Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

8.

Tanaris došla domov unavená a to celý deň okrem tréningu s Onakim nič nerobila. Katonmaru bol vyčerpaný z tepla. Zajedli si a husky a tvrdo zaspal.Tanaris sa rozhliadla von oknom presne, ako to robila doma a postrehla, že je zasvietené v Gaarovej kuchyni. Osprchovala sa a išla za ním...

Medzitým na tmavom mieste, ktoré sa zrejme nachádza v jaskyni alebo skale sa na prstoch rúk vytesaných do kameňa začali zjavovať hologramické postavy.
„Zdravím vás všetkých," ozval sa jeden z nich, „dlhšiu dobu sme sa nevideli. Chytili ste Sanbiho?"
„Áno, je v bezvedomí," začal hovoriť muž s modrou pokožkou, „stále sa vzpieral, ale hneď sme ho zrovnali. Zajtra popoludní sem docestujeme."
„Skvelá práca, Kisame. Ty a Itachi ste vždy spoľahliví. Zajtra Sanbiho vysajeme."
„Héj a čo ja? Ja som nedávno chytil Nibiho," pripomenul ďalší z členov, „a navyše ja som na rozdiel od nich nesmrteľný."
„Sklapni Hidan," okríkol ho Kakuzu.
„Buďte ticho obidvaja," prerušil ich Pein, „Deidara, Sasori ste už blízko skrytej Piesočnej?"
„Ešte nie, ale blížime sa ku krajine Vetru," odpovedal Sasori.
„Viete veľmi dobre, že nerád čakám," poznamenal vodca zločineckej organizácie výhražným tónom.
„Ospravedlňujem sa, ale môjmu spoločníkovi všetko dlho trvá."
„Aspoň nie som v tomto spoločenstve jediný," posťažoval sa Kakuzu.
„Tak, aby bolo jasné Kakuzu, Jashin by mi neodpustil keby som sa po smrti nejakého ninju nepomodlil," začal vysvetľovať Hidan.
„Sú to zbytočnosti, ty aj ten tvoj prekliaty Jashin," namietal jeho spoločník.
„Pozri možno mi to trvá trocha dlhšie, ale ja mám na to na rozdiel od Deidaru dôvod," zasmial sa sarkasticky.
„Počúvaj ma Hidan, neštvi ma lebo ťa nechám vybuchnúť, ty kopa hnilého mäsa!!! Nezabúdaj, že umenie je výbuch!" rozkríkol sa nuniken zo skrytej Kamennej.
„Hento, že je umenie," pohrdol Sasori, výrobca lútok.
Prietrž mračien ukončila Konan: „Upozorňujem vás, aby ste vynechali zbytočné reči, inak vás vlastnoručne zabijem."
Všetci po tejto vyhrážke zmĺkli.
„Ďakujem Konan, takže skutočným dôvodom, prečo sme sa stretli je ten, aby som varoval Deidaru a Sasoriho pred ninjom, ktorý pred pár dňami zavítal do Suny," opäť prehovoril Pein.
„Kto je ten ninja?" zvedavo sa spýtal Deidara, ktorý už mal vražedné úmysly.
„Myslím, že Itachi ju bude poznať," povedal Pein a menovaný spozornel.
„Ju?" spýtali sa prekvapene Deidara so Sasorim.
„Je to Inuzuka Tanaris."
„Čože?! Tá bývala Orochimarova stúpenkyňa, jeho mrchy sú snáď všade," nadával Deidara.
Sasori hľadel pred seba tiež s podobným výrazom ako Deidara. Itachi ju poznal ako malé dievča, bola o dva mesiace staršia ako jeho brat. Chvíľku spolu chodili na akadémiu, no potom sa vytratila z Konohy.

„Ja by som to bral ako urážku...Myslíte si, že ich nejaká kunoichi len tak zastaví?" zasmial sa silno veriaci Hidan.
„Nie je to obyčajná ženská ninja. Bola päť rokov v rukách Orochimara a má jeho prekliatu pečať. Je medikom a Orochimaru si z nej vychoval senzibila. A čo je najdôležitejšie, že silou vôle ovláda Katon. Deidara na to, aby si dostal Ichibiho, musíte ju predtým dostať z mesta. Už na toho Jinchuurikiho by si si mal dať pozor, Shukaku je mocný a ak sa pripojí do boja ona nemusíš prežiť."
Hidan prehltol a pozrel sa na Deidaru: „Tak to ti moc nezávidím kámo."

Deidara sa pozrel na Sasoriho zamyslený výraz a hneď vedel o čom rozmýšľa. Sasori bol šikovný vo vyrábaní pascí a spraviť nejakú návnadu, ktorá vyláka Tanaris z mesta nebude problém.
„Ste si istý tým, že je senzibil?" uisťoval sa Sasori.
Pein prikývol a oznámil čas ďalšieho stretnutia. Postupne všetky hologramy zmizli...

Navečer v studenej Sune Tanaris potichu klope na Gaarov dom. Pomalé kroky sa blížili ku dverám.
„Ahoj, potrebuješ niečo?" spýtal sa Gaara s krhlou v ruke.
„Len som ťa chcela vidieť. Celý deň sme spolu neboli," usmiala sa.
Gaara ju pozval dovnútra, sadajúc si do obývačky na gauč.
„Tak povedz mi aký si mal deň? "
„Vážne musíme začínať mojím dňom?" odpovedal jej otázkou na otázku.
Tanaris naňho pozerala so zdvihnutým obočím, nehladiac na to čo teraz povedal. Ten si povzdychol a začal rozprávať: „Papierovačky, papierovačky, papierovačky. Dnes som mal blbý deň."
„Hmm...musíš mať toho veľa," empaticky reagovala.
„A ty sa pochvál, čo si dnes robila?"
„Trénovala som s jedným mojim známym Onakim a bola som obzrieť akadémiu. Deti na akadémii vyzerajú byť šikovný shinobi aj keď som zatiaľ len sledovala veľkosť ich chakier. Teším sa na to, keď ich dostanem pod palec," trela o seba dlane a vzápätí zívla.
„Si moc unavená?" spýtal sa pozorne.
„Celkom hej, ale neboj chvíľku ešte vydržím. Mohol by si mi len doniesť pohár vody?" nahodila prosebný výraz.

Gaara sa postavil a vybral sa do kuchyne. Zobral z poličky pohár a nabral doň vodu. Vykročil smerom do obývačky, no mokrý pohár sa mu vyšmykol z ruky a rozbil sa. Gaara prekrútil oči a v duchu si nadával. Zohol sa a začal zbierať črepiny skla. Po uprataní zobral radšej šálku s uškom a druhýkrát nabral vodu. Vošiel do obývačky a naskytol sa mu pohľad na spiacu Tanaris. Gaara sa na ňu dlhú dobu mlčky díval. Príliš dlho mu trvalo upratať po sebe kuchyňu.

Vzal starostlivo Tanaris na ruky a odniesol ju do spálne. Trocha sa pod pohybmi budila, no len čo ju položil ju na veľkú posteľ, znova spala ako zabitá. Prikryl ju a pohladkal po líci, kde mala znaky jej klanu. Pozorne sledoval jej tvár, cez okná na ňu začal dopadať mesačný svit. Jej pokožka dostala nádych striebra a červené znaky v tvare tesákov pod svetlom z mesiaca zružoveli. Gaara s úžasom hľadel na jej nevinnú tvár.
„Tanaris...vždy ma tvoje oči úplne vyvedú z miery, doslovne stratím pôdu pod nohami. Keď som pri tebe mám v sebe zvláštny pocit, ktorý neviem nijako opísať," čo najtichšie šepol do tmy.

Sedel pri nej a pozoroval ju hodiny, keďže mal v sebe piesočného Shukaku od narodenia nikdy nespal. Dni aj noci mu vždy prišli tak dlhé, ale teraz keď sa na ňu díval mu to prišlo ako pár minút. Zdvihol sa a postavil sa ku oknu.
'Suna je v noci tak pokojná, všetci spia. Keby som aj ja mohol ponoriť aspoň raz do hlbokého spánku. Ľahnúť si k nej.' Otočil sa a Tanaris bola hore, sedela a pozerala na Gaaru.

„Tanaris, prečo nespíš?"
„Zobudil ma sen. Nie moc príjemný. Za poslednú dobu sa mi sníval už druhý krát," vôbec si neuvedomovala, že je u neho v spálni.
„O čom je ten sen?" spýtal sa šeptom a prisadol si k nej.
„Dokopy ani neviem," pozrela sa mu hlboko do očí, „ja...mám strach."
„Prečo máš strach?" zamračil sa.
„Len sa bojím, aby to nebola predtucha. To nič kašli na to," pousmiala sa.

Gaara ticho pozeral pred seba, po chvíli si ľahol na posteľ. Ruky si položil na brucho: „Aký je to pocit, keď snívaš?"
„Aký? Ani neviem ako to popísať, je to zvláštne. Niekedy máš pocit, že je to skutočné," ľahla si k nemu, "niekedy sa ti prisnije príjemný sen a nechceš, aby skončil a inokedy zas nočná mora a zo všetkého najviac sa túžiš prebrať."
„Takže sny nie sú vždy príjemné?" Tanaris pokrútila hlavou, bolo jej ľúto, že Gaara nemôže poznať spánok.
Ani si nevedela predstaviť, čo by robila keby od narodenia nespala. Život by bol po nociach osamelý.
„A pocit, keď sa ti chce spať?"

Tanaris neodpovedala iba sa začala usmievať. Jeho vypytovanie sa na všetko jej prišlo roztomilé. Bol znova ako to malé chlapča pred desiatimi rokmi. Chlapča, ktoré chce všetko spoznávať a na všetko sa vypytuje.
„Tak?" prerušil jej chvíľu nostalgie.
Potriasla hlavou a otočila sa k tvárou k nemu.
„Máš ťažké viečka a keď ich privrieš je to veľmi uvoľňujúce," snažila sa mu čo najviac popísať pocit ospalosti.
Gaara sa díval do stropu a snažil si predstaviť aké to je. Tanaris sa prisunula bližšie k nemu a zaspala...