Deadly debts ✅

Po špičkách

,,Ja som tiež nebol žiaden anjelik."

,,Vážne? A čo také zlé si robil?"

,,Nom.. napríklad raz.. mama varila, no a musela ísť súrne na záchod, a ja som ako malý ostal v kuchyni. Našiel som čírou náhodou zápalky, no a samozrejme, jednou som si škrtol. Zľakol som sa, odhodil ju zapálenú do smetného koša, a bežal sa ukryť ku susede. Ubehol som poriadne ďaleko, na to, aký som bol vtedy ešte len špunt. Dodnes je to jedna z maminých obľúbených príhod. Stále nevie pochopiť tú rýchlosť."

Začnem sa smiať pri tej predstave. ,,To z toho adrenalínu. Ale teraz už aspoň viem, odkiaľ pochádza tvoj rešpekt ku kuchyni," poviem zvesela. Milovala som vtipné ľudské príhody a zážitky. Obzvlášť, ak ich niekto vedel podať tak, ako Turner.

,,A potom.. mohol som mať tak 13 rokov. Učiteľku biológie som prirovnal ku starej, bláznivej, odulej rybe, a povedal jej, že je prostoduchá, šupinatá piraňa."

,,Ou. Čo zlého ti spravila?"

,,Rozsadila ma s Oliverom."

,,To je vážny zločin!" uťahujem si z neho.

,,Hej."

,,Rozsadiť najlepších kamarátov! Ako si to mohla dovoliť?! To je ako rozseknúť obraz visiaci v Louvri!"

,,Hej. Ako rozpoliť Mona Lisu."

,,Neuveríš, ale presne na tú som práve myslela."

,,Na Mona Lisu?"

,,Mhm."

S Turnerom si začneme rozprávať vtipné príhody z detstva, a je ich skutočne veľa, na moje prekvapenie.

,,To zase ja som ako dieťa žirafu volala stromovým koňom. Nerada som nosievala sukne, a keď sa ma mama pýtala, že prečo ich nechcem, tak som jej povedala, že preto, lebo v nich neviem tak dobre utekať pred zlými chlapcami."

,,Naháňali ťa zlí chlapci?"

,,Vždy som pred nimi ušla. Tým blbcom sa bárs nechcelo za mnou loziť na stromy."

,,Nezávidím tým, čo ťa mali na starosti, aby sa ti nič zlé nestalo. Ak ťa videli na stromoch, museli chytať infarktové stavy."

,,Bolo mi to jedno. Vždy som nejako zliezla, a ani raz som sa vážne nezranila."

,,Ja by som za tebou liezol. Ak by som tam bol. Istý čas v detstve som dokonca túžil byť hasičom."

,,To ja som zase chcela byť výrobcom rakví."

,,To fakt?"

,,Zdali sa mi všetky nudné, na jedno kopyto. Ja som chcela vyrábať originalitu."

,,Vážne si to najbláznivejšie dievča, aké som kedy spoznal."

,,Nuž, nebola by som, ak by si poznal Shearah," poznamenám.

,,Je to s ňou až také zlé?" spýta sa ma.

,,Takže so mnou to je zlé??" úsečne poviem, pripravená na Turnera zaútočiť, ak to bude potrebné. Stačilo povedať jediné nesprávne slovo.

,,To som nepovedal!"

Ako som aj čakala. Rozplačem sa a nadurdene odpochodujem do spálne, kde za sebou tresknem dvermi. ,,Clio! Čo to- Veď som nič zlého nepovedal!!!" Turner za mnou kričí. Ibaže ja a moje dieťatko vieme svoje.

Povedal, že som šialená, a navyše, povedal, že moja šialenosť je čosi zlé.
No je to zlé?"
Nie je.
Nie, nie a nie.

Zotriem si slzy tváre a dosadnem na posteľ. Potom sa ale nad tým celým zamyslím, a uvedomím si, že som na Turnera prehnane prísna. Že som strašne náladová, a vlastne dôvod, prečo som sa na neho práve nahnevala, je strašne hlúpy. Dokonca tak hlúpy, že keď Turner opatrne otvorí dvere, už sa na tom celom začínam smiať. Turnerova náhla opatrnosť, takmer až zakrádanie sa po špičkách, mi na tvári spôsobí ešte širší úsmev. Nadvihnem hlavu, a pri pohľade naňho a jeho ubúdajúcu rozpačitosť, opatrnosť, miestami až strach, si zaželám, aby bol ešte o trošku dlhšie takýmto. Aby chodil po špičkách, ale nie ako zlodej, ale takto - ako muž, ktorý nechce zraniť ženské city a má pred nimi obrovský rešpekt.

,,Prepáč. To tie hormóny," pousmejem sa, na čo ma on len objíme. Som mu za to vďačná. Milujem ho. Strašne veľmi.

_______________________________________

Ahojte 🙂

Na úvod by som chcela povedať, ako veľmi si Vás vážim a obdivujem Vás za to, že ste aj napriek tomu času, cez ktorý som nepublikovala a nevenovala sa písaniu tohto príbehu, Deadly debts otvorili, a rozhodli sa prečítať si túto časť...

Ide o to, že som pre rozličné iné veci na tento príbeh nejako zanevrela, no a potom bolo pre mňa náročné sa do toho opäť dostať. Vlastne...Ono to stále také ťažké je.

Hoci však teraz z času na čas napíšem nejakú tú úvahovú poviedku do zbierky Reflect a snažím sa písať aj naďalej...Chýba mi Deadly debts. Chýba mi Clio Jonesová, ktorá mi je v mnohom tak podobná. A...Chýba mi písanie za postavy. Vytváranie deja...A tak. Preto mienim vynakladať snahu na to, aby som vytvorila plánovaných 34 častí Deadly debts.

A na zaver....Patrí Vám jedno obrovské Ďakujem. Za pochopenie, podporu a za to, že ste tu - na tomto špeciálnom mieste zvanom Wattpad a tu, na tomto mieste v mojom príbehu. Mám Vás všetkých rada. 🙂