Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

85.

Listová bola takmer na dosah a s ňou aj chrípka. Sasuke s lícami červenými od horúčky, hlienmi ktoré cítil pomaly už aj v očiach a bolesťou hlavy, ktorá prikazovala viečkam padať dole. Tanaris so Segawom v šatke nepokojne sledovala Uchihu, snažiaceho sa udržať bdelý. Ráno, než odišli z Tanzaku, dostal silnú teplotu. Inuzuka chcela zostať a počkať, kým to prejde, no on apeloval s tým, že sú na príliš nebezpečnom mieste. 

„Žiješ ešte?" opýtal sa potichu Morimaru, opäť cestujúci s nimi.
„Nepýtaj sa blbosti," zavrčal jeho smerom.
„Sasuke," rys ho oslovil miernejšie, „ak by sa som premenil do človeka, môžem ti vziať ten batoh."
„Nie som nemohúci. Až už sa nevypytuj."
„Fajn," urazene sa otočil na svoju ľavicu, kde bola Tanaris, ktorej sa čudoval, ako to s ním vydržala tak dlho pod jednou strechou. 

Vyzerala, že nevnímala ich rozhovor a v hlave si ide svoje. A to, že šla. Nemohla sa dočkať svojej rodiny. Otca, až uvidí svoje prvé vnúča. Bratov, až uvidia prvého synovca.
Segawa. Ten ho nikdy neuvidí. Prebodol ju smútok. V hlave, ako ničivý blesk počas búrky, sa jej vyjavil obraz, kedy sa jej brat postavil holým životom medzi ňu a Orochimara.
Tep sa jej zvýšil a pot pomaly vyplavovaním na jej pokožku neprehlušoval hroznú spomienku. Malý na jej hrudníku sa pomrvil, lebo silne tlčúce srdce jeho matky mu opakovane búšilo do líčka. Zamumlal dačo, situácia sa mu nepáčila a ona ho s nežnosťou pohladila. Neušiel jej úsmev nad takou rannou empatickosťou.
Segawa. Keby nie je jeho obety, jej syn by nemal jeho meno. Nenapadlo by jej dať to isté, ako mal brat. Nevedela si však predstaviť, že by jej dieťa sa volalo inak. Zamračila sa nad zvláštnym myšlienkovým pochodom.



Život bol divný...

Keď sa pozrela na verného zvieracieho spoločníka, vzhľadom na zážitky s ním, bytie sa jej zdalo zase nepredvídateľné a keď pohliadla na Sasukeho ešte ďalej, názov pre toto by bol asi divoký. Zakázaný. Nereálny. Reálny. Vášnivý. Hlboký.

Prehltla zmesku pocitov, sálajúcu k jedincovi s momentálne chabým zdravím. Venovala sa radšej ceste a chvalabohu, netrvalo zas tak dlho, čo sa brány Konohy vykukli spoza stromov na nich a tam sa rozlúčili s členom rysieho národa. Ako Seyu a Dotemo Uzumaki prešli cez brány Konohy, aby sa vyhli pohľadom a prípadným stretávkam. Obaja boli v celej Konohe známy, taktiež sa o nich vedelo, že Uchiha má Inuzuku pod krídlom, takže sa ani jeden z nich nechcel zdržovať.
Čiernovláska so synom na bruchu sa obzerala. Listová jej chýbala, útulné domčeky, pobehujúce deti, nádherné počasie a tváre Hokage vytesané do skaly nad dedinou. Čistý, svieži vzduch ich zaniesol až ku sídlu najznámejšej a najviac váženej rodiny z klanu Inuzuka. Tanaris dúfala, že všetci budú doma i keď absencia ninkenov v ich dvore tomu moc nenasvedčovala. Srdcom jej mierne otriasalo sklamanie, keď sa premenili do svojich podôb a ona zaklopala.

Nič.

Nervózne sa kusla do pery a skoro až zatrieskala. Nebolo to nič nezvyčajné, keď ste sa chceli ku nim dostať. Dom mali veľký a tiché klopanie nie je takmer počuť na druhé poschodie domu, nie to ešte tretie.
Doma nikto nebol. Zložila opatrne zo seba batoh a čupiac, sa v ňom začala brodiť po kľúče. Sasuke sa otrávene oprel o dvere a položil si čelo na čierny rukáv. Chytali ho závraty, že sa mu až pred očami zahmlievalo.
„Mám ich!" žena sa vystrela na nohy a vsunula oceľ do kľúčovej dierky.
Tiché cvaknutie ich pozvalo dovnútra interiéru s prevažne bielym nábytkom a vôňou, ktorá sa pohybovala medzi vypraným prádlom a orgovánom. Tanaris naviedla klony do svojej izby a tam zmizli.


„Hmpf," Sasukeho hodilo do strany, no našťastie ho zachytila skriňa hneď vedľa dverí do jej izby.
„Pomôžem ti," pristúpila k nemu, no on ju od seba odohnal.
„Najprv Segawa," vydýchol a šúchal si hrudný kôš, „prebal ho a rozlož mu posteľ."
„Al-"
„Ja to vydržím. Hádam ho nenecháš vo vlastných hovná-" zasekol sa, lebo zrak z koberca venoval jej zamračenému obočiu, „...hovienkach."
Inuzuka sa zvonivo rozosmiala a Sasukemu sa na studeným potom obliate líca a bradu vydralo uchechtnutie.
„Tak dobre, počkaj kým ho prebalím...ty hovienko."
Chichotajúc sa, začala robiť čo mala, následne vytiahla uteráky a napustila Uchihovy vaňu.