. Lars sa mi zdal príliš dobrý a Lux tiež. Nemala som pocit, že si zaslúžim niečo tak.. čisté. Ani tam som nepatrila. Roky na Zemi na mne zanechali stopu, väčšiu, než pobyt v Luxe, a tak som sa vrátila. Vydala niekoľko kníh. Našla si byt, prácu. Neskôr som spoznala Danteho - Tenebrisčana, o ktorom som si naivne myslela, že je lepším, než zvyšok obyvateľov jeho prekliatej planéty. Zmyslela som si, že ho dostanem, zkultivujem, že ma miluje, a ja jeho. Náš vzťah bol hlavne o vášni. Veľa sme spolu cestovali a myslela som si, že je všetko tak, ako má byť. Ibaže nebolo. Dante je sebecký, nezodpovedný, samoľúby kretén, odporný hnusák, sviniar, a ja vážne neviem, kam som dala hlavu, keď som sa s ním zaplietla."

_______________________________________

Ahojte ☺️

Neviem, ako pre Vás, ale pre mňa je dnešok skvelým dňom, podarilo sa mi všetko, čo som chcela, hlavne s tou podnikovou ekonomikou, z ktorej som to nakoniec dotiahla na tú jednotku 😁

Jeden z mojich cieľov dneška bol tiež publikovať ďalšiu časť, so here it is 🙂 Snáď sa Vám páči/páčila 🙂

Mojím záverečným cieľom dneška je ale pozrieť si opäť raz Harryho Pottera a Ohnivú čašu 😁😀  also known as Dano Drevo a Turnaj Mekkyho Žbirku 😀 Takže si idem spraviť teplý čajík, zababušiť sa do paplóna a dopĺňať dialógy za postavy predtým, než ich skutočne povedia 😁

#potterheadforever ☺️

Deadly debts ✅Where stories live. Discover now