Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

98.

Svetlo spolu so synovým bľabotaním sa jej dostalo do uší a ona otvorila oči. Celé okolie nabralo zlatistý nádych pod ranným vianočným slnkom. Pretierajúc viečka sa prehodila z boku na chrbát, trochu v duchu nadávajúc na to, že je budená. Nemusím hovoriť, že ona a polonahý muž vedľa nej spali minimum. Sasuke sa pomrvil a keď sa po ňom obzrela ospalými očami si ju obzeral.

„Dobré vianočné ráno," uškerila sa na neho.
„Aj tebe, Tanaris."
Na to sa postavila a obzrela si syna, či je všetko v poriadku a odkráčala do kúpeľne. Zanedlho sa tam objavil aj čiernovlasý. Počas umývania zubov Tanaris nadšene štuchala do neho, na čo on len sklonil hlavu a privrel oči. Neprestalo ju to baviť, ani keď si Sasuke vypláchol ústnu dutinu. Naraz spravil jeden prudký pohyb a prehodil si ju cez rameno.
„Sasuke!" buchla ho po chrbte.
Na to dostala capu na zadok, že si musela prikryť ústa, lebo je samozrejmé, že o siedmej ráno nebude nikto v dome hore. Metala nohami, na čo dostala ďalšiu.
„Si nejaká moc aktívna na to, že je ráno."
„Pusť ma!" zasmiala sa.
„Nemôžem. Mám prácu."
„Čo?" jej krátka otázka, keby bola dlhšia by znela sekavo, lebo dvojica klesala na nižšie poschodie.
Uchiha jej neodpovedal a len vzal presnidávku s miskou a na tanieri pár koláčikov. To už sa Inuzuka nehmýrila, lebo by zhodila veci v jeho rukách.
„Mo-hol si ma zlo-žiť do-le," vravela, keď šli zrovna po schodoch.
„Nie, lebo potom by som ti to šteklenie musel vrátiť."

Ozval sa zvuk položenia keramiky a plastu na drevo a ženu šmarilo do perín, až zjajkla. Než sa stihla akokoľvek nadýchnuť bledá tvár jej zastrela výhľad na strop, až nakoniec jej prítmie spôsobili viečka, ktoré sklopila pod bozkom. Ďalším a ďalším. Sasuke pod medzerou, ktorú teraz medzi nimi vytvoril pozoroval hnedé oči, ktoré žiarili viac ako samotné slnko. Postrehol, ako sa jej zreničky pomaličky pri pohľade na neho rozťahujú i keď agresívne svetlo by malo robiť s nimi opak. Pohladil ju palcom po čele a ľahol si vedľa.

„Dáš malému raňajky?"
„Nie," odpovedala a zaprela hlavu o ruku, „ešte vyzerá, že nie je hladný. Nebudem to do neho tlačiť."
Z boku sa pretočil na brucho, nohy krčiac v kolenách. Sasuke klipkol jej smerom. Pokožka jej pod lúčmi vyzerala ako tekuté zlato a jej vlasy ako bronzový závoj. Fixovaný úsmev, ktorým ho prebodávala. Cítil, ako pôsobí na každú sústavu v jeho tele.

„Vyzeráš šťastne," povedal potichu.
„Som," napravila sa, aby sa k nemu posunula.
Škerila sa. Celá oplývala niečím tak pozitívnym, čo u nej ešte nevidel a vôbec, napádalo ho to rýchlejšie, než si pripúšťal. Aniž by si to hlbšie uvedomil, zadržiaval obdobný výraz tváre, ako mala ona. Svaly stískal až ho boleli.
„Usmej sa. Pristane ti to tak," vyzvala ho.
„Nepristane."
„No tak," lakťami sa opäť posunula k nemu, „usmééééév."
Ukazovákmi mu nasilu roztiahla kútiky: „No vidíš, že to ide."
„Prestaň," rozosmial sa a odvrátil hlavu preč od nej.
„Aháá," zarehotala sa aj ona, „pozri, nie je to také hrozné."
Vsunul ruku pod ňu a natisol si ju k sebe, bozkajúc ju do vlasov: „Nerob hlúposti."
„Pff, nerobím ja som le-" chcela sa zase dvihnúť nad neho, no on ju stiahol naspäť.
„Zase si hyperaktívna."
„Ako keby sa ti to nepáčilo..."
Ticho, počas ktorého sa Inuzuka v duchu smiala. Dieťa v postieľke na nich začalo hovoriť, na čo Sasuke postavil a dal ho medzi nich. Segawa bol z toho celý šťastný, kopal nožičkami, rozprával si a ako vrchol svojho ranného predstavenia sa vyštveral sa na Sasukeho.

„Sekne ti to."
Jemu? Nikdy. Hlúposť. Nereagoval však na to. Len držal dlane malej bytosti, celej bez seba z jeho prítomnosti. Tanaris sa prisunula k nim a darovala Sasukemu bozk. Na to sa Segawa spustil ku Uchihovi a oslintanou pusinkou narazil na jeho pery.
„Ježiši," vyrazil so seba Sasuke a posunul sa z ľahu do sedu.
Srdce mu bilo zo sekundy na sekundu začalo silno biť.
„Nie len ja ťa chcem bozkávať," uškrnula sa Inuzuka, no nevyslúžila si jeho pohľad.
Upieral ho na jej syna. Ako niečo tak čisté a nevinné môže k nemu inklinovať?