Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

74.

„Kankurou, miluješ ma?"
„Nemám rád, keď sa pýtaš hlúposti," povzdychol si a vlhkú utierku položil na stôl.
„Pretože..." zmĺkla a oči posadila ešte viac do podlahy.
„Áno," venoval jej dôrazný pohľad a pokračoval v upratovaní.
Zamrmlala si popod nos, tak že ju ani nepočul: „Ale ty tak...nevyzeráš moc v poslednej dobe."
Odmlčala sa a dvíhajúc zrak, zapípala: „Nič mi teraz nehovoríš..."
„A čo by som ako mal?" reagoval prudšie než chcel.
„Nó, vieš," požmolila si prsty medzi sebou, „sa len pýtam, že či-"
Kankurou nastražoval uši ako to šlo, ale stále nič. Najpodstatnejšia časť vety ostala zabudnutá.
„Počúvaj ma, Naku," jej manžel si už nedával servítku pred ústa, „mám iné veci na práci ako dohadovať sa tu o blbostiach. Je tu bordel, neprali sme tri dni. Arayaemu musíme obliekať Shinkiho veci. Takže...prepáč, nemám čas."


Prešvihol sa okolo nej a bral sa do kúpeľne. Veci hádzal s jedom do bubna. Len nešťastne pozrel, že nie je aviváž. Rezignovane si vzdychol a hľadal po dome svoju ženu. Našiel ju uplakanú v spálni. Mokré fialové oči tisla do vankúša a kolená tískala k sebe ako len dokázala. Kankurou znova a opäť sklonil hlavu, držiac kľučku.

„Treba kúpiť aviváž."
Čakal...
„Tým som ti chcel naznačiť, že máš ísť kúpiť."
„Nemôžem ísť takto."
„Naku, inak nevyperiem. Malý potrebuje niečím mäkčenú vodu, takže sa postav a choď. Aspoň budeš po dvoch týždňoch konečne vonku," znechutene sa dal na odchod, pripraviť práčku.

Ani po niekoľkých minútach sa Naku neobjavila v kuchyni, kam sa Kankurou vrátil robiť poriadok. Bolo mu horko, pot mu stekal cícerkom po chrbte a čele. Nedostatok spánku mu vešal na viečka tonové závažia a nepravidelný príjem potravy hral v jeho žalúdku ódu. Chcel sprchu, jedlo a spánok. Len sotva sa toho mohol dočkať. Po takmer hodine naštvane doumýval posledné riady, kedy plný negatívnych pocitov vydupal cestu do izby, kde sedela na posteli.

„Mám ťa na kolenách prosiť?" zlosť, ktorú normálne v povahe až tak nemá, sa ani trocha nesnažil skrývať.
Mlčky na neho pozrela a on spotrebovával posledné zvyšky sebakontroly.
„Nie."
„Tak poď," odstúpil z dverí a dlaňou naznačil, kde má východ, „prečo toto robíš? To je to tak ťažké?! Blbá aviváž?"
Medzi modré vlasy sledovala jeho divokú mimiku a potom zabrodila tvár do vankúša: „Ak je taká blbá, prečo po ňu nejdeš sám?"
„Som unavený z práce, nespím poriadne, nerobím nič, pri čom by som si mohol oddýchnuť!" značne výšil hlas, „takže ja mám u riti všetko! Idem spať."
Hneď na to sa ozval plač ich syna.
„Malého si zobudil," škaredo strelila a začala sa stavať na nohy.
„Áno?" ukazujúc na seba prstom, dvihol obočie, „tak si choď za ním."
Vychádzali spolu z miestnosti, no každý zabočil iným smerom. Ešte predtým než sa rozdelili jej pohrozil, že nech si ho nepraje, ak nepôjde do obchodu. Kankurou zapadol na gauč do obývačky a ponoril sa po niekoľkých dňoch do dlhého hlbokého spánku.

„Dýchaj..."
Žena prikývla a stískala mu dlaň. Druhou jej tlačil na rameno, okolo ktorého plápolala chakra. Sálala do jej tela, no nejak viditeľne to necítila. Tanaris privrela opuchnuté oči. Líca sa jej skrčili bolesťou a ona hlasno zastonala. Očné bielka mala suché a štípali ju, telom jej cez svaly prechádzal tlak a cez kosti pálčivá bolesť.
„Tanaris, dýchaj zhlboka," tichý hlas jej udrel do uší a jemu do očí čierne stopy po jej tele, „pozri sa na mňa."
„Nevládzem," zafňukala a horúca tekutina jej vytiekla na ešte horúcejšie líca, „Sasuke, ja nevládzem už."
„Musíš...sa vzchopiť," prehovoril a daroval jej pohľad cez čiernu ofinu.
Pokrútila nesúhlasne hlavou a dlaňou si objala dieťa v bruchu: „Nie, nie...ja nevydržím tie dva týždne!!!"
Jej krik utíchol a Sasuke ju sledoval. Potichu ho prosíkala o pomoc. So zvrašteným obočím prehltol a dvihol jej bradu. Nijak nereagovala, keď sa mu zablysol sharingan v oku. Stuhla a jej pohľad bol namierený do hĺbky jeho očí už sfarbených na tmavo...