Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

90.

Prítmie v známom bare pôsobilo ukľudňujúco. Kožené sedačky dodávali veľkej miestnosti plnej ľudí luxusný nádych. Bolo narvané. Čašníci behali tam a späť s plnými tácňami. Žena si bezmyšlienkovite obzerala okolie. Hlavu nemala prázdnu tak, ako výraz. Čo je so Sasukem? Jeho hlboké oči a tmavé vlasy mala pred očami namiesto skupinky jouninov popíjajúcich čaj. Prečo sa neukázal? I keď tomu neverila, mala v tom skutočne prsty Sakura? Alebo sa chystal za ňou, ale ona ho prepadla? Než jej hlavou prešla ďalšia otázka, vyrušila ju jedna z jej spoločníčok. Hlasno srkala mliečny kokteil slamkou a robila tým celkom rámus.


Oči premiestnila na Hinatu, ktorá so sklonenou hlavou sledovala veľkými levanduľovými bodmi.
„Tanaris," Tenten jej zamávala pred tvárou, „si tu s nami?"
„Á-áno, prepáč," hodila kyslý úsmev a postrehla, že pozornosť jej venujú aj ostatné.
Hinata s bielou slamkou u úst, Ino zapretá hrudníkom a rukami o stôl a Sakura miešajúca kávu.
„Veď ju nechaj," ozvala sa Hyuuga, „ty si teraz prvýkrát vonku bez malého, však?"
Inuzuka pokrčila nos: „Hej. Je to divné..."
„Divné?" vyhŕkla Sakura s akýmsi zvláštnym začudovaným podtónom, „práveže by si si mala užívať."
„No..." odhmkla si Tanaris, netušila čo jej na to povedať.
Mala pravdu. Od Segawovho narodenia bola stále s ním. Neustále. Obrátilo jej to život úplne naruby. Dieťa nedá odpočinúť. Aj napriek tomu sa jej hrudník skrúcal nedobrým pocitom.
„Hm...čo ja viem," ozvala sa Ino a trhla hlavou, aby si popravila ofinu, „dennodenne si s dieťaťom a zrazu si preč. Musí jej chýbať."
Tanaris sa Inuzukovské znaky dvihli pod úsmevom: „Chýba mi."
„S kým je teraz malý?" Hinata si pošúchala stehná a pozorne načúvala.
„So Sasukem," povedala tak...jednoducho.
Ostatným to však tak neznelo. Každý ho videl inak. Každý o ňom zmýšľal inak.
„Páni," Tenten jej ukázala biely rad zubov, „v živote by som nepovedala, že bude taký...no taký!"
Tanaris zasnene pozerala do malého plamienku sviečky: „To ani ja nie."

Sakura sa pomrvila, až jej skoro uniklo zahmkanie. Nepáčilo sa jej, akými očami sa Tanaris pozerá. Ako rozpráva. Ako si je istá tým, že pozná Sasukeho. Opäť sa napravila v sedačke: „A práve, prečo nie...však, Sasuke veľa krát hovoril o tom, že by chcel dieťa."
Pri stole ostalo hrobové ticho. Všetky Konožanky na seba pozerali a ani jedna, ani druhá a ani ďalšia nevedeli, čo si o tejto jej poznámke mali myslieť. Len Tanaris sa prehnali pochybnosti: „Prepáč, tak o tomto nič neviem."
„Presne," chytila jej stranu jej najlepšia kamarátka, „akosi moc o tom vieš."
„Tak," mykla ramenom náramne ľahostajne, „však sme to plánovali."

Keby bola Inuzuka práve pila, určite by jej zabehlo. Tentenina dlaň na stehne ju trocha donútila nehodiť moc intenzívnu reakciu. Vypúlené oči aspoň trocha zakamuflovala, no bunky v jej tele sa roztriasli. A o to viac začali besniť, keď videli Sakurin spokojný výraz. Samoľúbo sa usmievala a pozorovala priestor pred sebou so založenými rukami u hrude. Naraz si Tanaris pripadala, že akoby dôvod jej existencie bolo naštvať ju.

„Tak a si si istá, že Sasuke bude chcieť teraz, čo sa vrátil?" Ino pochybovačne dvihla obočie, čo jej bolo vidieť spoza hustých vlasov.
„Počkať," zastavila ju Hinata, „čo ste to vôbec plánovali?"
„Bože, Hyuuga," zasmiala sa blondínka, „ty odkedy si s Narutom nevnímaš okolie."
„Prepáč, Ino," zapýrila sa.
„Po tých rokoch už by si sa to mohla naučiť," s privretými očami na ňu pozrela Haruno, „no...aby som to skrátila tak, Sasuke chce znovu založiť jeho klan, ale nepodarilo sa, zatiaľ."
„Neporadilo?" vyjachtala zo seba Inuzuka, ktorej sa slová a dych sa zasekávali.
„Pokúšali sme sa," vyhlásila a sršala takou sebavedomosťou, že Ino nad ňu krčila obočie a Tenten krútila hlavou, „nevyšlo a teraz sa nedalo, lebo však bol s tebou."
„Ah-a..."
Otázka, ktorú predtým Tanaris položila nebola pochopená úplne správne. V podstate to bolo skôr vyjadrenie šoku.