Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

15.

Za sestričkou, ktorá bola s ňou v jedálni sa zavreli dvere a ona sa rozhliadla po miestnosti. Zbadala rysa ako spí na zemi pri posteli. Ten musel cítiť jej pohľad, lebo sa prebudil. Vyzeral celkom unavene po takej dlhej ceste. Rys zavrčal.
„Ani ja tu nechcem byť. Nemám rada nemocnice. Ty, ty...ehm," bolo jej blbé hovoriť mu stále ty.
„Mala by som ti dať meno," poznamenala s úškrnom a v jeho očiach prebehli iskry, „hm...stretli sme sa v lese, tááák čo trebárs Morimaru?!"
On nadšene vyskočil na nohy a začal behať po izbe. Tanaris sa rozosmiala: „Dobre teda...tak Morimaru. Ideš si ešte pospať?"
Morimaru sa vyvalil na podlahu a zaspal. Tanaris naň chvíľku hľadela a potom aj ona zaspala, no nie nadlho. Zobudila sa a hodiny ukazovali krátko pred trištvrte na desať. Snažila sa zaspať, no nedalo sa jej.

Vstala z postele, potichu sa prikradla k oknu, otvorila ho a vykukla sa von. Jej izba bola na druhom poschodí. Pousmiala sa.
'Ja som sa musela zblázniť,' pomyslela si a vyskočila von oknom.
Doskočenie na nočnú ulicu bolo tiché, no bolestivé. Tanaris zalapala po dychu a rýchlo vykročila smerom ku Gaarovmu domu tak, aby ju nikto nevidel.

Zaklopala mu na dvere. Keď sa v nich Gaara zjavil, ostal prekvapený a hneď chcel začať namietať, ale Tanaris mu zakryla ústa rukou, pohnala ho dovnútra a nohou zavrela dvere.
„Tanaris čo tu robíš? Máš byť v nemocnici," zamračil sa.
„Nie je mi tam dobre," pokrčila ramenami.
Gaara pokrútil hlavou a otvoril domové dvere. „Vráť sa naspäť..."
Tanaris sa zatvárila váhavo, no potom sa otočila a odkráčala do obývačky. Zlostne zabuchol dvere a vybehol za ňou: „Nerozumela si mi, či čo?"
„Čo je s tebou?"
„Nič, ale keď ťa ráno nenájdu na izbe budeš mať problém...to je celé. Síce by som sa s tebou rád porozprával," zamyslene si preplietal prsty.
„No veď tak ráno sa vrátim naspäť," prerušila ho, dvihnúc potmehúdsky obočie.
„Do čerta Tanaris...s*rieš ma!!!" zakričal, „nemôžeš tu byť so mnou celú noc!"
Inuzuka zostala vyvalená z jeho správania, najprv jej pripadalo, že chce, aby u neho bola, no vzápätí reagoval úplne inak. Choval sa ako schizofrenik. Navyše on nikdy nenadával. Nikdy..bolo to u neho nenormálne. Nestihla ani moc o tomto pouvažovať a Gaarovi prišlo zle. Dostal závrat a stratil rovnováhu. Keby ho Tanaris nezachytila, udrel by si hlavu o stenu.

„Gaara," so strachom a námahou vyslovila Tanaris jeho meno.
Sama nebola na tom dobre, vždy keď sa namáhala tak cítila bolesti. Pomohla mu na gauč, kde si ľahol.
Mal toho v poslednej dobe priveľa. Neprichádzajúci dážď, trápila ho Tanaris s Nejim a to najhoršie - návšteva Akatsuki. Ešte stále nebol úplne fit po tom, čo ho babička Chiyo zachránila.
Kunoichi odkráčala do kuchyne, kde zobrala malý uteráčik. Namočila ho do vody a vykrútala. Vrátila sa naspäť do obývačky, prisadla si k ležiacemu Gaarovi na gauč a uterák mu prikladala na horúce čelo.

„Mal by si si oddýchnuť pár dní aj od práce. Nie, ty musíš!"
Položila naňho ruku a začala ho liečiť. Gaara mlčal a pozeral do stropu.
„Odpusť mi moje správanie Tanaris," povedal šeptom a zatvoril oči, „naozaj ma to mrzí."
Od jeho čela ruka smerovala na opačnú časť jeho tváre. Tanaris jemne pritisla ukazovák na Gaarove pery, potom ho pohladkala po vlasoch a po líci. Vyliala sa do neho ešte väčšia horúčava. Vždy keď sa ho dotýkala, celé jeho vnútro kričalo od túžby po tom byť s ňou. Krásny a súčasne znervózňujúci pocit mu pokazila únava. Začalo sa mu driemať, privrel oči a oddychoval. Jeho spoločníčka ho hladkala po vlasoch. Po dlhej dobe rozplývania sa nad jemnosťou jeho vlasov si uvedomila, že niečo nie je v poriadku.
Tanaris pokrčila obočie a nechápavo vykúlila oči: „Gaara...on spí?! Ale to nie je možné..."
Šeptom uvažovala do ticha miestnosti a snažila sa pochopiť situáciu. Štuchla ho prstom do rebier a skoro praskla. Nevedela pri tomto fakte, čo to sebou.

Bezducho sa postavila a zo spálne vzala prikrývku a vankúš. Počas cesty si spomenula na Gaarove slová o tom potom, Tanaris a zvedavo sa usmiala.
S najväčšou tichosťou sa vrátila do izby a starostlivo mu dvihla hlavu, dala pod ňu vankúš a prikryla ho. Chvíľku nad ním stála, nahla sa k nemu a položila svoje čelo na to jeho.
„Nech už to bolo akokoľvek som neopísateľne šťastná, že žiješ," čo najpotichšie šepla.