Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

36.

„Kankurou?!" on sa obzrel na dvere, odkiaľ išlo jeho meno.
Tanaris sa odlepila od Kankura: „Naku?"
Modrovláska stála pri dverách celkom zarazene. Tanaris nechcela, aby si niečo zlé myslela, no to ju ani len nenapadlo. Naku udivilo to, že Kankurou sa ju tak snažil podporiť. Normálne ženským myšlienkovým pochodom moc nerozumel, ale vedel byť veľmi chápavý.
„Čo sa stalo?" Naku nemusel nikto hovoriť, že šlo o Gaaru.

Pristúpila trocha k nim a uvažovala, čo sa zase mohlo stať. Nerada ju vídavala takúto. Zamračila sa pretože jej myseľ zatienil hnev na vodcu dediny.
„Baví ho to?" napaprčene krútila hlavou.
„Tanaris chce zajtra odísť," oznámil Kankurou svojej priateľke a ako plánuje o pár týždňov, tak aj snúbenkini.
„Čože?" takmer mu skočila do reči, „ale veď to nemôže len tak odí-"
„Ale môže."
„Ako to?"

Kankurou tak vysvetlil Naku o zákone, ktorý je písaný pre vyslancov. Pokiaľ nemajú príliš veľa dovolenky vyčerpanej, môžu sa s kagem dediny, v ktorej sa nachádzajú, dohodnúť o skoršom odchode, pokiaľ to teda je možné.
„...a u Tanaris je to možné, lebo maturity skončili."
„Aha," zamyslene kývla hlavou a obrátila zrak na dievča „Tanaris."
„Naku," pousmiala sa.
„Aspoň o jeden deň navyše zostaň. Prosím," spojila dlane a hádzala na ňu psie oči.

Nesúhlasne pokrútila hlavou. Chcela, aby zostala o jeden deň navyše kvôli tomu, aby si pred cestou poriadne oddýchla. Ale v očiach mala túžbu ísť domov a vidieť rodinu. Nechcela jej ju teda preto odopierať a nútiť ju.

„Dobre, ideme ku Kankurovi, aby sme sa do rána vyspali," navrhla Naku a pozrela na Kankura, ktorý jej pohľadom odpovedal.
„Nemusíte ráno so mnou vstávať," rozložila rukami a pokrčila čelo.
„Kankurou ide tak, či tak do práce. "
„Ale ty si mohla spať doma, veď máš dovolen-"
„Len nerozprávaj," zrušila ju a stále jej namietala, „plánovala som spať u Kankura, neboj sa. Ešte že Shizo s manželkou už prišli domov, inak by sme mali doma celkom zhon."
Do celkom na pohľad vtipného dialógu im vstúpil na Kankurou: „Idem naspäť hentomu povedať, že zajtra odíde, aby ráno v kancly nezostal z toho mimo."

Vrátil sa naspäť do sály a vyhľadal Kazekageho. Vzal si ho na „bok" a Gaara zostal z toho znepokojený, lebo postrehol na bratovi nejakú zvláštnu náladu.
„Ty!" ukázal naňho hrozivo prstom starší brat.
„Ja?" nechápavo dal trocha hlavu na bok.
„Myslel si si, že ti to prejde?"
„Prejde čo?" začalo ho celkom rozčuľovať, že nehovorí konkrétnejšie.
„Nehraj to tu na mňa, ty dobre vieš. Takže ju by si zobral ako druhú možnosť? Keď ti to nevyšlo s inou?" mal na brata ťažké srdce.

Kdesi vnútri však vedel, že to tak nie je, že by toto Gaara nikdy nespravil. Nezobral by Tanaris po Matsuri ako druhú možnosť. Jednoducho to nesedí, no okolnosti hovorili v Gaarov neprospech. Takže Kankurou na chvíľku zaváhal, či sa nechová neuvážene, na to však bolo neskoro, lebo mu nadával. Ani sa mu vtedy nechcelo racionálne rozmýšľať, lebo Gaara má za sebou toľko výtrtov ohľadom Tanaris, že to je až nemožné.

Pokrútil hlavou a povedal to, prečo vlastne prišiel naspäť do sály. Gaara ostal šokovane stáť a asi päť minút sa vôbec nepohol. Nechcel, aby tak skoro odišla...nechcel, aby odišla vôbec. Po malej chvíli sa začal venovať ľudom na večierku, no nevnímal a bol duchom inde. Nedokázal sa sústrediť na rozhovor s nikým. Nemohol prestať myslieť na to, čo mu Kankurou povedal. Lámal si hlavu nad tým, čo mu povedal.

O pár minút už Naku s Tanaris šli pripraviť postele a Kankurou dal variť čaj. Kuchyňa bola vymaľovaná na krémovú, takmer až bielu a kuchynská linka bola tmavohnedá. Nechýbal veľký stôl a guľaté okná.
Obzeral sa, keď zišli obe kunoichi dole: „Kankurou, kde si si nechal spodok od pyžama? Nemôžem ho nájsť."
„Je v izbe na poličke. Opatrne, mám tam teraz trocha vyše lútok," upozornil ju s lyžičkami v ruke.
Doniesol čaj pred Tanaris, čo bolo u neho či Naku typické a ona ho ďakovne prijala. Sadol si ku nej s horúcou tekutinou v rukách: „Nechceš si dať dole tie šaty?"
„Nie, netreba. Sú veľmi pohodlné."
„A pekné," pochválil ich lútkar.
„Ďakujem. Nevadí, že keď dopijeme čaj, pôjdem sa pobaliť? Nemôžem ráno prísť za Katonmarom s tým, že ideme domov. Musí sa na to pripraviť."
„V poriadku," prikývol jej a v tom sa z poschodia ozvalo zvýsknutie.