Deadly debts ✅

Návšteva

Prikývnem.

,,Je to celé zvláštne, vieš? Mať kamarátov, ktorých ostatní ľudia nevidia," poznamená zamyslene.

,,Vždy som ich mala, a to hneď niekoľko. A občas som ich nevidela ani ja sama, pretože ich existencia bola jedine písmenková, vymyslená mnou. Asi ma pre toto budeš považovať za blázna, Turner, viem. Ale tak to je."

,,Asi by som ťa tak veľmi neľúbil, ak by si bola úplne normálna."

,,Awww, ty si tak sladký..." Pobozkám ho s úsmevom.

,,Clio...Ani neviem, či si uvedomuješ, aká si skvelá žena."

Pokrútim hlavou. ,,Často nie. A určite nie som ani z polovice taká dobrá, ako si ty."

Vezme si moju tvár do dlaní a vtisne mi pusu na čelo. ,,Tak to sa teda veľmi mýliš."

,,Nie."

,,Ale áno."

,,Určite nie," stále namietam.

,,Clio...Nehádajme sa, dobre? I tak vieme, že mám pravdu."

,,S tým sa nezmierim."

,,Prečo?"

,,Pretože rada mám takú pravdu, ktorá je najväčšia a hádky ukončujúca," šibalsky sa naňho usmejem.

,,Ale tentokrát ju nemáš."

,,Nie?" spýtam sa prekvapene. ,,Nezabúdaj, že v tomto tele," ukážem na seba, ,,sa práve ukrýva aj ďalší človiečik. Sme dvaja na jedného, ktorí ťa ľúbia. Takže nemáš pravdu."

,,Musia v "dvaja na jedného" zakaždým zvíťaziť tí dvaja? Lebo podľa mňa to nie je pravidlo."

,,To áno. Ale máme väčšiu šancu na výhru."

Turner náhle posmutnie. Usadí sa do kresla.

,,Stalo sa niečo? Láska...Čo sa deje?" zvážniem.

,,Len tak uvažujem...Že nie všetci majú také šťastie v láske, ako my dvaja. Arcadia, moja sestra...Mala skvelého chalana...No to jej očividne nestačilo. Podvádzala ho a dopočul som sa, že sa rozišli."

,,Chudák chlapec...No ako sa vraví...Podvádzanie dobrého človeka je ako odhodenie diamantu preč a následné vzatie si obyčajného balvanu. Verím, že to, čo nedokázala oceniť ona, respektíve považovala to za nedostačujúce...Bude napokon dobré pre niekoho iného, niekoho, kto bude toho chlapca skutočne, z celého srdca milovať a vážiť si ho."

,,Je to moja sestra, Clio. Vyrastali sme spolu. Napriek všetkým našim hádkam a tomu, že by si občas zaslúžila pohlavok, chcem pre ňu len to najlepšie."

,,To chápem. Jediný súrodenec, ktorého mám, je môj nevlastný brat, prdisatanča Louis. Nemám rada jeho otca...Ale Louis za to vlastne nemôže. A tiež nemôže za to, aká výchova sa mu od neho dostáva. Moja mama si rozhodne zaslúži viac...Problém je, že nejako...Vždy padala do vzťahov s toxickými mužmi," začnem nad nimi uvažovať. ,,Aj ja som mala po svojom boku jeden čas toxického...Takého, čo mi potom po čase ublížil. A teraz neľutujem, že už nie sme spolu. Nechýba mi. Hoci to spočiatku bolelo a chýbal mi...Teraz tomu už tak nie je. Pretože som našla čosi ďaleko lepšie. Niekoho, koho som ani nevedela, ako veľmi vo svojom živote potrebujem, kým som ho nespoznala," usmejem sa na Turnera a vezmem si jeho tvár do dlaní. Pobozkám ho.

,,Tuším, že som si nemohol vybrať lepšiu nastávajúcu ženu a budúcu matku nášho dieťaťa."

,,A ja tuším, že preháňaš. Často mám prehnane sarkastické poznámky...A tak."

,,No čo. Aspoň sa človek s tebou nikdy nenudí."

,,Som na tomto svete dostatočne dlho na to, aby som vedela, že nuda neprináša žiadnu zábavu...A tým činom vlastne ani moju osobnú spokojnosť," usmejem sa.

,,Ja tiež, láska. Ja tiež."

Hodnú chvíľu sa k sebe túlime. Naruší to ale zvonček pri dverách, ktorý ohlasoval, že sa k nám niekto chystal na návštevu.

,,Idem tam, láska," povie Turner a ide otvoriť dvere.

,,Arcadia?" počujem jeho prekvapený hlas z chodby.
_______________________________________

Ahojte 🙂

Kým som sa odhodlala konečne pustiť sa opäť do písania, začalo sa obdobie koronavírusové, ktoré výrazne pozmenili plány a životy mnohým z nás. Niektorí z nás sú nútení ostať v karanténe, niektorí majú tzv. home office, školy sú pozatvárané, zrušili sa rôzne spoločenské podujatia a akcie, pozatvárali rôzne prevádzky, mali by sme na verejnosti nosiť rúška, mať určitý odstup od ľudí a podobne (veď to všetci viete, čo všetko sa nedávno zmenilo vo vašich životoch vplyvom aktuálnej situácie), no a poniektorým z nás už z tej sociálnej izolácie a toho, že sme doma väčšinu času zavretí, začína už aj trošku prepínať.

Ja osobne patrím medzi tých "šťastlivcov" ktorí chodia stále do práce, keďže úrady fungujú normálne, i keď majú určité obmedzenia pre klientov. Nie je to ktoviečo, no podľa mňa je to lepšie, ako byť len doma a sem-tam vyjsť nakúpiť alebo niečo dôležité vybaviť. Tak či tak...Mám teraz trochu viac času, než obvykle, ktorý som sa rozhodla zužitkovať aj tým, že budem písať 🙂 A tu je ďalšia časť Deadly debts 🙂

Ako ste na tom vy? Ako vám vírus ovplyvnil životy?