Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

13.

Medzitým ako Tanaris upadla do bezvedomia v Sune sa strhol boj. Godaime Kazekage, Gaara, bojoval proti členovi Akatsuki, Deidarovi. Najskôr to vyzeralo, že Kazekage porazí votrelca, no potom Deidara spustil na Sunu veľkú bombu, ktorá keby vybuchla, zničila by úplne celú dedinu. Gaara vytvoril nad celou Piesočnou bariéru a vďaka tomu stratil obrovské množstvo chakry. Po tomto kroku už polapiť Gaaru bolo jednoduché...

Za členmi Akatsuki sa na svitaní vybral Kankurou, no ten neuspel. Postavil sa proti nemu ten najhorší protivník akého mohol dostať, Akasuna no Sasori. Kankurou zlyhal a ostal otrávený ležať v piesku. Dvojica Akatsuki doniesla Gaarove telo do úkrytu, kde sa všetci stretli a začali vysávať Shukaku pomocou pečate deviatich drakov. Ledva ho stihli vysať a do úkrytu sa dostali ninjovia z Konohy s babičkou Chiyo. Spustili sa boje...

Všade okolo bolo počuť cvrlikanie vtákov a šuchotanie listov, či kolísajúcú sa trávu vo vetre. Slnečné lúče po malých častiach presvitali cez koruny stromov. Cítila čerstvý vzduch ako býva po búrke a na čele zacítila príjemné šteklenie. Usmiala sa a poškriabala sa, no v ceste jej stál niečí zvierací noštek. Otvorila oči a nad ňou sa skláňal dospelý rys. Posadila sa a on sa k nej pritúlil, hladkala ho po srsti na chrbte. Niečo zavrčal.
„Som v poriadku...Ten protijed predsa zabral."
Tanaris rada, že prežila si spomenula na Gaaru. Zakryla si tvár do dlaní a plakala. Cítila sa strašne a nedokázala zahnať výčitky svedomia. Rys jej začal olizovať hánky rúk v snahe rozveseliť ju. Pomedzi prsty sa mu pozrela do očí. Mal v nich niečo veľmi zvláštne.
Poobzerala si rany, krvné doštičky sa postarali o ňu a zacelili rany chrastami. Použila svoje medické schopnosti, aby odstránila aspoň trochu vnútorné zranenia po ihliciach.
Postavila sa a vykročila do tmavej skaly, starý úkryt Akatsuki. Vytvorila na dlani plameň ohňa a ten osvecoval tmu okolo nej. Nič tam nebolo... absolútne nič. Bez záujmu prešla okolo ohorkov lútok. Vydala sa naspäť do Suny a rys bežal popri nej.

Celú cestu z Dažďovej uháňala ako divá a vôbec sa nezastavila.'Ten sen. Ten sen, ktorý sa mi niekoľko krát prisnil bola nakoniec predsa len predtucha.'
Pri hraniciach zastala a zohla sa ku kope srsti: „Ďakujem za odprevadenie, tak teraz bež domov."
Rys pristúpil bližšie k jej nohám na znak odmietnutia toho, čo povedala. Na jej smutnej tvári sa dvihli kútiky úst.
„Ty chceš so mnou ísť?" rys prikývol a pokračoval v ceste, „páni, čo budem s tebou v Sune robiť?" rýchlo sa rozbehla i ona, lebo sa začal vzďaľovať, „ale aspoň na mňa počkaj!"

Hnala sa a na tvári mala zaschnuté slzy a tiekli jej nové. Bála sa, že je Gaara mŕtvy a toto ju poháňalo ďalej. Ani nevnímala to, aká je unavená len bežala a bežala s rysom celý večer. Nad ránom si na chvíľku sadla a zažmúrila oko na tri hodiny aj to nechtiac.
Poobede už videli brány Suny, unavená na smrť mlela z posledného, aby došla aspoň tak blízko, že si ju všimnú ninjovia na stráži. Už ani nebežala len chvíľku kráčala a padla na kolená a zviezla sa do piesku. Jej spoločník sa ju snažil prebudiť, no videl, že je to márne. S revom sa pustil ku ninjom.

„Yasuo-senpai!"
„Áno, Kenjiro?"
„Tanaris-sama leží pred bránou, vyzerá že upadla do bezvedomia," stresoval shinobi.
„Dobre, povolám tým medikov, aby jej dali prvú pomoc. Zatiaľ ju doveďte do dediny," prehovoril a rýchlo zdúchol.

„...ako je na tom?"
„Jej stav sa zlepšil, bola len vyčerpaná. Čochvíľa a preberie sa."
„Výborne. Dívam sa, tie rany si jej ošetrila pomocou jutsu. Dobrá práca," pochválil ženu.
„Ďakujem, Masashi-sensei. V tých ranách naozaj mala pozostatky jedu, zo vzoriek krvi sme si potvrdili, že bola otrávená."
„Ako sa z toho dostala?"
„Do rán si naliala protijed. Mala jedno šťastie, že zabral..."
„To veru mala. Len neviem ako jej poviem, že..."
Hlas Masashiho a nejakej medičky ju konečne prinútili prebudiť sa. Tanaris zvraštila čelo a chytila sa zaň.
„Tanaris-sama ste hospitalizovaná v nemocnici v Sune a len tak pre informáciu je sedem hodín večer. Ako sa cítite?" pribehla ku nej medička, lebo sa Tanaris pokúšala sadnúť si.
„Nehnevajte sa, ale dosť priblbá otázka. Ale pravdu lepšie než, keď som omdlela pred Sunou."
„Chvíľku tu ešte ostaňte, oddýchnite si. Zdravotne ste na tom v poriadku, bolieť by vás nič nemalo. Liečebným jutsu som vám zregenerovala svaly," pozerala do nejakých papierov, „mimochodom, nechápem prečo nemáte popáleniny. Normálne, keby sa človek hodil do piesku a ležal by tam nejakú tú dobu, tak by mal po celom tele pľuzgiere, ale vy nič..."
Tanaris odvetila: „Moje telo vzdoruje teplu."
Medička na ňu neveriacky vyvalila oči a odišla.