Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

11.

„Temari, čakaj na mňa!" zakričala bežiaca Tanaris.
„Pomôžem ti nejako?"
„Áno, idem na obhliadku nemocnice a Gaara-sama mi vás dal ako sprievodcu," vysvetlila.
Temari prikývla a povedala: „Dobre teda. Všetko bude v pohode, ale nevykaj mi je to zvláštne."
„Och, vidieť, že ste súrodenci," pokrútila hlavou.

Nemocnica mala veľa poschodí a pracovalo v nej okolo tristo zamestnancov. Vyše ako polovica z nich boli medici. Temari ju previedla operačnými sálami a izbami. Chodila medzi medikmi a pýtala sa ako to v nemocnici chodí, ako liečia, aké používajú lieky a bylinky. Veľa medikov ani bylinky moc nepoznali a nevedeli, ktorá na čo pôsobí pretože podmienky na pestovanie niečoho tu boli mizerné. Tanaris chodila po nemocnici, mračila sa a krútila hlavou.

„Temari, toto by sa malo zmeniť. Vaši medici sú v tejto oblasti na tom omnoho horšie, než som by som čakala," posadila sa gauč na chodbe, „budeme to musieť nejako usporiadať, aby som stíhala akadémiu aj medikov."
„O to sa ty neboj. Niekto ti spraví nejaký rozvrh," pousmiala sa.
Tanaris poďakovala a poprosila Temari, aby ju doprevadila do skleníka. Skleník bol dlhý a okolo neho bola záhrada, kde pestovali rôzne stromy a kríky. Všade pobehovali medici a bylinkári. Tanaris si všetko premeriavala, nečakala taký veľký skleník a ani tak veľkú záhradu. Medici museli cez deň neustále udržiavať rastliny, aby im v tom teple nepooschýňali. Temari otvorila dvere na skleníku a ju oblialo neznesiteľné dusno. Vstúpili dovnútra. Tanaris sa naskytol pohľad na bylinky, ktoré pekne rozvoniavali a vyfarbovali priestor. Ku dvom kunoichim pristúpil medik s milým zvedavým úsmevom.

„Toto je naša návšteva zo skrytej Listovej dediny. Volá sa Inuzuka Tanaris a je medikom. Prišla sa pozrieť na to ako pestujete bylinky," predstavila ju Temari a potom sa otočila ku nej, „ak dovolíš Tanaris, musím už ísť. Ak budeš čosi potrebovať tuto, Masashi, sa o teba postará."
„V poriadku. Ďakujem Temari," dala hlavu na bok.

Masashi mal dlhé čierne vlasy zapletené do vrkoča, úzku tvár a priateľský úsmev s jamkami na lícach. Bol celý oblečený v bielom rovnako ako ostatní medici a podľa jej odhadu mohol mať okolo štyridsať rokov. Masashi podal Tanaris ruku na zoznámenie: „Som Masashi. Masashi Hachiro. Som nadriadený všetkým medikom v Sune. Je mi veľkou cťou vás poznať."
„Aj mňa. Môžem sa teda ísť pozrieť na bylinky?" povedala a rukou prikázala Katonmarovi vyjsť zo skleníka.
„Samozrejme. Nasledujte ma."
Odkráčali z miesta zoznámenia a postupne pribúdalo kvetináčov a miniatúrnych záhradok, kde pracovali medici. Tanaris si obzerala aké druhy byliniek pestujú.
Všimla si jedného mladého medika, ktorý zalieval malú rastlinku s lesklými, tenkými listami. Prišla k nemu a chytila mu krhlu s vodou, ktorú držal v ruke. Chlapec prekvapene na ňu pozrel, lebo až teraz postrehol, že pri ňom stojí.
„Táto bylina má rada vodu, ale nie keď je ešte v malom kvetináči. Stačí ju zalievať dvakrát do týždňa," usmiala sa.
„Ďakujem za radu. Ste nový medik? Ešte som vás tu nevidel," začudoval sa chlapec.
„Nie, to je náš hosť Tanaris-sama," ozval sa autoritatívne Masashi.
Chlapec sa taktiež predstavil a pokračoval v práci. Kráčali ďalej skleníkom a Tanaris si zalievala, voňala a trhala bylinky. Zaujala ju jedna, ktorá mala veľké červené kvety podobné ľaliám. Zohla sa k nim a začala trhať vonkajšie lupene.
„Môžem sa vás opýtať Tanaris-sama kto vás učil liečebné jutsu?"
„Tsunade-sama, naša Hokage," otočila sa na neho.
„Čože? Počkať myslíte Tsunade Senju?! Jednu z troch legendárnych sanninov?" prekvapene ostal koktať.
„Presne tak," ľahostajne prikývla a vrátila sa k trhaniu lupeňov.
„Tanaris-sama teraz mi je ešte väčšou cťou vás poznať. Prepáčte mi, ak som sa nechoval dosť úctivo," uklonil sa.
Tanaris prevrátila oči: „Masashi to nemyslíte vážne?! Nie som jediná na svete koho učila Tsunade-sama, takých je veľa. Hokage postupne poriada hromadné lekcie všetkým, ktorý sú schopní tohto jutsu. Iba jedno dievča má ako učednicu. Takže to prosím s tou úctou nepreháňaj. Sme kolegovia."
„Ale Tanaris-sama..."
„Prestaňte prosím," jej hlas znel otrávene.
Masashi sa pozrel do zeme a ospravedlňoval sa za to, že ju otravuje pritom to ani nebola pravda. Dievča zaklonilo hlavu, tak ako to vždy robil jej brat nad ňou.
'Och, štve ma, keď sa tak ku mne všetci až príliš úctivo správajú. Nemám vo zvyku počúvať samé prepáčte Tanaris-sama sem, Tanaris-sama tam. Ách to oslovenie –sama, ďalšia vec.' Pousmiala sa a svoju myšlienku nahlas zreprodukovala. Masashi porozumel a prestal to preháňať.

Opäť sa dali do prehliadky po skleníku, neskôr potom ako sa so všetkým pozoznamovala dali sa do práce. Ubehlo veľa času.
„Tanaris ak dovolíš pôjdem, lebo budem za pol hodinku operovať, zvládneš to tu?" spýtal sa a popri tom si umýval ruky od hliny.
„Neboj sa, ak niečo budem potrebovať skúsim kohosi zohnať," odvetila a podala mu uterák.
„Ďakujem, tak pekný večer ti prajem. Maj sa," zakričal na ňu pomaly cez celý skleník.
„Ahóój," vyškerená Tanaris mu zamávala a vrátila sa k presádzaniu malých stromčekov.

Tanaris zostala v skleníku pracovať až do večera. Spravila prednášku mladým a novým medikom o pestovaní a mletí bylín. Urobila pár liekov, odvarov aj protijedov. Zapadalo slnko a ona ešte stále v skleníku pracovala, veľmi ju to nadchlo ani nechápala prečo. Väčšinou neznášala, keď musela celý deň trčať v Konožskej saune na kvety, no teraz ju to nesmierne bavilo. Pri práci ju vyrušila nejaká medička.

„Tanaris-sama, viete o tom, že ste tu posledná?" usmiala sa.
Tanaris netušila, že sa niekto k nej priplížil a keď žena prehovorila zľakla sa a zhíkla.
„Odpusťte, ja som si myslela, že viete o mne."
„Nie, nie. To je v poriadku," smiala sa a položila dlaň na dekolt, „dobre už končím. Pôjdem zaniesť do nemocnice prípravky, ktoré som vyrobila."
„Ak sa ponáhľate môžem ich zaniesť ja," ponúkla sa jej, „až tak moc sa neponáhľam, manžel je odcestovaný."
„Nie to naozaj nemusíte. Ja mám ešte čas, ale môžeme sa prejsť spolu ak teda nemáte nič na práci."
„Prejdeme sa teda spolu..." milo súhlasila.
Tanaris si umyla ruky, schytila krabičku s liekmi a vyrazili.

Cestou do nemocnice zbadá Katonmara bežiaceho oproti nej. Mohutne zaštekal a Tanaris vyvalila oči.
„Katonmaru! Ja som na to úplne zabudla!!! Je už šesť hodín a Gaara kázal, aby som prišla o piatej!" obrátila sa k medičke, „nehnevajte sa, ale Kazekage-sama mi nakázal, aby som k nemu prišla a meškám. Mohli by ste to zaniesť sama?"
„Ale samozrejme. Prajem pekný večer Tanaris-sama," zobrala jej krabičku z rúk, „bežte až sa Godaime-sama nehnevá."
„Arigatóóó!" zakričala bežiac oproti Katonmarovi.
Tanaris nasadla na neho a vyštartovali do budovy kage. Medička sa chvíľku divne pozerala na Tanaris. 'Ona jazdí na svojom psovi?!'

Dobehli pred Gaarovu kanceláriu a vbehla do nej div, že nevyrazila dvere. Je tvár zosmutnela, keď si všimla, že pracovňa je prázdna.
„Katonmaru, myslíš, že sa bude hnevať?"
„Len trochu," ozvalo sa za ňou.
„Gaara. Odpusť. Bola som v skleníku a starala som sa o rastlinky. Stratila som pojem o čase. Prepáč mi to," omluvne krčila čelo.
„Hm...čo mám s tebou robiť," povzdychol.
Opäť vyzeral, že nemá dobrú náladu. Popravde, vždy keď odchádzal z práce nemal ju vždy najlepšiu.
Vybral sa do kancelárie, zavrel za mini dvere. V rohu miestnosti bola zelená plastová krhla s vodou. Zobral ju do ruky a začal polievať svoje kaktusy:
„Tanaris chcem ťa požiadať o to, aby si šla so mnou na stretnutie rady starších."
Dievča ostalo zaseknuto stáť a dívalo sa všade možne, len nie na Gaaru.
'To nemyslí vážne?! Čo tam ja budem robiť?'
„Ak dovolíte Kazekage-sama, je to naozaj nutné, aby som s vami šla?" spýtala sa a dívala sa kdesi inde.
„Prestaň ma oslovovať tak formálne a áno chcem, aby si išla," odvrkol jej.
„Ale Kazekage-sama..."
Gaara ju zrušil: „ Povedal som, že ideš. Rozumieš? Ešte neviem kedy presne pôjdeš, ale chcem ťa tam doviesť preto, aby som uistil členov rady, že nie si hrozba," odmlčal a zahľadel sa na kaktus, „a to Kazekage-sama si nechaj..." dopovedal podráždene.

Tanaris sa snažila vysvetliť si, čo proti nej môže mať rada, ale než nad tým hlbšie pouvažovala, Gaara jej stihol povedať z čoho mal člen rady ,Kenichi, obavy. Mrzelo ju, že jej nedôverujú, ale na druhej strane ich chápala. Keď svoje myšlienkové pochody prestala venovať tomuto, uvažovala nad Gaarovou, opätovnou nedobrou náladou. Ticho stála v pracovni. On polieval svoje kaktusy. Také to trápne ticho neznášala, preto mu popriala pekný zvyšok večera a pobrala sa domov.

Ľahla si, ale spať sa jej nedalo. Nepretržite sa prevaľovala. Katonmaru tvrdo spal pri jej posteli. Dostala chuť na nočnú prechádzku, tak sa obliekla a vyšla von do nočnej Suny. Kráčala a do tváre jej fúkal príjemný vánok, ktorý sa odlišoval od toho teplého denného vetra, ktorý vám išiel uvariť krv v žilách. Prišla až ku bráne Suny, kde videla ninjov, ktorý mali nočné stráženie.
„Kľud nebojte sa. To som ja," prehovorila, lebo si všimla že ninjovia ju započuli.
„Ááá to ste vy Tanaris-sama, trocha som sa zľakol, že kto by sa teraz plížil tak neskoro po dedine. Nemôžete spať?"
„Nie nemôžem. A to som dnes bola skoro polku dňa zavretá v skleníku a pracovala," pousmiala sa.

Shinobi odišiel a Tanaris sa dívala na krásnu púšť. Krásnu, no i veľmi zradnú. V kostiach mala zlý pocit, zavrela oči a sústredila sa na čakry v jej okolí. Cítila strážcov brány, ľudí v Sune...ale v tom zacítila dve čakry ďaleko od Suny.
'Tie čakry...'
Trhla s celým telom a vyvalila oči.