Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

89.

„Ale no tak!" zvýšila hlas Tanaris, „prestaň!"
Prevaľujúc očami prebehla po bratoch za stolom a nabrala mrkvovú presnidávku na umelohmotnú lyžičku. Malý ju vzal do úst. Polovicu prehltol a polovicu vypľul pred seba. Škaredo zazrel na mamu, krčiac čelo.
„Bože..." vydýchol Nagaya potichu.
V hlase mal pobavenie, ale zároveň strach zo svojej sestry: „Prepáč Tanaris, ale vyzeráte teraz úplne rovnako."
Yochi potlačil uchechnutie, prikrývajúc si ústa. Žena otrávene pozrela na detskú sedačku na jedenie, celú komplet oranžovú. Segawovi, ktorého delili približne dva týždne do pol roka sa zhustili tmavočervené vlásky s nádychom gaštanu a oči sa mu ešte viac nasýtili oceánovou farbou. Nimi stále nepekne skúmal svoju mamu. Capol dlaňou po mrkvovej dobrote a tá sa rozprskla snáď všade.
„Segawa!" Tanaris sa postavila a on začal rezignovane pofňukávať, „čo je v poslednej dobe s tebou? Však mrkvičku máš rád."
Vytiahla ho zo sedačky a na to sa stvorenie ešte viac rozčertilo. Bol nevyspaný a hladný. I keď obľúbené jedlo dostával rovno do pusy, nechutilo mu. Bol nervózny a tak ako každý večer i tento reval ako život.

Inuzuka zúfala stála pri postieľke a hojdala ho na rukách. Nebola o nič lepšie na tom, ako jej syn. Dlhé minúty to boli, než zaspal. A aj to musela pod neho dať Sasukeho mikinu, do ktorej úplne zakvačil malé ruky. Tanaris sa zviezla na zem pri posteli a tvár si založila do dlaní.

Neukázal sa niekoľko dní. Mal nejakú misiu, no od Naruta vedela, že už je to tri dni, čo sa vrátil. S malým to bola katastrofa. Vyrevoval každý Boží večer za prítomnosťou Uchihu. Chýbal mu „otec." Veď predsa bol s nimi dennodenne a z ničoho nič je preč. Sasukeho deficit ju akosi psychicky vyčerpával. Dni sa zdali šeredné, sychravé a bez života. Počasie tomu tiež nasvedčovalo. Svojou vôňou už aj stihlo deklarovať blízky príchod snehu. Len tichý vietor ťukajúci do jej okien dával okúsiť realitu. Ponorená v myšlienkach na neho nasávala energiu z ich spoločných chvíľ.

„Tanaris..."
Drobné svetlo z chodby naplnilo jej izbu a ona dvihla tvár. Hrudník sa jej otriasol pod zvláštnym pocitom. Zas tá realita...
„Áno, Nagaya?"
Potichu podišiel do miestnosti a dvere nechal pootvorené, aby na seba videli.
„Si v poriadku?" sadol si vedľa nej, opierajúc sa o posteľ, „vyzeráš posledné dni unavene."
„Neviem. Skôr nie som, ako som."
„Smiem vedieť?"
Až teraz na neho otočila hlavu: „Čo?"
Ostal trocha zarazený jej otázkou. Skôr čakal odpoveď: „No vieš...čo sa deje, keď si taká zničená."
„Čo ja...hlavne Segawa je mimo."
„Hm," popravil sa celý nesvoj, „chceme ti pomôcť."
„Chceme?"
Dvere sa znova pootvorili a objavil sa v nich Yochi. Brat mu prikývol a uložil si zadok tak, aby tvorili vrcholy trojuholníka. Ich sestra na moment zaťala päste.
„Čo tu kujete za zlobu?"
„Sestra," ozval sa Yochi šeptom, lebo v miestnosti spal jeho synovec, „máme o teba starosť."
„A nie len o teba," Nagaya zahliadol na Segawu v postieľke, „je všetko v poriadku?"
Tanaris mlčala. Nebola schopná vydolovať zo seba ani slova. Myšlienky, pocity jej behali jeden za druhým v mysli. Miešali sa, separovali sa, zlučovali sa, bojovali medzi sebou. Jej bratia ju nechali, nech tento zápas vedie sama so sebou, pokiaľ sa nedostaví spätná odozva. Po nevedno akej dlhej dobe si hnedovláska s vlasmi až po zadok zakryla ústa a na líca sa jej predral plač. Predklonila sa, vzlykajúc a to už ju ratoval Nagaya, objímajúc ju.

„Sestrička," šepol jej do ucha, „to bude dobré...len nám povedz, čo sa deje a my ti skúsime pomôcť."
Bezmocne vrtela hlavou: „Nie, to nejde."
„Tanaris, prosím...trápi nás vidieť ťa takúto," Yochi sa prisunul a pohladil ju, „nie si ty ani Segawa vážne chorí, že nie?"
„Nie," zakňučala a potom pozrela zemnému bratovi do očí, ktorého rysy sa nejak uvoľnili.
„A na hlavu si?" zacukal mu úsmev.
„Yochi!" plač jej na chvíľu prešiel do smiechu, čo odľahčilo situáciu.
Poutierala si slzy a odsunula sa tak, aby videla na oboch bratov.
„Proste..." potiahla nosom a premýšľala nad správnymi slovami.
Zase nastalo obdobie ticha. Netrvalo však tak dlho, ako sa predpokladalo. Naraz prudko dvihla hlavu a vo výraze mala úsmev a zároveň rozpaky: „Proste som úplne v prdeli."
„No to sme si všimli," bratia si trocha pobavene vymenili pohľady.
„Ale nie," sklonila hlavu, „veci sa strašne, ale strašne skomplikovali."
Nagaya si naoko odkašlal: „Sasuke, však?"
Bolestne prikývla.
„Tak, čo sa medzi vami stalo?"
„Niečo."
„Uf," Yochi si pretrel tvár, „to nie je moc dobré."
„Vôbec."
„Tanaris," opäť prehovoril vodný brat, „prepáč, že tak detailne...ale čo všetko?"
„Kriste," Inuzuka prehodila oči dohora a poutierala si témou spotenú tvár, „no..."
„Takže," Yochi dvihol obočie, „máte k sebe tak blízko, že ste mali fyzický kontakt? Možno preto sa Sasuke teraz straní."
Nervózno-zamyslene si kusla do pery. Napadlo ju to, no nechcela sa tým zapodievať. Nechcela sa zapodievať myšlienkou, že by o neho prišla.
„Chalani," vysekala zo seba ťažko a lícami jej ušiel potôčik, „ja...som..."
„Počúvame..."
„Ja som...zmätená! Nechcem to riešiť!" z ničoho nič vystrelila na nohy a už jej v miestnosti nebolo.