Deadly debts ✅

Na terase

(Lars)

Snažil som sa a chcel dostať bližšie k Dantemu a tým mužom. Ibaže som nemohol. Nemohol som počuť, o čom sa bavia, nakoľko hudba hrala príliš nahlas, a nemohol som k ním ísť bližšie, lebo by ma spoznali. Teda, minimálne taký Dante by ma spoznal. A to som nechcel, hoci som netušil, ako by na mňa reagoval.
Pozrel som sa na svoje náramkové hodiny. Bolo niečo po tretej v noci, no stále tu bolo tak veľa ľudí...Kedy sa vlastne tento podnik zatvára?

Rozhodnem sa zhmotniť sa a spýtať sa na to muža od ochranky.

,,O štvrtej. No keď tu nechceš byť, tak uvoľni priestor a odíď už teraz, mladý," chlapík mi venuje dosť odporný, drzý pohľad. Bol som z toho ešte chvíľu potom zmätený. Miesto to bolo krásne, no tohoto muža tu by som prepustil asi medzi prvými, byť tak majiteľom klubu.

Necelá hodina do uzavretia podniku. Toľko už počkám. Alebo odídem a stretnem sa s ním neskôr, pomyslím si. Vlastne keď tak nad tým uvažujem, asi to tak bude najlepšie.

Potom ma ale upúta to, že Dante spolu s mužmi niekam odchádza. Prechádzam sa teda pomedzi ľudí, nakoniec sa rozhodnem vynervovane odhmotniť naspäť, pretože predierať sa tadiaľto nebol práve najpríjemnejší zážitok v mojom živote a niektoré dievčatá ma zvedavo očumovali, akoby si so mnou chceli zatancovať (alebo možno aj niečo viac). Doslova som sa cítil byť znásilnený ich pohľadmi.

Zvykol som si, že za to, že sa o seba dobre starám a dbám o svoj vzhľad, tak sa tak na mňa dievčatá dívajú. No majú smolu, pretože som práve teraz zadaný a mám frajerku, s ktorou som šťastný - moju Jane. Ak by som s ňou nebol šťastný a necítil by som k nej lásku, rozišiel by som sa s ňou a možno si dal povedať na nejakú z nich. No keďže som bol šťastne zamilovaný a vo vzťahu mi absolútne nič nechýbalo, nevidel som dôvod na hľadanie chýbajúceho u druhého dievčaťa.

Zisťujem, že Dante spolu s mužmi ide smerom na terasu, ktorá bola rovnako, ak nie ešte viac pôsobivá, než interiér. Tu sa však veľmi nie je kam schovať. Vonku je strašná zima, takže sa tu až tak veľa ľudí nenachádza.

A tak ich pozorujem z diaľky, schovávajúc sa v podobe Luxčana pod jedným zo stolov. Bonusové body za dobrú skrýšu mi dodávala len ako-taká tma. Sledujem opitého, tackajúceho sa Danteho a "gorily" z Tenebrisu, hoci mi to práve prišlo byť pod moju úroveň. Jeden totižto často nešpehuje bývalých priateľov svojej bývalej priateľky. Ktovie, či taký exot okrem mňa vôbec existuje.

Uvažujem nad zvláštnou postupkou v mojom vzťahu s Clio. Chránenkyna - známa - kamarátka - frajerka - bývalá frajerka - neznáma - kamarátka - najlepšia kamarátka - čosi ako moja sestra. To nevymyslíte. To je život.

(Dante)

,,Myslel si si, že sa z toho tak ľahko vyzuješ?" Jaxar nikdy nepatril medzi Tenebrisčanov, ktorých som mal v obľube, no a dôvodov som na to mal hneď niekoľko. Bol to tenebrisský mafián, ktorý si udržiaval svoju moc tým, že sa živil snami najmenších detí, ktoré považoval za najchutnejšie. V Tenebrise sa človek stretol s kadejakými kreténmi - no takýto patrili medzi tie najodpornejšie a najhoršie typy. Mnohí Tenebrisčania sa ho báli a tak sa mu buď vyhýbali alebo ich poslúchali na slovo.

Ako som sa zaplietol s Jaxarom? Nuž...Spoznali sme sa v Tenebrise. Vtedy som ešte vôbec netušil, čo je Jaxar zač a akú má moc. Proste som ho považoval za jedného z chlapíkov od nás, ktorí si chcú zahrať poker a ktorých by nemuselo byť na škodu spoznať. Bavili sme sa, hrali...No nedarilo sa mi. Pamätám si, že som v ten deň toho veľa vypil, no už si nepamätám, koľko peňazí som si v ten deň od Jaxara požičal. Ani čo som postváral alebo hovoril. Vraj som dokonca flirtoval s jednou z jeho škaredých dcér. Dodnes sa domnievam, že v tom bolo viac, než len alkohol. Mal som u Jaxara dlh, ktorý si on žiaľ, pamätal, no ja nie.

Jaxar chcel samozrejme, tie peniaze naspäť. Keď som mu ale oznámil, že mu ich nemám ako vrátiť, nebol veľmi nadšený. Napokon mi ale navrhol, aby som preňho pracoval. Problém však bol, že ja som preňho pracovať nechcel. Zahŕňalo to veľmi špinavú robotu. Zabíjanie alebo mlátenie a zastrašovanie Tenebrisčanov, ktorí mu stáli v ceste, hľadanie ľudských "pochúťok" preňho a podobne. Navyše, Jaxar bol niekto úplne náladový, nepríjemný, niekto, kto každému nadával a s kým sa dobre nepracovalo.

,,Uhm...Myslel," pokývnem hlavou na jeho otázku. Ani neviem, odkiaľ sa vo mne odrazu zobrala toľká úprimnosť.

,,Tak to si na omyle. Chlapci...Dajte mu príučku."

Slovo "príručka" mi v tejto chvíli akosi nie a nie ísť do hlavy. Pochopím, až keď ma drsne sotia na zem a ucítim tvrdé, nešetrné rany päsťami a kopance.

_______________________________________

Ahojte 🙂

Zdravím Vás v toto piatkajšie a aspoň u nás sychravé a upršané poobedie 🙂

Nakoľko som už opäť dlhšiu dobu nepublikovala, tak som sa dnes rozhodla publikovať netypicky 2 časti príbehu v jeden deň 🙂

Verím, že sa Vám budú páčiť ❤️