Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

83.

Sasukeho oči mlčky tikali po miestnosti. Nohy prepletené do tureckého sedu boli poličkou pre pevne stisnuté prsty. Pásiky bolesti na žilách mu za tú noc až príliš rýchlo zoschli. Koža natiahnutá na ich okrajoch bola dosť cítiť, keď toľko napínal svaly na celom tele.
Tanaris oproti nemu na posteli nervózne preskakovala na Uchihu a na svoj odraz v zrkadle vstavanej skrine za jeho chrbtom. Obraz hnedovlasého previnilca sa na ňu škaredo a smutne pozeral. Srdcia oboch si spravili súťaž o to, ktoré bude biť neznesiteľnejšie. Rýchlejšie a silnejšie. Ticho pretínal len Segawov ranný bľabot.

„To...čo..." začala Inuzuka opatrne a mala pocit, že ani samú seba nepočuje, „sa stalo včera...sa nesmie opakovať."
Sasuke slabo prikývol a výraz tváre sa mu nemenil na rozdiel od nej. Tlačili sa jej slzy do každého kúta oka, no ona sa tvárila, ako to vždy on zvykol povedať – hrdinka.

Ani sama nevedela, prečo plače. Nešlo totižto len o to, že zostala Gaarovi neverná. Niečo veľmi, veľmi hlboko v sebe dusila. A ani teraz si to nepriznávala. Uchiha rozplietol nohy a postavil, odkráčajúc do kuchyne. Tanaris musela za ním, lebo raňajky jej syna sa neúprosne blížili a to posledné, po čom teraz túžila boli detské revy.

Vkročila do slnečnými lúčmi nádherne obliatej kuchyne. Prešla pevne okolo muža sediaceho za kuchynským stolom, ktorý sa tváril, že číta noviny. Tanaris kŕčovito zovrela modrú krabicu s práškovým mliekom. Pomaly sa otočila sa na neho a on jej venoval bodavý pohľad. Akoby ten šíp pocitu, ktorý si netrúfala identifikovať sa zabodol priamo do jej hrude.
„Sasuke...nechcem ani, aby sa taká hádka, ako tá včerajšia opakovala," hlas sa jej roztriasol a ona mala chuť si vyrvať hlasivky, „i keď som to všetko vlastne zavinila ja. Pre-páč."

Chcela byť odolná sťa skala, on chcel mať veci pod kontrolou. Stroskotali obaja a to na plnej čiare. Sasuke zaháňal nekontrolovateľnú triašku v svaloch a jeho vnútro si nevedelo vybrať, či chce pišťať od toho hnusného pocitu alebo nie. Nechcel svoje rozpoloženie nijak skúmať, chcel ho len zastaviť, lebo mu driapala hrudník z vnútra. Mal chuť odísť, navždy odísť a nikdy ani jedného z nich nevidieť, pretože si nedokázal predstaviť...vlastne, čo si nedokázal predstaviť? A čo si to vôbec nahováral? Nezvládol by ju opustiť, no žiaľ ona musela za iným. Musí, či aj chce? Pretože včerajší večer tak nevyzeral.

Vyhľadal jej hnedé acháty, ktoré ho toľko fascinovali a uzrel tú potrebu vychladnúť a prevetrať si hlavu. Ich očný kontakt sa spojil.
„Nešiel by si do obchodu? Treba kúpiť..." spočiatku vyhŕkla, no potom si uvedomila, že včera ráno boli na nákupe a v chladničke nič nechýbalo.
„...rajčiny," Sasuke sa svižne postavil.
Vydral sa jej do tváre kyslý úsmev: „Jasné, áno. Rajčiny."

Zo Sasukeho sa stal Dotemo a bez iných ďalších slov sa stratil z domu preč. Neobjavil sa do neskorej noci.
Hneď, čo sa zavreli dvere, Inuzuka sa so silným plačom zviezla k zemi. Dlaňou si zakryla ústa a snažila sa popadnúť kyslík v inak pľúca zvierajúcou úzkosťou a beznádejou. Netušila, čo so svojím životom a jediné, čo ju pozviechalo na nohy po niekoľkých minútach, bolo nariekanie a po jedle následný úsmev jej syna...

Mulatka s tyrkysovými vlasmi s úsmevom kráčala Sunou. Horúčavy zo začiatku veľmi unavujúce jej prišli už znesiteľné a dokonca si zvykla na typickú hnedú tuniku, čo sa nosí v Piesočnej dedine. Pár krokov pred budovou kage sa vzniesol mohutný vietor a hodil jej do tváre pár zrniečok. Trocha pobehla do vnútra budovy a tam si spokojne vzdychla, skladajúc zo seba kapucňu.

„Gaara!" vystrčila hlavu z dverí spolu s mávajúcou rukou.
„Ahoj," venoval jej sklesnutý pohľad, no hneď mu zmizol, len čo ju zbadal.
Medzitým ona smutne podišla do miestnosti.
„Kde máš vlasy?"
„U kaderníčky na podlahe," pretrepala si končeky vlasov, ktoré mala zase tam, kde kedysi – na ramenách.
„Prečo si ich zhodila?" Gaara jemne z ruky upustil pero.
„No bolo mi tu s nimi dosť teplo a ich dĺžka začínala byť nepraktická."
Mysľou mu rýchlosťou svetla preblesla spomienka na to, ako si raz Tanaris dala ostrihať vlasy pred tým, než odišla preč zo Suny. Až mu skoro v stehnách šklblo od nepríjemného pocitu.
„Neruším?" ozvala sa jemne, vzhľadom na jeho nechutne pokrčený nos.
Preložil pár papierov na druhú stranu stola: „Nie, posaď sa."
„Ňo, tak čo je? Zas tu bol alá páprda, Kenichi?" žmurkla na neho a Kazekage sa pousmial.
„Aj ten," oprel sa do veľkého kresla a obrátil hlavu von, kde začínal akosi moc vyčíňať vietor, „dnes ráno priletel orol."
„A?" otočil na ňu hlavu a ruky si založil u hrude.
„Tanaris bude tráviť Vianoce v Konohe."
„To sa dalo čakať," Fuu sa zamračila nad tým, že to Gaara nepredpokladal.