Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

59.

Celý deň po prebdenej noci, Tanaris len polehávala na gauči a sledovala televíziu. Povinnosti ju nečakali a navyše nemala chuť nikoho vidieť. Tak nejak si nemohla zvyknúť na to, aby volala Morimara Kereo. Raz povedala jedno raz druhé alebo aj skomoleninu oboch, čož prišlo jemu dosť zábavné.
Večer na jej dvere niekto zaklopal. Lenivo prišla k dverám a keď ich otvorila, jej celý deň kľudný tep vybehol na asi milión úderov za minútu.
„Gaara..."
Ticho stál vo dverách akoby nič. Len upieral modré oči na ňu až. Nervozita sa jej zahryzovala do každého miesta na tele. Dlaň na kľučke sa triasla a hlavou jej behali myšlienky rýchlosťou svetla smerované na to, čo má asi v hlave.

Čo myslíte?

Aj napriek tomu, že jeho tvár nevykazovala nič, vnútro mu šlo roztrhať. Stál a nič nerobil preto, lebo nevedel, ako sa má zachovať. Pocit, že na ňu nakričí a vynadá jej mu narúšal ten pocit najradšej ju stisnúť v náruči a nepustiť ju. Hneval sa, no chcel ju zároveň milovať.

„Čo potrebuješ Gaar-"
Vetu nestihla do povedať, lebo jeho pery príliš tvrdo narazili na ňu. Zatackala, no on si ju pevne udržal pri sebe, pričom nohou zavrel dvere. Vysadil si jej nohy na svoje boky a vrazil s ňou na stenu chodby tak, že zhíkla. Pritlačil svoje telo bližšie na to jej a jednu z rúk, ktorá bola na jej krku premiestnil na stehno a zaryl do nej nechty. Popadlo ho zvláštne šialenstvo. Konečne ju mohol mať pri sebe a byť s ňou, no ich súčasný stav spravil z jeho správania ku nej trocha zviera. Bozkávať ju a dotykmi vzrušoval, no bolo to trocha také násilnícke. Tanaris si však na to nesťažovala, no vedela, že toto nie je Gaara. Je vášnivý, ale toto bolo niečo iné. Časom začal byť až príliš hnusný, tak, že jej prestalo byť príjemné a jeho niektoré veci až príliš boleli. Snažila sa ho za ramená trocha od seba odtlačiť a zrazu ju úplne pustil. Spadla na zem a šúchajúc si zadok, na ktorý dopadla videla Gaaru, rýchlymi krokmi prechádzajúc pri nej. Bolo vidieť, že nie je v poriadku.

„Do frasa!" hovoril si pre seba, no aj tak ho počula.
„Gaa-ra," natiahla za ním ruku, no on po nej vreskol.
„Čuš!" ukázal na ňu prstom a ona prekvapene zaklipkala očami.
Postavil sa k dverám a pozrel na ňu: „Zajtra ráno o ôsmej, buď na akadémii. Bude ťa čakať Shikamaru."

Treskol dvermi za sebou a dom ostal zrazu tichý a kľudný. Hnedovláska ešte chvíľu nemo stála v chodbe a spracovávala. Nevládala už premýšľať. Jediné, čo jej nahlodávalo myseľ boli jeho pery a blízkosť, ktorú k sebe vtedy mali.

„Čo to preboha bolo?" pribehol rys do chodby.
„Musím ísť za Kankurom," postavila sa a vybehla z domu.
Po ceste sa jej vyronili slzy a keď došla k domu brata Kazekageho ani nezaklopala, len vletela do jeho príbytku.

„Kankurou! Kankurou!!!"
„Čo, čo...čo sa deje?" vybehol jej naproti do chodby.
„Prosím," vydychovala sa, opierajúc sa o kolená, „Gaara...je na tom...zle."
„Mám ísť za ním?" prišiel k Tanaris a podoprel ju, „čo sa stalo?"
„On sa...zbláznil," stále lapala po dychu.
„Dobehni ma, idem do jeho domu," prikývla mu a Kankura už nebolo.

Keď mierne ukľudnila svoj organizmus a napila sa vody, rozbehla sa von a budovy sa snažila preskákať tak, aby bola, čo najskôr u Gaaru. Jej nohy ako posledné narazili na strechu domu Kazekageho a vtedy videla ako z dverí vybehol Kankurou.
„Tanaris, Gaara tu nie je."
„To nie je dobré," pokrútila ustráchane hlavou a zoskočila ku mužovi.
„Až tak zlé to je?" pokrčil namaľované čelo.
„Bolo to maximálne nenormálne. Máš dojem, že si vymýšľam?!" podráždene na neho vybehla.
„Si schopná ho vycítiť?" rýchlo sa spýtal.

Inuzuka zavrela oči a sústredila sa. Zamerala sa na chakru, ktorú si pamätala najlepšie a najlepšie. Našla jej polohu, no jej intenzita bola akási silnejšia než normálne. Rozrušene otvorila oči a pozrela na Kankura: „Nepáči sa mi to."
„Vieš kde je?"
„Áno," povedala s obavami Tanaris a sa rozbehla spolu s Kankurom.