Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

103.

Tanaris vošla so zdvihnutými kútikmi do kuchyne: „Dobré ráno prajem."
„Aj tebe, Tanaris," jej otec sa obzrel po nej a okamžite sa vyškieral.
Tsume sa otočila v zástere od kuchynskej linky a pozdravila ju, no potemnený pohľad jej tety jej neušiel. Z úvah, čo to mohlo spôsobiť ju vyrušil Ashi, ktorý si bral vnúčika na ruky. Segawa vítal dedka nadšeným výskaním a spoločne sa usadili za kuchynským stolom.

„Sasuke je kde?" Ashi zaujato položil otázku a Tanaris nemohla nezacítiť tú vlnu akéhosi negatívneho pocitu, ktorý smeroval od šporáku.
Chcela vysloviť odpoveď, no pozabudla sa v zízaní na Tsumin chrbát. Stalo sa snáď niečo? Než si uvedomila, koľko času ubehlo, mladá mamička vyhľadala otcove oči a potom, keď znova nasmerovala tie svoje na Tsume, tá už bola otočená k nej. Atmosféra zhustla instantne a mladá Inuzuka nevedela ako z nej.
„Dobré ráno, prajem."

Jeho hlas vždy všetko zachránil.

Prekvapivo ako prvá zareagovala Tsume. Uchiha poďakoval a usadil sa celkom unavene, pretierajúc si tvár. Spánok ho už normálne v túto hodinu neobchádzal, no v posledných minútach ho začal akosi napádať. Akoby znova bdel v noci pri tehotnej Tanaris. V oranžovom sfarbení vlastných viečok sa mu vymarila tmavá spálňa v rybárskom domčeku vo Vírivej. Aké kúzelné to boli časy, i keď boli náročné. Bola krásna, keď bola v druhom stave. Krehká, závislá na ňom. On bol najpotrebnejší, jediný s dovolením chrániť ju. Nikto by sa k nej nemohol priblížiť. Nikomu by to nedovolil.

Cítil, ako zaťal zuby a hrudník mu takmer roztrhlo pri predstave červenovlasého Kazekageho. Srdcové komory práve prepustili cez seba toľko nenávisti, že keby sa na to umieralo, tak by Sasukemu upchala všetky cievy na tele. Ten idiot nevedel, nechcel a ani len netušil. Veď mu ani nezáleží. Ona si nezaslúži niekoho takého, ako je Gaara. Nezaslúži si byť tlačená niekde, kde nechce. On by jej dal lepší domov a život ako on.

„Sasuke..."
„Sasuke, je všetko v poriadku?"

Hlas jej a jej otca sa niesli do jeho uší a on rozlepil oči. Prvý moment sa zdalo všetko namodralé, obzvlášť biele steny, a na to sa farby rozjasnili. Tanaris sa k nemu presunula od druhého konca stola a pohladila ho po chrbte. Všetci prítomný ho pozorovali. Dokonca aj Segawa, ktorý na pohodlných stehnách dedka cítil teraz nepohodlie. Tsume prepadli výčitky a skladajúc zo seba zásteru sa stratila preč. Vybehla po schodoch a za svojím chrbtom nechala detský plač.

„Pôjdem si ľahnúť," rozostretý tón bolo len tak-tak počuť medzi Segawu.
Mužova bledá tvár zrazu vyzerala totálne vyčerpane, bez známky energie či života. Prišlo im, že mu v momente vystúpili kruhy pod očami. Nevenoval Tanaris čo i len pohľad a poprosil, aby ho nebudila aj keď bude spať dlho. Schody boli namáhavé, netypická ťažoba sa mu liala v svaloch. Tiene chodby sa mihali pred ním a vôbec si neuvedomil, ako zastrel závesy v izbe a hodil sa do postele...

Udieraním poobedia sa na dverách veľkej rodiny ozvalo klopanie. Nagaya, najmenej lenivý po výdatnom obede, zbehol otvoriť a uvidel vysokú blondínu, ktorej vlasy boli zakryté čapicou a čiernovlasého vedľa nej s červenými ušami.
„Ahojte," mladý muž im ukázal úsmev a odstúpil z dverí, „poďte dovnútra."
„Nie, nie," Temari ukázala dlaň zabanbušenú v rukavici, „my sme prišli len na rýchlo. Treba zapriať Nový rok."
„Kto je tam?!" do chodby prešiel tlmene hlas Tsume.
„Temari a Shikamararu!"
Než stihla piesočná kunoichi čosi namietnuť, autoritatívna Tsume Inuzuka sa oprela jednou rukou o domove dvere: „No hádam tam nebudete stáť, hybajte do vnútra."
Obaja sa na seba pozreli a rezignovane stisli pery. Začali sa ospravedlňovať, že nechcú otravovať ani zdržovať a ešte k tomu keď sú neohlásení. Nemusím vravieť, že za také reči ich Tsume zdrbala a už sedeli na gauči s celou rodinou a pred nimi stáli horúce čaje a koláče. Všetci si povymieňali priacie novoročné zdvorilosti a konverzácia šla v plnom prúde. Od darčekov ku koláčom, od koláčov ku tohto ročnej výzdobe v Konohe, od výzdoby k Novému roku. Temari sa nemohla vynadívať na Segawu. Dlho to nevydržala a už číčíkala svojho tretieho synovca. Bol dosť podobný Gaarovi, keď bol bábätko až na mohutné červené tesáky na jeho lícach. Oceánovými očkami celkom obozretne skúmal nejakú ženu, čo ho drží.