Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

100.

 „Chcem ťa..."
Zátylok jej pevnejšie stisol v snahe kompenzovať zviera, ktoré v ňom prebúdzala. Akoby svet naokolo sa zrazu začiernil a neexistoval iný priestor v ňom ako ona. Ruky jej prechádzali po jeho chrbte a zomkli sa, keď spojil ich pery. Po toľkých hodinách, čo od rána vstali a jeden druhého sa nedotkli, aby ich nevidelo okolie, bol tento moment ako kus slnka v chladnom, upršanom dni. Tanaris až z toho ušiel medzi bozk drobný smiech. Na to sa Sasuke odtiahol a napravil jej ofinu s náznakom akéhosi úškrnu. Zvuk z obývačky Hyuugovcov jej pripomenul, že by sa dlho nemala zdržať a tak sa s úsmevom od ucha k uchu, pohla dole schodmi. Uchiha učinil taktiež, ale do opačného smeru. Hneď ako sa tam Inuzuka objavila, malý Segawa sa okamžite pýtal k mame a obaja sa spokojne usadili na gauči.

„Tanaris," pousmial sa na ňu Hiashi Hyuuga, „dúfam, že predtým než sa ubereš do Suny, prídeš sa rozlúčiť.
Mysľou jej prebehlo niečo na štýl Suna, o môj bože.
„Samozrejme, že áno," prekryla svoje myšlienky dvihnutými kútikmi, „myslím, že si budem musieť spraviť rozlúčkovú túru."
Prítomní sa zasmiali a naďalej pozorovali dialóg Hyuugu a Inuzuky: „Kedy máš približne na pláne vrátiť sa do Suny?"

Nálada v obývačke vážila teraz tisíc ton, bledší nábytok naberal výsmešnú farbu a steny jej klaustrofobicky stláčali svedomie. Zaklipkala očami, aby vytriasla vidiny morálky a čo najprirodzenejšie sa snažila prehovoriť: „Čoskoro...teraz po Vianociach."
Trocha nesústredene cukala očami po osobách a videla karhavé, prekvapené a pohoršené výrazy. Avšak skutočnosť bola taká, že rodina sa tvárila normálne a Hiashi chápavo pokýval spolu s jeho ženou. Tanaris sa usmievala, no bola si vedomá, že Inuzukovci sediaci tam s ňou...videli až moc dobre. Vôbec jej to neveria. Ani sa popravde necítila, že by jej tvár bola presvedčivá a plná nadšenia, že čoskoro uvidí spaľujúcu púšť.

„Rád by som sa šiel pozrieť do Suny," nahodil Nagaya a pozrel na svoju mladučkú manželku, „bola si tam niekedy?"
Tanaris si uvedomila, že klesla viac do gauču, keď sa pozornosť trocha obrátila na jej brata. Yuki z púšte a horúčavy tri krát nadšená nebola, ale zrejme z Nagayových očí vyčítala pointu ich dialógu. Konverzácia sa trocha obrátila na dovolenkovanie v Sune. Je to taká...dá sa povedať letná destinácia bez vody, i keď niekomu a síce väčšine ľudí príde proste fádna. Opäť vzduch zaplnila slabšia vrava zoskupenia ninjov a kým došiel Sasuke z toalety, téma sa sama dostala niekde mimo Zeme Vetra. Zvyšok večera sa chvalabohu zaobišiel bez všelijakých divnejších situácií, no aj napriek tomu Tanaris strnuto sedela až do konca návštevy...

„...a tieto tu mi nechala Temari pod stromčekom, než so Shikamarom odišli," modrovláska podala Fuu drobnučké topánočky, „kúpila ich vraj v Zemi Železa. Sú krásne však?"
Jinchuuriky prijala do dlaní azda najmenší kus obuvi, aký kedy držala: „Tie sú náádherné! To sú papučky, nie?"
Naku prikývla a láskavo sa usmievala celá excitovaná, kedy jej synovia začnú nosiť vianočný darček od Temari. Hypnotizujúc modré šnúrky na hnedej brúsenej koži si jemne pošúchala rameno a oprela oň bradu, vnímajúc vrelé teplo. Krb v dome Kankurovcov hrial a zabraňoval chladnému púštnemu večeru dostávať sa do príbytku. Ženy spolu s dvoma deťmi sedeli na huňatom koberci pri stromčeku a kochali sa nad darčekmi a vianočnou atmosférou.
„No sú fakt rozkošné," Fuu trocha vyrušila Naku z rozjímania.
Shinkiho zvýsknutie ju prebralo úplne. Pohotovo ho vyhľadala očami. S nahnevaným bábätkovským obličajom chmatal po hračke, čo mu spadla na zem.
„Tu máš, jedoš," podala mu ju mamina a on sa opäť pokojne hral, sediaci vedľa svojho brata.

Fuu sa na celej situácií pousmiala, keď ju upútal zvuk pántov na domových dverách: „...ja sa môžem na toto fakt vykašlať."
„Och...oni sú fakt nenormálny."
Majitelia umrnčaných hlasov sa objavili v obývačke. Gaara i Kankurou vyzerali zničene a ospalo. Vlasy Kazekageho boli zvesené ako mokré prádlo na šnúre a Kankurova nenamaľovaná tvár vyzerala pre Fuu ešte vždy netradične.
„Už som sa aj dívala na hodiny, že ste tam akosi dlho," skonštatovala Naku a pozorovala Kankura, ako sa rezignovane presunul do kuchyne, „čo to koho napadlo, dať zasadnutie rady po troch dňoch po Vianociach. Čo preboha chceli riešiť?"
„Sračky..." šepol Kazekage a hodil sa bordového gauču s dlaňou schovávajúcou čelo.
„Akože," ozval sa hlasnejšie Kankurou z kuchyne, „nebolo to nič, čo by nemohlo počkať. Zvlášť, keď sú Vianoce. Ale starí senilní idioti sa proste doma nudia asi."
Naku pokrútila makovicou so stisnutými perami. Nakúkajúc do kuchyne spozorovala Kankura, ohrievajúc si svoj nedopitý čaj.