Zmätený Kazekage (pripravuje sa revamp)

52.

Ruky sa jej mierne uvoľnili a ona mu na krku zaryla nechty až do krvi. Chcela mu ublížiť, za to ako jej drnčalo v hlave od tej jeho kopačky. Daroval Tanaris ešte niekoľko vášnivých bozkov, ktoré neochotne opätovala a on sa potom odtiahol: „Dávno sme sa nevideli, drahá..."
„Suigetsu, čo tu chceš?!" zavrčala Inuzuka.
„Nerada ma vidíš?" spýtal sa sladkým tónom, z ktorého prešiel Tanaris mráz po chrbte.
„Povedzme, že ani nie," precedila cez zaťaté zuby.
„Tak to ma hlboko sklamalo," zasmial sa potichu a diabolsky.
„Trhni si, Suigetsu a pusť ma," mykla hlavou na bok, aby sa svojím nosom nemusela dotýkať tým jeho.
Bol pri nej nebezpečne blízko, jeho dych narážal na jej pokožku.
„Nepustím," v hlase mu bolo počuť hravosť a sarkastický úškrn, „nájdem ťa po niekoľkých rokoch a hneď ťa nechám ísť? Zabudni, drahá..."
„Nevolaj ma drahá," zaskučala a on ju schytil pevnejšie pod krk.
„Ale no tak, drahá, chceš povedať, že si po svojom odchode od Orochimara na mňa nemyslela?" ruka, ktorá stískala jej štítnu žľazu ju donútila pozrieť sa na mladíka z klanu Hozuki.
Tanaris uprene sledovala odraz svetla v jeho fialových očiach, ktoré si myslela, že už nikdy neuvidí. Bola v nich nedočkavosť.
„Hm? Nie? Vôbec? Ani jeden krát?" nadvihol jedno obočie, lebo videl, že Tanaris zo seba nedokáže dostať ani hláska.

Dostal ju do nepríjemných rozpakov, nemo hľadela na neho a preklínala sa sama za seba, že mu nedokáže odvrknúť. Nemala totižto čo. Jeho slová a vôbec prítomnosť samotná jej otvorila staré rany na srdci. Nemohla poprieť, že keď ušla nepomyslela na neho. No rozhodla sa, že na všetko, čo sa stalo u hadieho sennina zabudne.

„Myslela...mám pravdu, však?!" Suigetsu sa oslávene usmial a pritlačil Inuzuku ešte vyše k stromu, až jej trocha kyslíku vypustil z pľúc.
„Ne-nemôžem poprieť," dostala zo seba so sebazaprením.
„Vedel som to...ani ja som na teba nemohol prestať myslieť. Celý ten čas," používateľka ohňa započula čepeľ kunaia, „vtedy sme v podstate boli ešte deti, príliš mladý na určité veci...túžiš po mne, hm?"
„Tak to zas pŕŕŕ," pohotovo reagovala, lebo týmto si bola stopercentne istá.
„Chcem ťa," priblížil sa k nej, pričom v jednej ruke zvieral kunai, „chcem ich predtým, než ťa zabijem..."

Tanaris telo strnulo jeho slovami a bozkami, ktoré sa neúprosne dobíjali na ňu. Vedela, že jej chce ublížiť, no vedela, že Suigetsu mal pre ňu vždy slabosť. Prišiel sa zrejme pomstiť za to, že odišla od Orochimara a on o tom vôbec nevedel, netušil. Jednoducho sa jedného rána prebudil s tým, že jeho bútľavá vŕba a kamarátka, do ktorej sa zamiloval ušla...

Musela sa vymaniť z jeho blízkosti, lebo ak to nespraví, Hozuki ju prebodne kunaiom. Začala s jeho perami spolupracovať. Poznala ho dokonalo a vedela ako na neho. Ruku, ktorú mala na jeho krku, mu zaborila do vlasov. Ľavá ostala nehybná vďaka Suigetsovi. Tak ako ju celým telom tlačil ku stromu, tak tlačil aj jej ruku. Dlho to však netrvalo a pustil jej ju. Mala za to, že ide na ňu zaútočiť, no namiesto toho ju premiestnil Tanaris na krk a palcom jej hladil tvár. Cítila ako sa mu rozbúchalo srdce. Nemohla sa zbaviť pocitu, že ju Suigetsu stále ľúbi. Od tejto myšlienky sa jej až zakrútila hlava a pichlo ju pri srdci. Nečuduje sa, že ju chce zabiť po tom, čo mu urobila. Až teraz ju to začínalo skutočne mrzieť.

V tom ju Suigetsu mierne kusol do spodnej pery a na malý moment sa odtiahol. Počula jeho tiché nadychovanie sa a vydychovanie sa. Za to ona ten svoj dych zadržala a uvedomila si to vďaka bolesti, ktorá jej brnela v spodnej časti pery, že je v nebezpečenstve. Znova sa naladila na bojovného ducha a mladíkove pery narazili na tie jej tak nenasýtene. Suigetsu sa začínal dostávať znova do rozpoloženia túžby po Tanaris. Doteraz chcel ju zabiť a len si zakúsiť tie pery, ktoré nemal asi štyri roky...než skoná. Keď ju však znova cítil pri sebe, jej pery a telo, išiel sa zblázniť a zabúdal na to, čo chcel pôvodne spáchať.

Bolo jej to ľúto, že mu musí ublížiť. Nedával jej však na výber. I keď bola naprosto oddaná hadiemu učiteľovi, chvíle kedy sa Orochimaru nepohyboval v sídle, bola ona aj Suigetsu kvôli svojim schopnostiam skúmaný Kabutom. Ako nejaké zvieratá. Pravidelne im bral krv, či iné bunky na výskum. Púšťal do žili hnusy, z ktorým im bolo na vracanie. Hodiny strávili vo veľkých sklených zariadeniach, kde sa mali zotavovať z pokusov. Ponorený do zvláštnej tekutiny a pripojený na dýchací prístroj, hľadeli na seba dlhé hodiny. Suigetsu bol jej jediný záchytný bod, aký vtedy v živote mala.