Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

63.

„Neprišlo vám nikdy divné, že ste sa narodili až štyria?"

Súrodenci si vymenili pohľady a nechápavo pozreli na neho. Len Nagaya prehovoril: „Nie je to moc bežné, ale môže sa to stať."
Orochimaru sa pousmial. Evidentne zlá odpoveď. Tanaris si zložila hlavu do dlaní a premýšľala, či to vôbec chce počuť. Nemala však na výber: „Celkom dlho po vašom narodení som to nevedel. Ale pravým dôvodom, prečo ste sa narodili naraz štyria som...ja!" na konci rozložil rukami a milo sa usmial.
Tanaris keby nebola kľačala pri Segawovi, tak by sa zosypala na zem, no jej bratom to zase prišla ako blbosť.
„Kecáš! Tomu neverím," zvreskol po ňom rozčúlene Yochi, „sr*čky!"
Segawa by mu tiež bol nadal, no cítil ako na jeho telo doliehajú bolesti a slabosť.
„Ako by si za to mohol ty?" Nagaya znel miernejšie.
„Vašej matke som kedysi dal prekliatu pečať štyroch živlov. Pečať obsahovala nielen moju chakru, ale aj chakru štyroch ninjov s kekkei genkai s akým ste sa narodili vy."
„To nie je možné..." tento krát mladá Inuzuka zvesila hlavu.
„Kayo až moc jednoducho prežila prijatie, avšak jej telo na pečať nezareagovalo. Defekt prišiel až v podobe vás. Keď som počítal, musela byť počas prijímania pečate už tehotná. Zrejme preto sa prejavila až na jej deťoch. Niekde som proste musel urobiť chybu," na chvíľu sa zamyslel a potom pokračoval, „keď som sa dopočul, že sa v Konohe narodili štvorčatá, musel vedieť, koho deti to sú. Neprišlo mi to ako náhoda."
Odmlčal sa zase až napokon sa biele pery roztiahli do úsmevu, „No a boli ste to vy."
„Štyri prímesi, štyri deti..." Nagaya to chápal i keď nechcel.
„Značne si telo vašej matky našlo spôsob, ako ich vypudiť zo seba. Vďaka tomu jej prijatie prežila. Nechápem prečo sa to stalo, ale stalo sa. Takže...vlastne by ste mohli byť vďační. Spravil som vás zaujímavejšími a silnejšími."
„TY NETVOR!!!" zvreskla po ňom Tanaris a hodila jeho smerom kunai, „NEVERÍM TI ANI SLOVO!!!"
Orochimaru ho pokojne chytil do prstov a úškrn mu neschádzal z tváre. Rozkričala sa po ňom, i keď v útrobách duše vedela, že neklame.

Vždy cítila, že ona a jej bývali sensei mali medzi sebou zvláštne puto. Popravde, mala ho za učiteľa, ktorý ju trénoval, za ochrancu, ktorú na ňu nenechal dopustiť a za otca, ktorý ju vychovával. Do srdca sa jej vmiesili všelijaké pocity. Človek ak sa tak dalo nazvať, nikdy nepoznal rodičov a už ako dieťaťa sa ho ľudia báli, trpel. Musel, pretože dokázal mať pre ňu pochopenia. Ale to všetko bola manipulácia?

„Ste vlastne i moje deti," dvihol zrak od kunaia a poprezeral si ich, „i keď sú vašimi rodičmi Kayo a Ashi, v každom z vás je kúsok mňa."
„Je mi na zvracanie," pípol Segawa a otočil sa na bok, ako keby sa to z neho už malo liať.
„Ako to, že sme o maminej pečati nikdy nevedeli?" Yochi skoro so slzami v očiach pozrel na ostatných, „veď už sme boli dosť starí na to, aby nám to otec povedal."
„To už nie je môj problém," hadí ninja odvrátil zrak niekde preč, avšak chvíľu na to prebodol ním svoju bývalú žiačku, „Tanaris, my sa ešte stretneme."
„Tak to dúfam, že dovtedy skapeš!" vyštekla po ňom a už len videla ako sa Orochimaru ponára do zeme a zdrhá.

Posledné zvyšky jeho prítomnosti sa rozplynuli a štvorica ostala ticho stáť. Počuť bolo len šumenie vetra, občasné výbuchy niekde v diaľke. Ani jeden z nich nebol schopní prehovoriť. Yochi a Nagaya vzali uboleného Segawu okolo ramien a rozhodli sa v tichosti ísť do medického táboru. Tanaris vyvolala Morimara, aby šiel za Sakurou a priviedol ju na miesto kam smerovali. Nikto ich rysiemu priateľovi nevysvetlil, čo sa deje. Ani jeden z nich nemal chuť hovoriť. Yochi s Nagayom verili, že ak Haruno bude u neho, všetko dobre dopadne. Tanaris však vedela, že tomu tak nebude a len s plačom bežala za nimi. Slzy jej zmáčali zaprášené líca a znemožňovali poriadne výhľad pod jej nohy. Po niekoľkých minútach došli k medikom, ktorý už vzali Segawu a začali mu znižovať horúčku obkladmi. Čakali na Sakuru kým slnko nezišlo k horám...