Deadly debts ✅

Lasagne

,,Dobrú chuť," popraje, a ja sa takmer začnem cítiť ako barbar za to, že som sa nenažrane vrhol do jedla skôr, bez toho, aby som počkal, než sa Clio vôbec usadí.

,,Aj tebe."

Jedlo bolo skutočne chutné. Clio ho ale jedla pomaly, s určitou mierou napätia v tvári. Sedela vzpriamene, takmer ako kráľovná. Často mi nazerala do taniera.

,,Je to výborné," pochválim, pretože sa mi celkové jej správanie sa pri jedle nepozdáva. Nezvykla sedieť takto. Bývala uvoľnenejšia.

,,Som rada, že ti chutí."

,,Máš u mňa čokoládu."

,,Na tom teraz nezáleží, Turner," povie potichu, položí príbor na tanier a zopne si ruky pod bradou.

Nechápem.

Niečo sa dialo. Snáď len sa so mnou nechce rozísť. Dúfam, že nie.

Prestanem jesť.

,,Ale veď si ju chcela-"

,,Viem. Otvoriť, rozlomiť, ovoniať, rozkúsať, rozcmúľať, olízať, proste si ju vychutnať. Stále to chcem, ibaže ešte predtým ti musím niečo povedať."

,,O čo ide?"

Zahryzne si do pery. Bolo to čosi vážne, podľa toho, ako sa tvárila. Zhlboka sa nadýchne.

,,Som tehotná," hlesne.

Otvorím ústa. Tak toto som teda nečakal. Na zozname "čo sa deje" sa tehotenstvo nenachádzalo, ale už mi jej predošlé správanie začalo dávať zmysel.

,,Čo???"

Potreboval som to počuť ešte raz. Možno by som v tejto chvíli nezaregistroval, ani keby vedľa mňa spadol meteorit.

,,Som tehotná, Turner. Čakáme spolu dieťatko."

Premýšľal som. Do.. ja som chuj. Vážne som zabudol použiť gumu. Proste som sa na ňu vrhol ako na lasagne a.. zlé prirovnanie. Veľmi zlé. Ale-

Nebolo to o tom, že by som dieťa nechcel. Isteže som chcel mať v budúcnosti dieťa, ibaže až keď si dorobím vysokú. Vedel som si tiež predstaviť, že by matkou bola Clio, v súčasnosti napäto vyčkávajúca na moju reakciu.

Predstavil som si ju - s tehotenským bruškom, šťastnú, po mojom boku. S kočíkom, na rukách s maličkým uzlíčkom radosti. S malým bábätkom, ktoré veselo rozhadzuje rúčkami a smeje sa na mňa. Pozriem sa na jej bruško, na ktorom ešte nie je nič znať, a predstavím si, ako to tam v nej rastie.

(Clio)

Turner sa vymleto pozeral na moje brucho. Ťažko by som mohla vedieť, čo sa mu práve preháňa v hlave.

,,Nuž, aspoň, že sa so mnou nechceš rozísť," Turner konečne prehovorí a usmeje sa.

Zvraštím obočie. ,,Prečo by som to mala chcieť?"

,,No neviem, počas celej večere si vyzerala, akoby si sa pripravovala na pohreb."

,,Ty si si myslel, že sa s tebou chcem rozísť?"

,,Buď to, alebo že si niekoho zavraždila a nevieš, ako mi to povedať."

,,Strašne som sa bála, ako zareaguješ."

,,Je to pre mňa čosi neočakávané, ale v podstate sa teším. My dvaja. Bábätko. Áno, to zvládneme. Bude to fajn. Budem otcom. Wow," mrmle si nahlas popod nos. Nevedela som, či to vraví viac mne, alebo sebe.