Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

60.

Druhý deň sa trojica piesočných súrodencov chystala na cestu do Skrytej Snežnej. Večer už boli nachystaní. Kankurou spal u Naku, aby boli spolu, Temari vybavovala v nemocnici nejaké veci a Gaara ako bez ducha sedel v obývačke a premýšľal. Tanaris sa ešte stále neprebrala a jej zdravotný stav sa len zhoršil. Nebol schopný na nič iné myslieť ako na to, čo s ňou bude. Nemôže v takomto stave ísť domov a on jej nemá ako pomôcť. Vydal však rozkaz s okamžitou platnosťou, že ak nebudú do dvadsiatich štyroch hodín schopní nič vyše urobiť, musia zavolať do Suny Sakuru. Veril, že študentka samotnej Tsunade bude schopná jej pomôcť a spolu sa vrátia domov. Tú noc takmer nezažmúril oka a maximálne nevyspatý v duchu lúčiac sa s Tanaris. Kroky troch súrodencov sa ubrali nad ránom do Snežnej dediny...

„Sakura! Zase máš neporiadok! Okamžite sem naklusaj upratať!" ozýval sa krik z izby ružovlasej kunoichi.
„Bože mami! Môžeš prestať stále komandovať?!" ohradila sa Haruno Sakura.
Prišla do svojej izby a videla mamu, stojacu pri posteli so založenými rukami v bok. Sakura tie svoje zase prekrížila u hrudi a zamračene sledovala mamu.
„Čo tak drzo pozeráš? Za to, že si chuunin sa tu na mňa takto nebudeš pozerať. Chuunin si má vedieť upratať izbu! Ako môžeš zachraňovať životy kamarátov, keď si nevieš ani upratať?"
„Ty si...neskutočná!" rozčúlila sa a vrátila sa do kuchyne, kde sedel jej otec.
„Sakura, koľko krát ti poviem, že mama ti nechce zle," snažil sa ju trocha umierniť.
Ona sa však ešte väčšmi nahnevala: „Ja to môžem kašlať! Vysvetli mi, čo má spoločné zachraňovanie životov a upratovanie izby? Robíš si zo mňa srandu?!"
Do kuchyne vtrhla mama: „Nebuď na otca drzá!"
„Áno, lebo to jediné, čo viem, že?!" zagánila Sakura na mamu.
„Mabui, Sakura... už kľud prosí-" ozvalo sa zaklopanie na dverách a Sakura sa s nadšeným zajasaním zobrala k dverám.
U nich však bol niekto, koho o tejto dobe moc nečakala: „Ahoj Sakura, mám pre teba dôležitý odkaz od Tsunade-sama."
„Izumo..." prekvapene prijala do svojich bledých rúk zrolovaný papier, „musím ísť. Vyprevádzame po hranice Godaime-sama na cestu do Snežnej."
Nestihla poriadne ani poďakovať a už bol Izumo preč. Zavrela trochu sklamane dvere a prišla naspäť medzi rodinu.
„Kto to bol?" zbombardovala ju mama otázkou a to si ešte ani nesadla vedľa otca.
Sakura mamu úplne odignorovala a otvorila list od Tsunade. Začala čítať:

Ahoj Sakura,

viem, že si mala mať pár dní voľna, ale mám pre teba dôležitú úlohu. Tanaris sa znova vybrala do Skrytej Piesočnej, po ceste však nastali komplikácie a ona musela na svoju záchranu spustiť prekliatu pečať. Upadla do vysokých horúčok a začínajú jej zlyhávať orgány. Ihneď, ako sa k Tebe táto správa dostane, choď do mojej záhrady a zober liečivé rastliny, ktoré budeš potrebovať a vyber sa čo najrýchlejšie do Suny.

                  Tsunade

P.S. Po ceste buď ostražitá.

„Sakura!!! Kedy ma konečne prestaneš ignorovať?!" Haruno Mabui treskla po stole.
Ona znova nevnímala otázku svojej mami, za to strčila jej do ruky list od Tsunade a povedala: „Prečítaj si to a zbaľ ma na cestu! Hneď!"
Sakura otvorila presklený balkón a vyskočila na ulicu. Urobila tak, ako jej Hokage kázala a vybrala sa cestu, dúfajúc, že sa Tanaris dovtedy nepohorší...

Niekde na ceste do Skrytej Snežnej dediny sa Kankurou nadšene obzeral okolo seba.
„Jááj, dnes je príjemné počasie. Ani zima, ani dusno."
„To sa chceš vážne zhovárať o počasí?" nadvihla jedno obočie Temari.
„Máš niečo proti?" zazrel na ňu.
„Nejako sa mi nechce tláchať o blbostiach."
„Snaží sa len uvoľniť tú napätú atmosféru," poznamenal Gaara.
Súrodenci sa na neho trocha zaskočeno pozreli, lebo to bola prvá veta, ktorú za ten deň povedal mimo vety dobré ráno.
„Ďakujem," potichu zapípal lútkar, „aj ja mám strach o Tanaris."
Bolo počuť ako v šušťaní lístia Gaara zadržal dych a potom ho prudko vypustil: „Strašný strach."
Temari na to sklonila hlavu: „Mala som zostať v Sune, dohliadnuť na ňu."
„Nepomohlo by to," znova prehovoril Gaara, „nie si medik a nemáš ani moc skúsenosti v lekárstve. Tvoji ľudia sa o ňu postarajú najlepšie ako môžu. Hikari, Maoi a ani Masashi by to nedopustili, aby ju stratili."
„Ach," zaskučala žena s vejárom na chrbte.
„Čo je Temari?" spýtal sa jej Kankurou.
„K čomu som tam, keď nedokážem ani nikoho vyliečiť?"
Kankurou sa zasmial: „Ty hlúpučká. Si najlepšia riaditeľk,a akú môžu mať. Nemocnica potrebuje niekoho ako si ty, aby ju mohol organizovať a riadiť. Vďaka tebe je tá nemocnica na takej úrovni akej je, tak tu nevešaj hlavu a nezúfaj."
Blondína dvihla na brata hlavu a venovala mu vďačný a dojatý úsmev. Potešil ju a tým si trocha vyžehlil to, že na ňu pred tým vrčal...