Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

84.

„...dúfam, že stihneš prísť načas," Gaara si napravil klobúk kage.
„Neboj sa, dlho sa túlať nebudem. Nenechám robenie štedrej večere len na teba," Fuu sa usmievala od ucha k uchu, „som vďačná, že môžem mať v tvojej dedine útočisko."
„Kedysi si ma pomohla zachrániť, som ti dlžníkom. Kedykoľvek, Fuu."

Zakláňajúc hlavu si poobzerala mohutné piesočné brány. Bude jej to tu veľmi chýbať. Nejak jej Suna veľmi zarezonovala. Ešte sa jej zo žiadneho miesta tak zle neodchádzalo, ako odtiaľto i keď vedela, že sa za krátku dobu vráti. Pohyb pred ňou ju vytrhol z myšlienok. Gaara si zložil klobúk a tak mohla uzrieť jeho bledé oči, krvavé vejúce vlasy a pootvorené pery.

„Ňo a keď budem prichádzať, maj nachystanú fľašku!" vyhlásila a vymenili si pobavené výrazy.
Kazekage pohol pravým chodidlom dopredu v malej neistote. Cítil, že podanie rúk je málo pre to, aby jej povedal zbohom. Skrehnutý úsmev doplnilo nevinne zvraštené obočie na tmavej tvári jinchuuriky a na to ho polapila okolo krku. Uvoľnene vyhnal kyslík z pľúc a zavrel oči: „Šťastnú cestu, Fuu..."
„Ďakujem, Gaara," zamumlala do bielej látky a odtiahla sa. Stisla pery v akom si zvláštnom pocite a s mávaním sa pohla smerom od neho. Kroky jej mierili do Riečnej krajiny.

Kazekage stál na púšti, dokým bol schopný jej postavu v diaľke vidieť. Potom si nasadil ochranu na hlavu, mieriac ku domu svojho brata. Pomaly prešľapoval a chodidlá vytvárajúce stopy po ňom, mu nejakým spôsobom pripomínali, že jej prítomnosť zmizla. Bezducho zaklopal na dvere domu Kankurovcov a s prázdnym ahoj sa nechal pozvať dovnútra.

„Dáš si kávu alebo čaj?" Naku spojila ruky pred lonom, očakávajúc odpoveď.
„Ja...prepáč," potriasol makovicou, „čo si hovorila?"
„Káva? Čaj?"
„Biely?"
„Čierny."
„Tak, poprosím kávu."
„Okej," dala sa na odchod a už z kuchyne počul zvuk položenia keramiky a vodovodného kohútika.
Gaara sa posadil na gauč a nemal poňatia, koľko času mohlo ubehnúť, lebo z ničoho nič sa zjavila pred ním a pokladala na tmavé drevo čiernu šálku spolu s hnedým cukrom.
„Ďakujem. Kankurou, už je pripravený?" jeho ladné bledé prsty obmotali teplo a nos naplnila aróma.
„Už je, len prebaľuje malých," zagestikulovala rukou a prehla sa v chrbte, aby videla na hodiny v kuchyni, „však ešte máte čas do zasadnutia.
Prisadla si k nemu na gauč: „Fuu už odišla?"
„Áno."
„Bola sa včera večer rozlúčiť. Dala som jej pár mesačných koláčov," povedala obyčajne, no periférne bádala po jeho reakci.
Bola akási neurčitá, čo v jeho prípade bolo dosť normálne. Náznak akejsi skleslosti jej však neušiel a aj to, že ju absolútne nevníma. Prevrátila očami a postavila sa, až s jej švagrom myklo.

Modrovláska vybehla schody a nazrela do kúpeľne. Kankurou čosi stváral pri vani. Na špičkách docupitala k nemu zvedavo naťahujúc krk. Ani sa nestihla spýtať, prečo kúpe Arayeho a už zabehnutý ocko sa posťažoval, že obsah plienky bol riedkejší, než očakával. Údajne mu nezostávalo nič iné, než riešiť komplikáciu cez sprchu. Naku sa na ňom zarehotala a vzala Shinkiho z postieľky do ohrádky s hračkami v obývačke. Chvalabohu mu horúčky po troch dňoch prešli.

„Čau. Aj dnes budeš na mňa protivný?" ozvalo sa zo schodov a po jeho hlase sa rozliehali len dupoty.
„Odpusť si pripomienky," strelil po ňom svižne a nepokojne si upil z voňavej tekutiny.
„Bacha na to, brácho!" jeho paža vyštartovala na neho s vystretým ukazovákom, „môj hrnček, tak sa aspoň pekne chovaj!"
„Vy dvaja, čo znova prudíte?" spýtala sa Naku a zamračene pozerala na oboch.
„Ja som v pohode, ale Gaara je furt akýsi divný," zadok zložil vedľa toho jej a venoval manželke bozk do vlasov.

Gaara si radšej v duchu odfrkol a ústa zaplnil kávou, než by niečo povedal. Nikto mu nerozumel. Nikto ho nechápal. Jediný človek, z ktorého nemal ponorku, bola Fuu a tá bola odnes preč. Nadával si prečo si dal kávu. Mohol predsa zaspať a zobudiť sa, až keď príde. A to ešte nebola v jeho kancelárií čmuchať Temari. Tá bude robiť bordel, keď zistí, kto k nemu na sviatky zavíta. Kazekage na hladine povzbujúceho nápoja sa na seba škaredil a priam až cítim tie kilá negativizmu. Oťarchávali ho zo všetkých strán, lebo z každej šlo niečo. Rodina. A tá rodina. Práca, nedostatok odpočinku a už začínajúci deficit jeho opornej steny.

„Proste len nemám náladu v poslednej dobe," zavrčal a to sa ešte vždy krotil.
„To si aj pri Fuu bol taký?" nadhodila s úsmevom Naku, v snahe posrandovať.
Nevyšlo. Jej manžel však nespracoval jej cieľ správne a dodal dosť nepríjemne: „Mňa by nebavilo sa s tebou takto baviť. Vlastne ma to ani nebaví."
Mladý muž prudko dvihol hlavu a nepekne si oboch premeriaval. Svetlé a výrazné dúhovky preskakovali z jedného na druhého, až sa Naku trocha vcucla do matracu bordového gauču. Gaarovi sa hnev rozlial po tele.