Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

47.

„Čo ty tu tak sám?" ozvalo sa za čiernovlasým mužom.
„Na obede," odpovedal mu prostoreko a sledoval, ako si jeho švagor sadá oproti nemu.
Muž, ktorý sa práve usadil, dvihol ruku: „Čašníčka! Poprosím vás jeden krát natto s minerálkou!"
Žena v diaľke prikývla a už aj letela do kuchyne.
„Uf...ale som hladný. Idem akurát zo zasadnutia rady. Neznášam, keď si to tí dedkovia dohodnú na obed. Potom umieram hladom," nadával Kankurou a Shikamaru sa mierne na tom pobavil, „ozaj...čo tak Temari odišla?"
„Ach..." povzdychol si Nara.
„S Temari je to niekedy dosť ťažké. Má vznetlivú, nekompromisnú a nezávislú povahu," Kankurou pokrčil čelo a sledoval, ako k nim ide čašníčka s jedlom, pre neho, „arigato," poďakoval a zobral si paličky.
„Dobrú chuť, Kankurou-dono," popriala mu čašníčka a zdúchla preč.
„Pohádali ste sa?" opýtal sa lútkar a dal si dolu svoju čiernu čiapku.
„Nedá sa to nazvať hádkou. Je to skôr vzťahový stav," Shikamaru dvihol pohľad od jedla na Kankura, ktorý si strapatil vlasy, „je to trvalé."
„Ou...tak to je zlé. A v čom je problém?"
„Temari si ma nechce vziať," zhltol jedlo na paličke a Kankurovi padla sánka na stôl.
„Požiadal si Temari o ruku?" opýtal sa, no potom si uvedomil, že sa len zakoktával.
„Nie. Inteligentne a jemne som jej naznačil, že to mám v pláne. Vieš, že nemá rada také prekvapenia. A ona začala prskať, že na také veci ešte nie je pripravená."
Kankurou sa zamračil a pozrel mrzuto na riaditeľa akadémie, ktorý smutne hľadel na svoje jedlo.
„Vieš...vždy som si myslel, že Temari bude chcieť a že túži po tom, aby som pred ňou kľakol. Zmýlil som sa. Myslel som, že vychováme deti ako veľmi mladý pár a potom, keď odrastú my stále budeme mladí a budeme si užívať života, spoločne," ani nevedel, ako a mladý Nara sa rozvyprával.
Kankurou sa celý čas usmieval nad predstavou Temari ako mierumilovnej matky. Taká vec bola samozrejme nemožná a absurdná.

„Mám sa s ňou porozprávať?" pomaľovaný muž trocha váhal, či sa spýtať.
Shikamaru nadvihol obočie: „Ty chceš, aby ťa rozsekala svojim vetrom?"
„Eh...n-no, ni-nie," Kankurovi sa v hlave vybavila ďalšia desivá predstava, „popravde, obdivujem, že dokážeš splynúť s niekým, ako je ona. Býva panovačná a papuľnatá."
„My z klanu Nara, už hold máme slabosť pre takéto ženy," pokrčil ramenami, „aj moja matka je taká a nechápal som svojho otca, dokým som nespoznal Temari."
Kankurou sa uchechtnul a Shikamaru sa k nemu pridal. Dúfal, že až sa Temari vráti, bude mať vychladnutú hlavu a o všetkom poriadne popremýšľa. Nezostávalo mu nič len sa týmto chlácholiť. Kankurou si mlčky dojedol svoje jedlo, mysliac na Naku...

„Už idéém!...ups," za dverami sa ozval rachot, „au, dattebayo. Idem!" Naruto rozčapil dvere a šúchal si koleno, „Tanaris!!!"
„Ahoj Naruto!" zasmiala sa a dala si s ním päť.
„Ako si sa mala u Gaaru? Má sa dobre?" zvedavo sa začal vypytovať a vystrel sa, „som rád, že si si spomenula na mňa."
„Sľúbila som ti, že keď sa vrátim, tak ťa prídem pozrieť. N-no, Gaara sa má dobre a aj ja som sa tam mala," pokúsila sa usmiať.
„Ideš dovnútra?" mierne odstúpil zo zárubne.
„Mám málo času, ale idem, lebo som ti doniesla niečo moc moc dobré," uškerila sa a Naruto až teraz postrehol, že si Tanaris niečo schováva za chrbtom.
Vošla do jeho bytu a zamierila do kuchyne.
„Čo pre mňa máš?" Naruto nadšene pribehol za ňou do miestnosti.

Tanaris sa vyškerila ako slniečko na hnoji a spoza chrbta vytiahla dve nové limitované edície ramenu. Naruto začal skákať ako šialený a hulákať slova vďaky a oslavy Tanarisinej existencie. Stisol ju v náručí tak silno, že jej vytlačil vzduch z pľúc. Keď ju vyslobodil, zvrtol sa na nohe a letel dať variť vodu. Chcel, aby u neho zostala aspoň chvíľu a jej nezostávalo nič iné ako ostať. Kým Naruto doslovne zožral ramen, Tanaris mu porozprávala ako bolo v Piesočnej. Potom však musela odísť, lebo sa ponáhľa na tréning s bratmi. Jinchuuriky nadšene odprevadil Tanaris z bytu a zamával jej k okna.