Deadly debts ✅

Rýchla doba

,,Ale už žiadne klamstvá."

Je to niečo, čo mu nedokážem sľúbiť a splniť. Ale prikývnem. Nebudem mu v blízkej budúcnosti klamať. Budem zatajovať. Možno bol Turner tolerantný k tomu, že sa nevolám Caligariová, ale považoval by ma za totálneho blázna, ak by som mu povedala, čo v skutočnosti som, a čo všetko zažívam od svojich osemnástich rokov.

,,Idem sa teda prezliecť. Dáš si zatiaľ niečo? Na jedlo? Na pitie?" navrhnem.

,,Popravde, umieram hladom," zastoná Turner. ,,Že máš doma nejakú fajnovú žranicu?" zmučene nadvihne obočie.

,,Žranicu nie, iba jedlo. Prepáč, ale žranicou nazývam jedlo pre dobytok."

,,Môžem ťa teda poprosiť o niečo viac pre Turnera, než pre Arcadiu?"

,,Pre Arcadiu?" nedochádza mi. Nemohla som sa ale vyhovoriť na to, že bolo skoré ráno, a mám ešte neprebudenú myseľ. Mohla som sa maximálne tak vyhovoriť na poobedňajší útlm mozgovej aktivity.

,,To vieš. Krava. Dobytok."

,,Znamená to teda, že keďže si jej súrodenec.. že sa považuješ za vola?"

,,Nie som vôl. Už len preto, že nie som vykastrovaný."

"Aký znalec," pomyslím si.

,,Dobre." Na múdrejšiu odpoveď som neprišla. ,,Dobre vedieť. Vola by som nerada. I keď je pekný," zaflirtujem a pristúpim ku chladničke. Odtiaľ vytiahnem vajíčka a maslo, rozhodnutá Turnerovi spraviť praženicu. A určite by nebolo zlé pridať tiež slaninku.

Zatvorím chladničku, a keď v skrinke nájdem cibuľku, dám sa na prípravu tak rýchleho a jednoduchého jedla, že podľa mňa ho zvládne pripraviť snáď každý. Čo sa týkalo varenia, nemala som k nemu veľmi blízky vzťah, ale myslím, že už keď som niečo navarila, tak to bolo zakaždým aspoň obstojné. Tiež som sa snažila používať rôzne dochucovadlá a bylinky, ako to robievala aj moja mama. Ale popravde, považovala som to všetko za taký experiment, cítievala som sa za sporákom ako nejaká netrpezlivá vedátorka, ktorá zakaždým tŕpla, ako to všetko dopadne. Nikdy som ale nič nepripálila, ani nevypálila, nič mi nevybuchlo. A to bolo hlavné, spolu s vedomosťou, že som nevyplytvala potravinami na vytvorenie nejakej gebuziny, ktorú napokon vyhodím do koša.

Keď nakrájam slaninku a cibuľku, a dám to do hrnca osmažiť, rýchlo sa odbehnem prezliecť. Potom všetko dôkladne premiešam.

,,Tomu sa povie multitasking," okomentuje Turner moje lietanie zo spálne nazad do kuchyne.

,,Čo dodať? Žijeme rýchlu dobu."

,,To už som tuším niekde počul. Mám jedného kamaráta. Raz, keď sme spolu boli na chate, mi povedal: žijeme tak rýchlu dobu, Turner, že si nemôžem ani len dovoliť vypiť poldecák nadvakrát."

Zasmejem sa.

,,Keď som bola mladšia, mama ma vláčila po rôznych psychologických vyšetreniach. Bola som príšerné dievča. Vtedy som si myslela, že život je príliš krátky na to, aby som sa vôbec o niečo starala, a že život nie je pretekmi. Bola som apatická, sarkastická, často nepríjemná a depresívna. Ale teraz? Radšej budem žiť rýchlo, pretože aspoň toho viac v živote stihnem, a môžem potom s pokojom na duši hovoriť, že som niečo robila a dokázala, a že bolo toho veľa. Narodili sme sa, aby sme boli niekým, nie niktošmi. Tiež ma to privádza na iné myšlienky, keď niečo robím. A je jedno, ako veľmi chcem mať pokoj alebo si len tak ležať. Chcem tiež žiť. Chcem sa starať a robiť svet lepším. Chcem sa rozvíjať a byť činná, nie pasívna."

Rozbijem vajíčka a venujem sa vareniu. Turner je potichu, až dokým nevypnem sporák, nenaberiem mu jedlo na tanier a nepoložím ho pred neho.

,,Prečo si ušla z domu?" opýta sa ma odrazu. ,,Myslím.. na Wikipédii sa o tebe píšu rôzne veci."

,,Ach, toto. Ako som už spomínala, bola som strašné dievča, ako mladšia. Ale.. spolužiakov v škole som považovala za bandu falošných kreténov. Učitelia sa síce tvárili rozumnejšie a úprimnejšie, ale bola to všetko jedna veľká lož, v skutočnosti boli len lepší rétorici. Boli to veľkí manipulátori, ktorí medzi nami ako žiakmi často robili rozbroje a tiež aj vzbudzovali nechuť do školy vôbec chodiť. Škola ako základ vzdelávania bola pre mňa jednoducho jedna veľká, nepopísaná tabuľa, chodila som tam vlastne len kvôli dochádzke a tomu, aby som mala papiere o úspešnom zakončení štúdia, aby som si potom mohla nájsť dobré zamestnanie."

,,Vitaj v klube," podotkne, a vrhne sa do jedenia.

,,Domov mi pripadal ako miesto, ktoré poznám už osemnásť rokov, a že sa v ňom nudím. Domov mi už viac nepripadal ako domov. Necítila som sa príjemne v štáte, v ktorom som žila. Samá korupcia, otrasná politika, a ja.. bola som veľmi citlivá, myslela som si, že mi bude lepšie niekde inde. Prišlo mi.. neviem. Často sa správam hlúpo. Možno som to mala brať inak. Mladí ľudia sa čoraz viac sťahujú do zahraničia, za lepším životom. Ale tu, v Spojenom kráľovstve, to nie je o dosť iné, než vo Francúzsku alebo v Kanade, či USA - aspoň čo sa týka politiky - každá má svoje problémy. Áno, sú tu síce o niečo inšie kultúry, ale ľudia sú všade, a ľudia sú, akí sú, so všetkým, čo majú alebo nemajú. A myslím - áno, nech si mladí ľudia idú nazbierať do zahraničia skúsenosti, ale nech sa potom vrátia naspäť do krajiny, z ktorej pochádzajú. Nemali by sme len na všetko pindať, ale tiež sa pokúšať aj niečo v svojej domovine zlepšiť. Tým, že odídu, skrátka nič nevyriešia, to viem z vlastnej skúsenosti. Iba tam všetko prenechajú niekomu inému."

,,Plánuješ sa vrátiť naspäť do Paríža?" opýta sa.

Sotva mohol vedieť, že som tam bola včera, aj predvčerom, aj iné dni predtým.

,,Isteže."

Turner zabodol pohľad do taniera.

,,Myslím, ale.. v súčasnosti sa mi viac páči tu, v Leicestri. Zo sebeckých dôvodov. Na Paríž sa mi viaže viacero spomienok, z ktorých nie som práve nadšená," rýchlo dodám.

,,Povieš mi o nich?"

Pokrútim hlavou. ,,Možno inokedy."

_______________________________________

Zdravím 🙂

Je víkend, niečo po dvanástej, a ja, keďže už nie som veľmi rozospatá a v pyžame ako Clio Jonesová, ani ma nenavštívil žiaden chalan ako je Turner, tak som tu opäť s novou časťou 😊

Tentokrát bola plná mikroúvah a rozprávania Clio Jonesovej, ktorá si ale stále necháva svoje tajomstvá pre seba...

Myslím, že Clio má ako postava potenciál ešte toho veľa povedať a ukázať, a keďže sa držím konceptu Cold shadow, tak sa snažím o to, že si Clio často vyjadruje svoje svojské názory na svet, rovnako, ako v prvej časti, i keď nie každému sa môžu páčiť. Mám s ňou ešte naplánované veľké veci, a nie len s ňou, ale aj s takým Turnerom 🙂 Ako sa Vám zatiaľ pozdáva?